Žakovský potok[1] je potok v regióne Tatry, na území obcí Žakovce, Huncovce a Vrbov v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podtatranská kotlina. Ústi do Vrbovského potoka. Od prameňa po ústie vo vodnej nádrži Vrbov má dĺžku 6,7 km. Rád toku V.

Žakovský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Obce Žakovce, Huncovce, Vrbov
prameň Žakovce
 - poloha Žakovský kopec
 - výška 696 m
 - súradnice 49°04′17″S 20°23′12″V / 49,0713°S 20,3866°V / 49.0713; 20.3866
Ústie Vrbovský potok
 - poloha Huncovce, Vrbov
 - výška 630 m
 - súradnice 49°06′52″S 20°24′14″V / 49,1144°S 20,4040°V / 49.1144; 20.4040
Dĺžka 6,7 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 3-01-02-1568
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prameň

upraviť

Pramení v 696 m n. m. v ústrednej oblasti územia obce Žakovce, katastrálneho územia Žakovce, v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji, v poľnohospodárskom extraviláne, v regióne Tatry, na severozápadnom svahu vrchu Žakovský kopec s 768 m n. m.[2].

Opis toku

upraviť

Od prameňa v 696 m n. m. tečie severovýchodným smerom cez poľnohospodársky extravilán, v 671 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, v 666 m n. m. vteká do intravilánu Žakoviec, v 663 m n. m. podteká cestu z Huncoviec cez Žakovce do Vrbova a zároveň opúšťa intravilán Žakoviec, v 654 m n. m. priberá ďalší bezmenný ľavostranný prítok, preteká extravilán Žakoviec, v 652 m n. m. vteká na hranicu medzi obcami Žakovce a Vrbov, tečie priamo po obecnej hranici medzi obcami Žakovce a Vrbov, v 643 m n. m. pokračuje po obecnej hranici medzi obcami Huncovce a Vrbov, v 636 m n. m. priberá ľavostranný prítok potok Barich, v 630 m n. m. ústi do Vrbovského potoka ako jeho ľavostranný prítok.

Žakovský potok patrí do okresu Kežmarok v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podtatranská kotlina v geomorfologickom podcelku Popradská kotlina.[3][4] Má jeden dôležitejší prítok: potok Barich.[5]

Pôvod názvu

upraviť

Názov vodného toku Žakovský potok má pôvod v názve obce Žakovce, na území ktorej vodný tok pramení a preteká. Z toponyma Žakovce bolo po rozšírení o formant -ský, po systémovej redukcii o hlásky -ce a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Žakovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Dochované písomné záznamy názvu dnešnej obce Žakovce sa viažu k roku 1209 v podobe Isaac, 1263 Iszak, 1651 Zakocz, 1808 Žakowce [7]. Názvoslovná autorita v štandardizačnom procese uprednostnila v roku 1920 miestnu nárečovú podobu názvu obce Žakovce pred etymologicky zdôvodnenou podobou názvu Izákovce[8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1975[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Žakovský potok je jedinečným hydronymom (august 2022).

Referencie

upraviť
  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] cit. 2022-08-05.
  2. Geografické názvy okresu Poprad A19. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. 146 s. S. 99, 142. 79-901-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-08-03]
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 73, 168, 178, 181. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Žakovského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-08-05]
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 371, 3. diel s. S. 397.
  8. Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 348.
  9. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 152. Bratislava 1975. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)