Prímorské Alpy
Prímorské Alpy (francúzsky Alpes Maritimes; taliansky Alpi Marittime) je pohorie nachádzajúce sa úplne na juhu Álp. Desatinou svojej rozlohy leží na talianskom území a väčšinou vo Francúzsku. Najvyšším vrchom pohoria je Monte Argentera (3 297 m) nachádzajúcim sa v Taliansku. História pohoria bola pre svoju krásu a divokosť spomínaná už z dôb starého Ríma, v tejto dobe ešte nemalo pevne stanovené hranice.
| Prímorské Alpy | |
| Alpes Maritimes Alpi Marittime | |
| pohorie | |
 Prímorské Alpy
| |
| Štáty |  Francúzsko,  Taliansko
|
|---|---|
| Časť | Alpy |
| Najvyšší bod | Monte Argentera |
| - výška | 3 297 m n. m. |
| - súradnice | 44°13′53″S 7°10′36″V / 44,23139°S 7,17667°V |
 | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Rozloha pohoria je 7 000 km², čo ho radí jedným z najväčších celkov v Alpách. Od Kottických Álp je pohorie oddelené na severe údoliami riek Stura a Ubaye. Cestné sedlo Colle di Tenda a toky riek Vermenagna a Roya tvoria hranice na východe, kde Prímorské Alpy susedia s Ligúrskymi Alpami. Na západe a juhozápade sú hranicou toky riek Verdon, Artuby a Argens. Južné svahy pohoria splývajú až k Azúrovému pobrežiu.
Geológia a geografia upraviť
Geomorfologicky sú Prímorské Alpy súčasťou Vonkajších kryštalických Álp. Sú tvorené hlavne kryštalickými horninami ako sú bridlice, žula a kompaktná rula. Cez pomerne veľkú výšku tu ľadovce dnes už neexistujú, aj keď sú stále uvádzané niektoré celoročné firnoviska. Ešte na počiatku 20. storočia tu boli dva ľadovce v najvyššej oblasti Argentera. Ako pozostatky posledného glaciálu sú ostro vyhĺbené údolia na juhu pohoria. Najznámejším kaňonom oblasti je Grand canyon du Verdon. Ten je dlhý 21 km a až 700 m hlboký. Na jeho dne preteká rieka Verdon a je jedným z najnavštevovanejších prírodných kútov Francúzska. Ďalším veľkým zárezom je kaňon rieky Cians, ktorého výškový rozdiel 1 600 m prekonáva rieka iba 25 km. Na talianskom území zasahujú od severu do pohoria iba tri významnejšie údolia: Vallone della Rovina, Valle Valleta a Val Sankt´Anna.
Členenie upraviť
Pohorie sa delí na niekoľko pomerne veľkých celkov. Na talianskej strane sú to Argentera a Tenibre. Vo Francúzsku sú to plošne rozsiahle skupiny Mercantour, Pelat, Niceské predhorie a Castellanské predhorie.
Vrcholy upraviť
Najvyšším vrcholom celého pohoria je Monte Argentera. Najvyšším vrcholom francúzskej časti je Monte Gelàs.
- Monte Argentera (3 297 m)
- Monte Stella (3 262 m)
- Monte Gelàs di Lourousa (3 261 m)
- Monte Gelàs (3 135 m)
- Monte Matto (3 087 m)
- Monte Pelat (3 053 m)
- Corno Stella (3 050 m)
- Monte Clapier (3 046 m)
- Monte Tenibres (3 032 m)
- Cima Ghiliè (2 998 m)
- Monte Enchastraye ( 2955 m)
- Monte Bego ( 2873 m)
- Monte Monnier (2 818 m)
- Cime de la Bonette (2 860 m)
- Rocca dell' Abisso (2 755 m)
Príroda upraviť
Veľké výškové rozdiely a tým pádom značné klimatické rozpätie má za následok veľmi bohatú flóru a faunu v horách a predhoriach. Sú tu napríklad, vo Francúzsku už vzácne, rozsiahle smrekovcové lesy. Horná hranica lesov tu dosahuje výšky okolo 2 500 m. Vyššie sa tiahnu na vegetáciu bohaté alpínske lúky často porastené rododendrony. Z klasickej horskej fauny tu žije svišť, kamzík, kozorožec či muflón. Na francúzskom území sa pri hranici s Talianskom rozkladá Národný park Mercantour (údolie Vallée des Merveilles), ktorý je zároveň najmladším národným parkom vo Francúzsku, založeným v roku 1979. Plocha parku je 68 000 ha. Na talianskom území sa nachádza prírodná rezervácia Parco Naturale dell´Argentera. V blízkosti sedla Colle di Tenda leží chránená oblasť Riserva Naturale della Bosco e Laghi Palanfré.
Turizmus upraviť
Hlavnými turistickými centrami oblasti sú mestá Valdieri, kúpele Therme di Valdieri (1 368 m) (východzí bod výstupu na Monte Argentera), Cannes, Nice, Barcelonnette, Draguignan. V blízkosti vrcholu Monte Bego (2 873 m) boli objavené dávne kresby staré 3-4 tisíc rokov. Celkom sa dochovalo 45 000 obrazcov a malieb. V údolí Vallée des Merveilles sa nachádza ďalšie nálezisko nástenných kresieb. Komunikačne je pohorie veľmi dobre prístupné. Je tu hustá sieť ciest priamo križujúcimi horami, ktoré často vedú cez horské cestné sedlá značných výšok. V masíve Mercantour sa nachádza štvrté najvyššie položené alpské cestné sedlo Col de la Bonette (2 715 m). Z tohto sedla odbočuje okružná cesta okolo vrcholu Cime de la Bonette, ktorá kulminuje vo výške 2 802 m a vracia sa naspäť na Col de la Bonette. Je to najvyššie miesto, kadiaľ kedy viedla trasa cyklistických pretekov Tour de France. Medzi horolezcami je obľúbené centrum Saint-Martin-Vésubie. Najznámejším zimným strediskom pohoria je Isola 2000 (2 091 m) postavená v roku 1971.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prímorské Alpy
Externé odkazy upraviť
- Maritime Alps Natural Park na Summitpost (po anglicky)
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Přímořské Alpy na českej Wikipédii.