Oviraptorosauria je skupina malých až stredne veľkých vtákovitých dinosaurov, ktoré boli rozšírené počas kriedy predovšetkým na severnej pologuli. V prípade viacerých oviraptorosaurov poznáme odtlačky peria (Caudipteryx, Protarchaeopteryx).

Oviraptorosauria

Hlava rodu Oviraptor
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Oviraptorosauria
Barsbold, 1976
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

V minulosti sa objavili názory, ktoré považovali oviraptorosaury za nelietavé vtáky, ktoré sú však dodnes podporené len jedinou kladistickou analýzou (Maryanska a kol., 2002). Všetky ostatné štúdie považujú oviraptorosaury za nevtáčie dinosaury.

Opis upraviť

Oviraptorosauria boli postavou a výzorom podobné moriakovi. Perie mali najdlhšie na predlaktiach a konci chvosta, kde tvorilo akýsi vejár – azda pestro sfarbený u samcov a vhodný na predvádzanie. Vyznačovali sa výraznou tendenciou k skracovaniu chvosta, pričom niektoré formy si dokonca nezávisle od vtákov vytvorili kosť typickú pre krátkochvosté vtáky – pygostyl. Mali kratšie hlavy s tupým bezzubým zobákom a čeľusťami, na ktorých bola badateľná tendencia k bezzubosti. Niektoré nálezy naznačujú, že oviraptorosaury chránili potomstvo a strážili znášku vo dvojici.

Potrava upraviť

Pôvodne sa predpokladalo, že oviraptorosaury sa špecializovali na konzumáciu vajec iných dinosaurov. Sú však dôkazy podporujúce, že niektoré rody sa živili malými živočíchmi (malý plaz v útrobách jedinca rodu Oviraptor, dve lebky mláďat troodontidov v hniezde rodu Citipati), kým iné rastlinami (gastrolity nájdené v pozostatkoch rodu Caudipteryx). Ďalšou možnosťou je konzumácia mäkkýšov, čomu nasvedčuje napríklad zvláštny tvar čeľustí niektorých foriem, alebo všežravosť.

Systematika upraviť

infrarad Oviraptorosauria