Sabinov

Sabinov (nem. Zeben, maď. Kisszeben) je mesto ležiace v Prešovskom kraji.
Sabinov | |
mesto | |
Súkostolie v centre mesta
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Sabinov |
Región | Šariš |
Časti | Orkucany |
Vodný tok | Torysa |
Nadmorská výška | 320 m n. m. |
Súradnice | 49°06′22″S 21°05′08″V / 49,106111°S 21,085556°V |
Rozloha | 23,38 km² (2 338 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 12 131 (31. 12. 2024) [2] |
Hustota | 518,86 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1248 |
Primátor | Michal Repaský[3] (nezávislý) |
PSČ | 083 01 |
ŠÚJ | 525146 |
EČV (do r. 2022) | SB |
Tel. predvoľba | +421-51 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie slobody 57 083 01 Sabinov |
E-mailová adresa | msu@sabinov.sk |
Telefón | 051 / 488 04 22 |
Fax | 051 / 452 35 30 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Sabinov | |
Webová stránka: sabinov.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Sabinovčan[4], Sabinovčanka
|




V meste je dominantou gotický chrám sv. Jána Krstiteľa. Prvá písomná zmienka o tomto meste na brehu Torysy pochádza z roku 1248. V polovici 12. storočia sa tu usadili nemeckí kolonisti. Spolu s Prešovom získalo toto mesto v roku 1299 mestské výsady. Postavenie mesta navonok zdôrazňovali hradby pochádzajúce z 15. a 16. storočia, z ktorých sa dodnes zachoval súvislý pás. Celková dĺžka hradieb bola 1,4 km, boli 7 m vysoké, 2 m hrubé so strieľňami, s ochodzami, 9 vežami a 16 baštami. Niektoré veže sa zachovali, z ďalsích sú torzá, bášt zostalo 6 a takmer 500 m hradobného múra. V rokoch 2021 a 2022 prebehla jeho rozsiahla rekonštrukcia.
V 19. storočí boli vybudované menšie podniky, ale Sabinov naďalej ostal mestom poľnohospodárstva a remeselníctva. Po roku 1960 boli vybudované strojárske a drevárske závody. Mesto sa zväčšilo výstavbou bytov, zmodernizovala sa časť staršej zástavby. V polovici 80. rokov 20. storočia sa obec Orkucany stala mestskou časťou Sabinova.
Polohopis
upraviťLeží v údolí Torysy, na pomedzí pohorí Čergova a Bachurne. Vedie ním cesta I/68 z Prešova do Starej Ľubovne, ako aj železničná trať Prešov – Plaveč. Sabinov je vzdialený 17 km severozápadne od Prešova, 12 km juhovýchodne od Lipian a 45 km od rovnakým smerom ležiacej Starej Ľubovne, Bardejov je vzdialený 49 km severovýchodne a Levoča 51 km západne.
Dejiny
upraviťPrvá písomná zmienka o Sabinove, ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci, je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva – právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany – združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča. Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo 14. – 16. storočia, kedy mali obe národnosti vlastné protestantské kostoly a kazateľov.
Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia, najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484 – 1518 bol kostol neskoro prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938 – 1939, v 70. rokoch bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku 1992 bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku 1657, zvon pochádza z roku 1470. Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum, postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu Sabinova dopĺňajú aj gréckokatolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám, postavené na okrajoch historického jadra.
V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 – 1877 žil v meste u svojho brata významný štúrovec Bohuš Nosák-Nezabudov, pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po I. svetovej vojne tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura, ako aj spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok. Neskôr v meste vznikli rôzne kultúrne krúžky a organizácie. V rokoch 1922 – 1924 tu úspešne pracoval divadelný krúžok Palárik pod vedením Janka Borodáča, ktorý pôsobil v Sabinove ako učiteľ.
Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. V roku 1919 bolo mesto na krátko okupované vojskami Maďarskej republiky rád.[5] Aj v rokoch I. ČSR hospodársky vývoj naďalej zaostával a z väčších podnikov tu pracovala píla, garbiareň a konzerváreň. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, ktoré bolo na nízkej úrovni. Život mesta, podobne ako celej Európy, bol v prvej polovici 20. storočia poznačený svetovou hospodárskou krízou, ktorá vyústila do druhej svetovej vojny. Jej útrapy tvrdo dopadli aj na Sabinovčanov. Väčšina židovských obyvateľov, ktorých bolo v tom čase v Sabinove veľa, bola odvlečená do koncentračných táborov, z ktorých sa len málokto vrátil. Sabinov bol oslobodený 21. januára 1945 rýchlym postupom vojsk Červenej armády smerom od Dukly cez Prešov a Bardejov na západ.[6]
Obyvateľstvo
upraviťK 31. decembru 2012 v meste žilo 12 706 obyvateľov.
Terajší počet obyvateľov nevieme zistiť. Pomôžte nám zistiť počet.[7]
Etnické zloženie obyvateľstva
upraviť- Slováci – 92,62 %
- Rómovia – 6,40 %
- Česi – 0,48 %
- Ukrajinci – 0,41 %
- Rusíni – 0,36 %
Náboženské zloženie obyvateľstva
upraviť- rímskokatolíci – 74,08 %
- gréckokatolíci – 10,53 %
- bez vyznania – 5,47 %
- evanjelici a.v. – 4,16 %
- pravoslávni – 1,51 %
Kultúra a zaujímavosti
upraviťV meste pôsobia folklórne súbory Sabinovčan a DFS Sabiník, z mesta pochádzajú slovenské kapely Dalla mattina alla sera, Gloom či Out of age. V meste sa natáčal československý film Obchod na korze, ktorý získal cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (Oscar) za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966.[8]
Knižnica
upraviťMestská knižnica Sabinov sídli v kultúrnom dome.
V roku 2022 prešla knižnica rekonštrukciou, pri ktorej zamenili staré poličky za nové, knihy však nie.[9]
Pamiatky
upraviť- rímskokatolícky kostol sťatia sv. Jána Krstiteľa a kostol Nanebovzatia Panny Márie
- gréckokatolícky chrám Najsvätejšieho srdca Ježišovho
- renesančná zvonica
- renesančno-barokové lýceum
- zvyšky hradieb z 15.stor.
- historické jadro
Pomníky
upraviťPamätník 2. svetovej vojny
Parky
upraviťV centre sa nachádza rozľahlý park s fontánou. Jeho okraje lemuje hlavná cesta.
Hospodárstvo a infraštruktúra
upraviťDoprava
upraviťŽeleznica
upraviťMestom prechádza železničná trať Košice – Lipany – Plaveč, kde je Sabinov obsluhovaný už iba osobnými vlakmi, premávajúcimi medzi Košicami a Lipanmi. Ďalej je možné cestovať z Plavča prestupom na Starú Ľubovňu a Poprad, železničné spojenie s poľskom nefunguje od marca 2010.
Mestská hromadná doprava
upraviťSabinov momentálne nedisponuje mestskou hromadnou dopravou (MHD). Tá podľa kroník obcí Drienica a Razňany (blízke samostatné obce do ktorých MHD kedysi premávala) prestala premávať v roku 1991, podľa iných zdrojov fungovala vnútromestská linka č. 3 ešte na prelome storočí.[10]
Priemysel
upraviťV meste pôsobia tieto výrobné firmy:
- Mliekáreň MILK-AGRO
- Pekáreň pod Baštou
- Strojárska výroba WEP TRADING
- Výrobca kabín MSK Cabins
- Výrobca nábytku SANAS
- Výrobca bytového textilu EMI
- Výrobca matracov DreamBed
- Textilný výrobca SOLAR Real
- Textilný výrobca KOWAB
- Píla Pilstav
Školstvo
upraviťZákladné školy
upraviť- ZŠ Komenského 13 [2]
- CZŠ Sv. Jána Krstiteľa, 9. mája [3]
- ZŠ Ul. 17. novembra [4]
- Špeciálna základná škola, SNP 15
- Súkromná základná škola, Námestie slobody 100
Stredné školy
upraviť- Gymnázium DSA, Komenského 40 [5]
- Stredná odborná škola, SNP 16 [6] Archivované 2017-10-15 na Wayback Machine
Osobnosti mesta
upraviť- Eduard Samuel Bartsch - lekár, prírodovedec a entomológ
- Juraj Buchholtz – senior spišských miest, kazateľ evanjelickej cirkvi, literát a horolezec
- Juraj Hatrík – hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik
- Bohuslav Timotej Ignác Nosák-Nezabudov – evanjelický kňaz, notár, romantický básnik, prekladateľ, publicista, redaktor, autor historických próz a cestopisov
- Anton Prídavok – spisovateľ
- Severín Škultéty – evanjelický kňaz, pedagóg, náboženský spisovateľ
- Jakub Wagner - evanjelický kňaz, pedagóg a básnik
- Samuel Wiliam Miščík - slovenský youtuber
Partnerské obce
upraviťGaléria
upraviť-
Obchod na Korze
-
Pamätník osloboditeľom
-
Križovatka pred vjazdom na námestie
-
Pôvodné mestské domčeky
Referencie
upraviť- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Sabinovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Vojnové časy [online]. Drienica: Obec Drienica, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online.
- ↑ Pripomenuli sme si 73. výročie oslobodenia mesta [online]. Sabinov: Mesto Sabinov, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online. Archivované 2019-08-12 z originálu.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia - obce (ročne) [om7101rr] [online]. DATAcube, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online.
- ↑ UNIKÁTNE FOTKY: Oscarový film Obchod na korze sa natáčal v Sabinove [online]. Teraz.sk, 17.4.2016, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online.
- ↑ BERNÁT, Ľuboš. Rekonštrukcia MsKS pokračuje prácami v interiéri [online]. old.sabinov.sk, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.
- ↑ [1]
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sabinov