Sabinov

O rovnomennom okrese pozri Sabinov (okres).

Sabinov (nem. Zeben, maď. Kisszeben) je mesto ležiace v Prešovskom kraji.

Sabinov
mesto
Súkostolie v centre mesta
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Sabinov
Región	Šariš
Časti	Orkucany
Vodný tok	Torysa
Nadmorská výška	320 m n. m.
Súradnice	49°06′22″S 21°05′08″V
Rozloha	23,38 km² (2 338 ha)
Obyvateľstvo	12 131 (31. 12. 2024)
Hustota	518,86 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1248
Primátor	Michal Repaský (nezávislý)
PSČ	083 01
ŠÚJ	525146
EČV (do r. 2022)	SB
Tel. predvoľba	+421-51
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Námestie slobody 57 083 01 Sabinov
E-mailová adresa	msu@sabinov.sk
Telefón	051 / 488 04 22
Fax	051 / 452 35 30
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Sabinov
Webová stránka: sabinov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Sabinovčan, Sabinovčanka

Mestská radnica

Hotel Torysa

Námestie

Centrum

V meste je dominantou gotický chrám sv. Jána Krstiteľa. Prvá písomná zmienka o tomto meste na brehu Torysy pochádza z roku 1248. V polovici 12. storočia sa tu usadili nemeckí kolonisti. Spolu s Prešovom získalo toto mesto v roku 1299 mestské výsady. Postavenie mesta navonok zdôrazňovali hradby pochádzajúce z 15. a 16. storočia, z ktorých sa dodnes zachoval súvislý pás. Celková dĺžka hradieb bola 1,4 km, boli 7 m vysoké, 2 m hrubé so strieľňami, s ochodzami, 9 vežami a 16 baštami. Niektoré veže sa zachovali, z ďalsích sú torzá, bášt zostalo 6 a takmer 500 m hradobného múra. V rokoch 2021 a 2022 prebehla jeho rozsiahla rekonštrukcia.

V 19. storočí boli vybudované menšie podniky, ale Sabinov naďalej ostal mestom poľnohospodárstva a remeselníctva. Po roku 1960 boli vybudované strojárske a drevárske závody. Mesto sa zväčšilo výstavbou bytov, zmodernizovala sa časť staršej zástavby. V polovici 80. rokov 20. storočia sa obec Orkucany stala mestskou časťou Sabinova.

Polohopis

Leží v údolí Torysy, na pomedzí pohorí Čergova a Bachurne. Vedie ním cesta I/68 z Prešova do Starej Ľubovne, ako aj železničná trať Prešov – Plaveč. Sabinov je vzdialený 17 km severozápadne od Prešova, 12 km juhovýchodne od Lipian a 45 km od rovnakým smerom ležiacej Starej Ľubovne, Bardejov je vzdialený 49 km severovýchodne a Levoča 51 km západne.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o Sabinove, ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci, je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva – právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany – združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča. Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo 14. – 16. storočia, kedy mali obe národnosti vlastné protestantské kostoly a kazateľov.

Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia, najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484 – 1518 bol kostol neskoro prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938 – 1939, v 70. rokoch bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku 1992 bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku 1657, zvon pochádza z roku 1470. Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum, postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu Sabinova dopĺňajú aj gréckokatolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám, postavené na okrajoch historického jadra.

V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 – 1877 žil v meste u svojho brata významný štúrovec Bohuš Nosák-Nezabudov, pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po I. svetovej vojne tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura, ako aj spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok. Neskôr v meste vznikli rôzne kultúrne krúžky a organizácie. V rokoch 1922 – 1924 tu úspešne pracoval divadelný krúžok Palárik pod vedením Janka Borodáča, ktorý pôsobil v Sabinove ako učiteľ.

Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. V roku 1919 bolo mesto na krátko okupované vojskami Maďarskej republiky rád. Aj v rokoch I. ČSR hospodársky vývoj naďalej zaostával a z väčších podnikov tu pracovala píla, garbiareň a konzerváreň. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, ktoré bolo na nízkej úrovni. Život mesta, podobne ako celej Európy, bol v prvej polovici 20. storočia poznačený svetovou hospodárskou krízou, ktorá vyústila do druhej svetovej vojny. Jej útrapy tvrdo dopadli aj na Sabinovčanov. Väčšina židovských obyvateľov, ktorých bolo v tom čase v Sabinove veľa, bola odvlečená do koncentračných táborov, z ktorých sa len málokto vrátil. Sabinov bol oslobodený 21. januára 1945 rýchlym postupom vojsk Červenej armády smerom od Dukly cez Prešov a Bardejov na západ.

Obyvateľstvo

K 31. decembru 2012 v meste žilo 12 706 obyvateľov.

Terajší počet obyvateľov nevieme zistiť. Pomôžte nám zistiť počet.

Etnické zloženie obyvateľstva

• Slováci – 92,62 %
• Rómovia – 6,40 %
• Česi – 0,48 %
• Ukrajinci – 0,41 %
• Rusíni – 0,36 %

Náboženské zloženie obyvateľstva

• rímskokatolíci – 74,08 %
• gréckokatolíci – 10,53 %
• bez vyznania – 5,47 %
• evanjelici a.v. – 4,16 %
• pravoslávni – 1,51 %

Kultúra a zaujímavosti

V meste pôsobia folklórne súbory Sabinovčan a DFS Sabiník, z mesta pochádzajú slovenské kapely Dalla mattina alla sera, Gloom či Out of age. V meste sa natáčal československý film Obchod na korze, ktorý získal cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (Oscar) za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966.

Knižnica

Mestská knižnica Sabinov sídli v kultúrnom dome.

V roku 2022 prešla knižnica rekonštrukciou, pri ktorej zamenili staré poličky za nové, knihy však nie.

Pamiatky

• rímskokatolícky kostol sťatia sv. Jána Krstiteľa a kostol Nanebovzatia Panny Márie
• gréckokatolícky chrám Najsvätejšieho srdca Ježišovho
• renesančná zvonica
• renesančno-barokové lýceum
• zvyšky hradieb z 15.stor.
• historické jadro

Pomníky

Pamätník 2. svetovej vojny

Parky

Park v Sabinove

V centre sa nachádza rozľahlý park s fontánou. Jeho okraje lemuje hlavná cesta.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Železnica

Mestom prechádza železničná trať Košice – Lipany – Plaveč, kde je Sabinov obsluhovaný už iba osobnými vlakmi, premávajúcimi medzi Košicami a Lipanmi. Ďalej je možné cestovať z Plavča prestupom na Starú Ľubovňu a Poprad, železničné spojenie s poľskom nefunguje od marca 2010.

Mestská hromadná doprava

Sabinov momentálne nedisponuje mestskou hromadnou dopravou (MHD). Tá podľa kroník obcí Drienica a Razňany (blízke samostatné obce do ktorých MHD kedysi premávala) prestala premávať v roku 1991, podľa iných zdrojov fungovala vnútromestská linka č. 3 ešte na prelome storočí.

Priemysel

V meste pôsobia tieto výrobné firmy:

1. Mliekáreň MILK-AGRO
2. Pekáreň pod Baštou
3. Strojárska výroba WEP TRADING
4. Výrobca kabín MSK Cabins
5. Výrobca nábytku SANAS
6. Výrobca bytového textilu EMI
7. Výrobca matracov DreamBed
8. Textilný výrobca SOLAR Real
9. Textilný výrobca KOWAB
10. Píla Pilstav

Školstvo

Základné školy

• ZŠ Komenského 13 [2]
• CZŠ Sv. Jána Krstiteľa, 9. mája [3]
• ZŠ Ul. 17. novembra [4]
• Špeciálna základná škola, SNP 15
• Súkromná základná škola, Námestie slobody 100

Stredné školy

• Gymnázium DSA, Komenského 40 [5]
• Stredná odborná škola, SNP 16 [6] Archivované 2017-10-15 na Wayback Machine

Osobnosti mesta

• Eduard Samuel Bartsch - lekár, prírodovedec a entomológ
• Juraj Buchholtz – senior spišských miest, kazateľ evanjelickej cirkvi, literát a horolezec
• Juraj Hatrík – hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik
• Bohuslav Timotej Ignác Nosák-Nezabudov – evanjelický kňaz, notár, romantický básnik, prekladateľ, publicista, redaktor, autor historických próz a cestopisov
• Anton Prídavok – spisovateľ
• Severín Škultéty – evanjelický kňaz, pedagóg, náboženský spisovateľ
• Jakub Wagner - evanjelický kňaz, pedagóg a básnik
• Samuel Wiliam Miščík - slovenský youtuber

Partnerské obce

• Çubuk, Turecko
• Kenderes, Maďarsko
• Siedlce, Poľsko
• Soběslav, Česko

Galéria

• 
  Obchod na Korze
• 
  Pamätník osloboditeľom
• 
  Križovatka pred vjazdom na námestie
• 
  Pôvodné mestské domčeky

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sabinov

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Sabinove

Externé odkazy

• Oficiálny web
• Krátka prezentácia mesta + brožúrka v pdf - formáte Archivované 2008-12-22 na Wayback Machine