Stredná Torysa: Rozdiel medzi revíziami
Novy článok |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 16:34, 21. február 2014
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Stredná Torysa (Stredotoryský región) je slovenský región a región cestovného ruchu.
Geografia
Región strednej Torysy sa nachádza v centrálnej časti Šariša.Územie sa rozprestiera na rozhraní Spišsko-šarišského medzihoria, Bachurne, Slanského pohoria a Šarišskej vrchoviny. Hlavnou osou územia je rieka Torysa a centrom regiónu je mesto Prešov.
Územie strednej Torysy
Do regiónu strednej Torysy patrí územie Prešovského a Sabinovského okresu. Dolina hornej Torysy je pomerne široká, stredná Torysa sa pri vstupe do Sabinova náhle zužuje.
- Okres Prešov
- mesto Prešov (vrátane katastrov mestských častí v povodí Torysy), Veľký Šariš
- obce Šarišské Michaľany, Ostrovany, Medzany a Malý Šariš
- Okres Sabinov
- mesto Sabinov
- obce Pečovská Nová Ves, Jarovnice(Močidľany), Ostrovany a Ražňany.
Pohoria
Vodné toky
- rieka Torysa s prítokmi:
- z ľavej strany: Ľutink, Ginec, Krakovský potok, Drienický potok, potok Telek (s prítokom Husí potok), Jakuboviansky potok, Ketelský potok, Uzovský potok, potok Záborský, Dzikov potok, Veľký potok, Gregorovský potok, Sekčov, Delňa a Petroviansky potok.
- z pravej strany: Šalgov, Paťovský potok, Šarišský potok, Malkovský potok, Haništiansky potok a Kendický potok.[1]
Dejiny
Prvé záznamy z 13. storočia opisujú postupné vytváranie osád, v údolí rieky Torysy a jej prítokov ako súčasť Šarišského komitátu. Hlavný význam polohy strednej Torysy spočíval v sprostredkovaní spojenia medzi Poľskom a Maďarskom. Vďaka tomu v 14. storočí získali mestá Prešov a Sabinov štatút slobodných kráľovských miest. Prešov v tomto období patril medzi hlavné strediská remeselnej výroby v Uhorsku. Od roku 1849 patrila stredná Torysa do [Šarišská župa|Šarišskej župy]], od roku 1928 do krajinského zriadenia, od roku 1949 do Prešovského kraja a od roku 1960 do Východoslovenského kraja. V súčasnosti je územie Stredotoryského regiónu súčasťou Prešovského kraja.[2]
Kultúra a zaujímavosti
Región ma bohatú hlavne folklórnu históriu. Medzi dôležité podujatia v regióne patria aj Dni mesta Prešov,Sabinovský jarmok, Letecké dni v Ražňanoch a Dni pivovaru Šariš. V Prešove je Divadlo Alexandra Duchnoviča, Divadlo Jonáša Záborského, Krajské múzeum, Štátna vedecká knižnica, Park kultúry a oddychu a Hvezdáreň.
Školstvo
Školstvo je v regióne zastúpené všetkými druhmi škôl, z vysokých škôl je najznámejšie Prešovská univerzita, Gréckokatolícka teologická fakulta a Pravoslávna bohoslovecká fakulta.
Šport
Prešov je domovom je najstaršieho slovenského futbalového klubu 1. FC Tatran Prešov, hádzanárského klubu HT Tatran Prešov a hokejového klubu HC 07 Prešov. Hokej má zastúpenie aj v Sabinove, futbalové kluby sú zastúpené v celom regióne.
Pamiatky
Hlavnou dominantou regiónu je Šarišský hrad vo Veľkom Šariši. Konkatedrála svätého Mikuláša, Gréckokatolícka katedrála sv. Jána Krstiteľa, Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa Alexandra Nevského, Prešovská kalvária, Židovská synagóga v Prešove a zvyšky hradieb z 15. storočia v Sabinove.
Cestovný ruch
Hospodárstvo a infraštruktúra
Priemysel v celom regióne je na pomerne výsokej úrovni vďaka mestám Prešov, Sabinov a Veľký Šariš. Regiónom prechádza Diaľnica D1, cesta I. triedy (I/68), (I/18) a medzinárodná žlezničná trať Košice - Muszyna. V Prešove sa nachádza Fakultná nemocnica s poliklinikou Jána Adama Reimana.
Pozri aj
Referencie