Otvoriť hlavné menu

Sabinov

mesto na Slovensku

Sabinov (nem. Zeben, maď. Kisszeben) je mesto ležiace v Prešovskom kraji.

Sabinov
mesto
Slovakia Sabinov 16.jpg
Súkostolie v centre mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Sabinov
Región Šariš
Časti Kontajner
Rieka Torysa
Nadmorská výška 320 m n. m.
Súradnice 49°06′22″S 21°05′08″V / 49,106111°S 21,085556°V / 49.106111; 21.085556
Rozloha 23,39 km² (2 339 ha) [1]
Obyvateľstvo 12 700 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 542,97 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1248
Primátor Michal Repaský[3] (nezávislý)
PSČ 083 01
ŠÚJ 525146
EČV SB
Tel. predvoľba +421-51
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie slobody 57
083 01 Sabinov
E-mailová adresa msu@sabinov.sk
Telefón 051 / 488 04 22
Fax 051 / 452 35 30
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Sabinov
Webová stránka: www.sabinov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Sabinovčan[4]
Mestská radnica
Hotel Torysa
Námestie
Centrum

V meste je dominantou gotický chrám sv. Jána Krstiteľa. Prvá písomná zmienka o tomto meste na brehu Torysy pochádza z roku 1248. V polovici 12. storočia sa tu usadili nemeckí kolonisti. Spolu s Prešovom získalo toto mesto v roku 1299 mestské výsady. Postavenie mesta navonok zdôrazňovali hradby pochádzajúce z 15. a 16. storočia, z ktorých dodnes sa zachoval súvislý pás.

V 19. storočí boli vybudované menšie podniky, ale Sabinov naďalej ostal mestom poľnohospodárstva a remeselníctva. Po roku 1960 boli vybudované strojárske a drevárske závody. Mesto sa zväčšilo výstavbou bytov, zmodernizovala sa časť staršej zástavby. V polovici 80. rokov 20. storočia sa obec Orkucany stala mestskou časťou Sabinova.

PolohopisUpraviť

Leží v údolí Torysy, na pomedzí pohorí Čergova a Bachurne. Vedie ním cesta I/68 z Prešova do Starej Ľubovne, ako aj železničná trať Prešov – Plaveč. Sabinov je vzdialený 17 km severozápadne od Prešova, 12 km juhovýchodne od Lipian a 45 km od rovnakým smerom ležiacej Starej Ľubovne, Bardejov je vzdialený 49 km severovýchodne a Levoča 51 km západne.

UliceUpraviť

  • Sabinov: Čergovská, Fraňa Kráľa, Gen. Svobodu, Hollého, Hviezdoslavova, Jakubovanská, Janka Jesenského, Jilemnického, Jolany Cirbusovej, Kapitána Nálepku, Karpatská, Komenského, Matice Slovenskej, Moyzesova, Murgašova, Nezabudová, Novomeského, Ovocinárska, Pavla Gojdiča, Pod Švabľovkou, Prešovská, Priemyselná štvrť, Puškinova, Ružová, Sadová, Samuela Fábryho, Sládkovičova, SNP, Štúrova, Švermova, Tehelná, Záhradná, 9. mája, 17. novembra.
  • Orkucany: Bernolákova, Jarková, Jonáša Záborského, Kukučínova, Kvetná, Mudroňova, Prídavkova, Sama Chalupku, Višňová.

Vodné tokyUpraviť

DejinyUpraviť

Prvá písomná zmienka o Sabinove, ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci, je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva – právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany – združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča. Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo 14. – 16. storočia, kedy mali obe národnosti vlastné protestantské kostoly a kazateľov.

Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia, najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484 – 1518 bol kostol neskorogotický prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938 – 1939, v 70. rokoch bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku 1992 bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku 1657, zvon pochádza z roku 1470. Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum, postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu Sabinova dopĺňajú aj gréckokatolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám, postavené na okrajoch historického jadra.

V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 – 1877 žil v meste u svojho brata významný štúrovec Bohuš Nosák-Nezabudov, pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po I. svetovej vojne tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura, ako aj spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok. Neskôr v meste vznikli rôzne kultúrne krúžky a organizácie. V rokoch 1922 – 1924 tu úspešne pracoval divadelný krúžok Palárik pod vedením Janka Borodáča, ktorý pôsobil v Sabinove ako učiteľ.

Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. V roku 1919 bolo mesto na krátko okupované vojskami Maďarskej republiky rád.[5] Aj v rokoch I. ČSR hospodársky vývoj naďalej zaostával a z väčších podnikov tu pracovala píla, garbiareň a konzerváreň. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, ktoré bolo na nízkej úrovni. Život mesta, podobne ako celej Európy, bol v prvej polovici 20. storočia poznačený svetovou hospodárskou krízou, ktorá vyústila do druhej svetovej vojny. Jej útrapy tvrdo dopadli aj na Sabinovčanov. Väčšina židovských obyvateľov, ktorých bolo v tom čase v Sabinove veľa, bola odvlečená do koncentračných táborov, z ktorých sa len málokto vrátil. Sabinov bol oslobodený 21. januára 1945 rýchlym postupom vojsk Červenej armády smerom od Dukly cez Prešov a Bardejov na západ.[6]

ObyvateľstvoUpraviť

K 31. decembru 2012 v meste žilo 12 706 obyvateľov.[7]

Etnické zloženie obyvateľstvaUpraviť

  • Slováci – 92,62 %
  • Rómovia – 6,40 %
  • Česi – 0,48 %
  • Ukrajinci – 0,41 %
  • Rusíni – 0,36 %

Náboženské zloženie obyvateľstvaUpraviť

Partnerské obceUpraviť

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

V meste pôsobia folklórne súbory Sabinovčan a DFS Sabiník, z mesta pochádzajú slovenské kapely Dalla mattina alla sera, Gloom či Out of age. V meste sa natáčal československý film Obchod na korze, ktorý získal cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (Oscar) za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966.[8]

KnižnicaUpraviť

Mestská knižnica Sabinov sídli v kultúrnom dome.

PamiatkyUpraviť

  • rímskokatolícky kostol sťatia sv. Jána Krstiteľa a kostol Nanebovzatia Panny Márie
  • gréckokatolícky chrám Najsvätejšieho srdca Ježišovho
  • renesančná zvonica
  • renesančno-barokové lýceum
  • zvyšky hradieb z 15.stor.
  • historické jadro

PomníkyUpraviť

Pamätník 2. svetovej vojny

ParkyUpraviť

 
Park v Sabinove

V centre sa nachádza rozľahlý park s fontánou. Jeho okraje lemuje hlavná cesta.

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

DopravaUpraviť

ŽeleznicaUpraviť

Mestom prechádza železničná trať Košice – Lipany – Plaveč, kde je Sabinov obsluhovaný už iba osobnými vlakmi, premávajúcimi medzi Košicami a Lipanmi. Ďalej je možné cestovať z Plavča prestupom na Starú Ľubovňu a Poprad, železničné spojenie s poľskom nefunguje od marca 2010.

Mestská hromadná dopravaUpraviť

Sabinov momentálne nedisponuje mestskou hromadnou dopravou (MHD). Tá podľa kroník obcí Drienica a Razňany (blízke samostatné obce do ktorých MHD kedysi premávala) prestala premávať v roku 1991, podľa iných zdrojov fungovala vnútromestská linka č. 3 ešte na prelome storočí.[9]

PriemyselUpraviť

V meste pôsobí výrobca nábytku SANAS, potravinárske spoločnosti SABI a výrobca prevodoviek ZŤS.

ŠkolstvoUpraviť

Základné školyUpraviť

  • ZŠ Komenského 13 [2]
  • CZŠ Sv. Jána Krstiteľa, 9. mája [3]
  • ZŠ Ul. 17. novembra [4]
  • Špeciálna základná škola, SNP 15
  • Súkromná základná škola, Námestie slobody 100

Stredné školyUpraviť

  • Gymnázium DSA, Komenského 40 [5]
  • Stredná odborná škola, SNP 16 [6]

OsobnostiUpraviť

Významné osobnostiUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sabinov

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Sabinovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Vojnové časy [online]. Drienica : Obec Drienica, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online.
  6. Pripomenuli sme si 73. výročie oslobodenia mesta [online]. Sabinov : Mesto Sabinov, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online.
  7. Počet obyvateľov podľa pohlavia - obce (ročne) [om7101rr] [online]. DATAcube, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online.
  8. UNIKÁTNE FOTKY: Oscarový film Obchod na korze sa natáčal v Sabinove [online]. Teraz.sk, 17.4.2016, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online.
  9. [1]

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť