Šarišská vrchovina

	Šarišská vrchovina
	pohorie; geomorfologický celok
	Šarišská vrchovina, pohľad od Čiernej hory na východ
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okresy	Sabinov, Prešov
Nadradená ; jednotka	Podhôľno-magurská oblasť
Susedné ; jednotky	Spišsko-šarišské medzihorie; Bachureň; Branisko; Košická kotlina; Čierna hora
Podradené ; jednotky	Širocká brázda; Sedlická brázda; Chminianska brázda
Súradnice	49°02′S 21°11′V / 49,03°S 21,18°V
Najvyšší bod	Za horou
- výška	717 m n. m.
	Vrchovina na mape Slovenska
	Vrchovina v rámci Vonkajších Západných Karpát
	Wikimedia Commons: Šarišská vrchovina
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°02′S 21°11′V / 49,03°S 21,18°V

Šarišská vrchovina je geomorfologický celok na Slovensku. Leží v južnej časti Šariša a najvyšší vrchol Za horou dosahuje 717 m n. m.^[1]

Predstavuje krajinu, ktorá sa vytvorila na geologickom podloží pochádzajúcom zo starších treťohôr, kedy sa v morskom prostredí usadili vrstvy pieskovcov a ílovcov. Táto montánna geologická stavba sa odráža v miernych, hladko modelovaných tvaroch povrchu, na ktorom sa striedajú poľnohospodárske pôdy so zalesnenými plochami.

Polohopis

Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vonkajšie Západné Karpaty → Podhôľno-magurská oblasť → Šarišská vrchovina ***

Na severe ju ohraničuje Bachureň a Spišsko-šarišské medzihorie. Na východe je to Košická kotlina, na juhu Čierna hora a na západe Branisko.^[2] Vrchovina pretiahnutá v smere SZ-JV je takmer 30 km dlhá, 12 – 15 km široká, s rozlohou asi 300 km². Oproti susedným pohoriam sa javí ako členitá depresia, na rozdiel od Košickej kotliny a Spišsko-šarišského medzihoria vystupuje ako vyvýšená stupňovina. Nadmorské výšky kolíšu medzi 253 – 700 m n. m. Stredný uhol sklonu dosahuje 3 – 15 stupňov.

Delenie

Šarišská vrchovina nemá žiadny podcelok, no na jej území ležia 3 geomorfologické časti:^[2]

Osídlenie

Sedlická brázda Sedlice, Klenov, Miklušovce, Suchá Dolina, Ľubovec, Ruské Pekľany, Radatice, Janov, Bzenov, Prešov-Cemjata, Rokycany, Brežany, Bajerov, Kvačany, Žipov.
Širocká brázda Bertotovce, Bunde, Daletice, Fričovce, Hendrichovce, Hermanovce, Hrabkov, Jarovnice, Lažany, Močidľany, Ovčie, Široké, Štefanovce, Víťaz.
Chminianska brázda Chminianske Jakubovany, Chminianska Nová Ves, Chmiňany, Kojatice, Kojatická Dolina , Krížovany, Ondrašovce, Svinia, Šarišské Lužianky.

Geologická stavba

Pohľad na prešovské sídliská od Pamätníka sedliackeho povstania

Prevažnú časť vrchoviny budujú flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu zložené z pieskovcov, zlepencov, ílovcov, slieňov a brekcií. Na južnom okraji v susedstve Čiernej hory vystupujú druhohorné horniny. Jednotlivé stavebné jednotky budované rozlične odolnými horninami a zlomové poruchy sa prejavujú v morfológii povrchu Šarišskej vrchoviny, v ktorých možno rozlíšiť vrchovinný, až pahorkatinný reliéf. Široké a pomerne nízke chrbty (450 – 700 m), budované odolnejšími pieskovcami a zlepencami, sa striedajú so širokými dolinami a eróznymi brázdami, ktoré sa vyvinuli na ílovitých bridliciach a ílovcoch. Úzke prielomové úseky dolín vznikli na odolných pieskovcoch, dolomitoch a zlepencoch (dolina Sopotnice a iné).

Klíma

Najnižšia časť Šarišskej vrchoviny patrí do teplej, do 350 – 800 m do mierne teplej klimatickej oblasti s chladnou zimou. Priemerný ročný úhrn zrážok je 600 – 780 mm, priemerné januárové teploty -4 až -6, júlové 14,5 – 18 °C. Letných dní v roku je 15 – 56, snehová pokrývka trvá 70 – 120 dní.

Hydrografia

Šarišská vrchovina patrí do povodia Hornádu. Povrchové toky inklinujú do hlavnej hydrografickej osi Torysy s najvýznamnejším ľavostranným prítokom Sekčovom a pravostranným prítokom Slavkovským potokom. Veľkú časť vrchoviny odvodňuje Svinka s najlepšie vyvinutou riečnou sieťou. Menším vodným tokom je Sopotnica, ktorá ústi do Hornádu. Podľa vodného režimu patrí vrchovina k stredohorskej oblasti s max. prietokmi v apríli a min. v zime. Nepriepustné ílovcové horniny, ako aj andezitové ostrovné vrchy sú bez zásob podzemných vôd. Pieskovcový flyš má menšie výskyty podzemnej vody. Na tektonické línie sa viažu minerálne pramene v Malom Šariši, Bzenove, Brežanoch a inde.

Pôdy

Na sprašových hlinách najnižších polôh prevládajú kambizeme oglejené a luvizeme, vo vyšších polohách, na flyšových horninách kambizeme nasýtené a v najvyšších polohách sú to kambizeme nenasýtené.

Rastlinstvo

Pôvodný prírodný ráz človek zmenil najmä v pahorkatinnej a vrchovinnej časti. Pahorkatina bola takmer úplne odlesnená a nadobudla charakter kultúrnej stepi s výraznou prevahou oráčin. Vo vrchovine vznikli na plochách odlesnených dúbrav až dubových bučín rozsiahle trávnaté plochy a krovinaté pasienky. Rastlinných druhov je tu pomerne málo. Zachovali sa len menšie komplexy dubovo-hrabových, bukových a borovicových lesov. Pri Sedliciach rastie u nás ojedinelý slezinník hadcový a slezinník nepravý.

Živočíšstvo

Bociany biele v Kojaticiach

Vyskytujú sa tu najmä biotopy lesov, v ktorých žijú hlavne jeleň obyčajný, srnec lesný, diviak lesný a rys ostrovid. Z drobných cicavcov okolo vodných tokov nájdeme dulovnicu väčšiu a vydru riečnu.

Prírodné a historické pozoruhodnosti

Chrám svätého Lukáša Evanjelistu (Brežany)

Brežany - Chrám svätého Lukáša Evanjelistu (Brežany) z roku 1727 – národná kultúrna pamiatka.

Cesta hrdinov Slovenského národného povstania - Turistický chodník vedie z Duklianskeho priesmyku až na Devín a je súčasťou medzinárodnej diaľkovej turistickej trasy E8. Šarišskú vrchovinu pretína na úseku Prešov – Cemjata, Radatice, Ľubovec do údolia potoka Sopotnica. Je vyznačený červenou turistickou značkou.

Dunitová skalka - Patrí k obci Sedlice a miestni občania ju poznajú pod menom Kamenná. Ide o malú prírodnú rezerváciu, kde sa nachádza hadec a rastú vzácne papraďorasty.

Fričovce - Renesančný kaštieľ z roku 1630.

Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania, ktoré v roku 1831 postihlo veľkú časť terajších východných oblastí Slovenska. Národná kultúrna pamiatka. Autorom tohto monumentu je akademický sochár J. Pospíšil. Pamätník sa nachádza na východnom okraji Šarišskej vrchoviny na kopci Furča pri obci Haniska, ktorý bol postavený v roku 1938.

Hermanovce - Barokový rímskokatolícky kostol z r. 1650, klasicistická kúria a kaštieľ z prelomu 18. a 19. storočia.

Hrabkov - Zrúcaniny gotického kláštora augustiniánov. Nachádza sa tu tiež prírodná pamiatka Hrabkovské zlepence .

Chmiňany - Pozostatky slovanského hradiska spred 11. storočia, južne od obce.

Rímskokatolícky kostol, Chminianska Nová Ves

Chminianska Nová Ves - Neskorobarokový kaštieľ a rokokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol z r. 1783.

Chminianske Jakubovany - Ranogotický evanjelický kostol z r. 1300.

Jarovnice - Renesančný rímskokatolícky kostol z r. 1542. Pamätník obetiam katastrofálnej povodni, pri ktorej 20. júla 1998 zahynulo asi 50 ľudí, z toho 10 žiakov tamojšej základnej školy.

Kalvária (Prešov) - Na východnom okraji Šarišskej vrchoviny dominuje nad Prešovom, z diaľky dobre viditeľný barokový komplex Kalvárie. V minulosti považovaný spolu s banskoštiavnickou kalváriou, za najkrajšie kalvárie na území vtedajšieho Uhorska.

Prešovská kalvária

Kojatice - Rímskokatolícky klasicistický kostol z r. 1784. Klasicistická kúria z 19. storočia.

Ľubovec - Gréckokatolícky chrám (cerkev) z roku 1717.

Prešov-Cemjata Náučný chodník Cemjata s historickým a prírodovedným zameraním. Náučný chodník Kvašná voda v lesoparku mesta Prešov. Minerálny prameň zemitouhličitý. Výletná oblasť v blízkosti Prešova.

Podmorský zosuv - Prírodná pamiatka v katastrálnom území obce Víťaz, miestna časť Na skalke.

Radatice - Prestavané dva kostoly ranogotický a gotický spred r. 1300.

Rokycany - Rímskokatolícky kostol z konca 14. stor.

Sedlice Novoklasicistický kostol z r. 1859 s maľbou od J. Hanulu.

Svinia - Pozostatky hradu castrum z r. 1320. Barokový kaštieľ z 18. stor., súčasť prešovského múzea s expozíciou o vývoji poľnohospodárstva. V r. 1998 bola obec postihnutá katastrofálnymi záplavami.

Víťaz - Rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol z roku 1776.^[3]

Významné osobnosti

genmjr. Ing.Ján Čmilanský, Radatice - generál ozbrojených síl SR
genmjr. Ing. Jozef Fedorko, Žipov - generál československej armády^[4]
Pavol Peter Gojdič, pochádza z Ruských Peklian, gréckokatolícky kňaz, biskup, slovenský mučeník, blahoslavený. Pochovaný je v sarkofágu, v katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove
Mgr.Ján Krajňák, rodák zo Sedlíc, gréckokatolícky kňaz, monsignore, titulárny kanonik. Pochovaný je na cintoríne v Sedliciach
PhDr.Izidor Kotulič CSc., Sedlice - slovenský jazykovedec, zástupca riaditeľa jazykovedného ústavu SAV Bratislava
Mgr. Metod Kaľavský, Sedlice - folklorista a pedagóg
Peter Ondria, Víťaz - imitátor džezového speváka a trubkára Louisa Armstronga
Don Mgr. Peter Timko, Sedlice - SDB, rímskokatolícky kňaz, provinciál slovenskej saleziánskej provincie

Cestovný ruch

Vzhľadom na viaceré minerálne pramene poskytuje oblasť rekreačné možnosti. Nachádza sa tu aj chránené územie Dunitová skalka v obci Sedlice a národná kultúrna pamiatka, chrám svätého Lukáša Evanjelistu v obci Brežany.

Galéria

Pri obci Ľubovec
V chotári obce Sedlice
V chotári obce Klenov
Pohľad od Čiernej hory na východ

Referencie

↑ Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
↑ Združenie Čierna hora [1] Archivované 2009-06-20 na Wayback Machine
↑ MASKALÍK, Alex. Elita armády : československá vojenská generalita : 1918-1992. 1. vyd. Košice : HWSK, 2012. 1030 s. ISBN 978-80-970941-0-2.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šarišská vrchovina

Literatúra

Kotulič,J.: Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny, r. 2007, vydala PU v Prešove, ISBN 978-80-8068-606-2

[M-1] Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.

[GCS-2] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.

[z-3] Združenie Čierna hora [1] Archivované 2009-06-20 na Wayback Machine

[4] MASKALÍK, Alex. Elita armády : československá vojenská generalita : 1918-1992. 1. vyd. Košice : HWSK, 2012. 1030 s. ISBN 978-80-970941-0-2.

[1]

[2]

[3]

[4]