Židia vo Viedni
Židia vo Viedni sa podľa zmienok v análoch po prvýkrát objavujú v 12. storočí. Na konci 19. a začiatku 20. storočia predstavovala Viedeň vôbec jedno z najväčších centier židovské kultúry v Európe. Za časov nacionálneho socializmu v Rakúsku bolo židovské obyvateľstvo Viedne v priebehu holokaustu takmer celkom vyvraždené alebo vyhostené. Po roku 1945 došlo k miernemu znovuoživeniu židovskej kultúry a života vo Viedni.
Dejiny upraviť
Stredovek upraviť
Prítomnosť Židov je vo Viedni doložená od roku 1194. Prvým Židom známym podľa mena je istý Schlom alebo Schlomo, ktorý bol až do svojho zavraždenia v roku 1197 mincmajstrom vojvodov Leopolda V. a Friedricha I. a o. i. spravoval výkupné za Richarda Levie srdce. Patrili mu štyri pozemky na území dnešnej Seitenstettengasse. Približne od roku 1250 sa židia usadzovali v mieste dnešného Judenplatz, vtedy označovaného ako „Viedenské židovské mesto (Wiener Judenstadt)“.[1] Tu sa tiež nachádzalo ich centrum od 13. do 15. storočia, než boli v dobe viedenskej gezery v rokoch 1420 a 1421 za vlády Albrechta V. vyhnaní, popravení, alebo spáchali samovraždu v synagóge, keď boli nútení ku krstu. V roku 1238 udelil cisár Friedrich II. Štaufský Židom privilégium, a od 14. storočia sú záznamy v obci o zriadení synagógy, špitálu a mäsného dvora. Viedenské mestské právo ustanovilo pre prípad sporov medzi kresťanmi a židmi „sudcu pre židovské otázky“ (nem. Judenrichter). Na vnútorné konflikty medzi Židmi sa jeho právomoc nevzťahovala, okrem prípadov kedy jedna zo strán vzniesla u neho žalobu.
Novovek upraviť
Povolanie | Podiel |
---|---|
Lekári | 51,6 % |
Lekárne | 31,5 % |
Kreditné služby | 82,0 % |
Autoškoly | 13,0 % |
Pekári * | 60,0 % |
Banky | 75,0 % |
Drogisti | 26 % |
Mäsiari | 9 % |
Fotografovia | 34 % |
Kaderníci, holiči | 9,4 % |
Garáže a parkovanie | 15,5 % |
Zlatníci, šperkári | 40 % |
Kaviarníci | 40 % |
Kiná | 63 % |
Kožušníci | 67,6 % |
Modisti | 34 % |
Optici | 21,5 % |
Obchodníci s kožou | 25 % |
Právnici | 85,5 % |
Reklamné kancelárie | 96,5 % |
Výčapníci | 4,7 % |
Zámočníci | 5,5 % |
Obuvníci | 70 % |
Klampiari | 20 % |
Textilné odvetvie | 73,2 % |
Hodinári | 32 % |
Zubní technici | 31 % |
Cukrári | ≤ 70 % |
Šrot a obchod s kovmi | ≤ 100 % |
Obchodníci s benzínom a olejmi | 70 % |
Obchodníci s hydinou | 60 % |
Obchodníci s drevom a papierníci | ≤ 70 % |
Obchodníci s nábytkom nábytkári | 85 % |
Obchodníci s elektrospotrebičmi | ≤ 80 % |
Obchodníci s vínom | 73,6 % |
*vrátane všetkej produkcie chleba |
Od roku 1736 existovala vo Viedni malá sefardská komunita, ktorá už za vlády Márie Terézie mala svoju náboženskú obec s vlastnou synagógou; toto privilégium bolo aškenazskej väčšine poskytnuté až za vlády cisára Františka Jozefa.
Pod vplyvom osvietenstva vydal cisár Jozef II. Tolerančný patent, ktorý otvoril cestu k emancipácii Židov. Po prvýkrát im boli priznané niektorá občianske práva a zrušené diskriminačné nariadenia. Naďalej však zostával v platnosti zákaz vytvárania obcí a verejné poriadanie bohoslužieb.
Začiatok 20. storočia – Zničenie monarchie a prvá Rakúska republika upraviť
S koncom monarchie, kedy sa Židia mohli slobodne pohybovať po celom spoločnom území Rakúska-Uhorska, dosiahla židovská obec zhruba takého rozsahu, ktorý si udržala až do počiatku prenasledovania Židov v 30. rokoch. Viedenské židovstvo sa delilo na najčastejšie na už tu žijúcich alebo narodených Židov, ktorí sa spoločensky asimilovali a na časť ortodoxných, ktorí chceli žiť podľa tradičných vzorov a zvykov. Pri sčítaní ľudu z roku 1923 okrem toho udávalo 2 434 osôb ako svoj hlavný dorozumievací jazyk jidiš, a v roku 1934 len 510.[3]
1938 až 1945 upraviť
Už deň po anexii Rakúska Nemeckou ríšou v marci 1938 boli Židia šikanovaní, boli hnaní ulicami Viedne, ich príbytky a obchody boli rabované a bolo začaté s ich arizáciou. Vrchol týchto výtržnosti dosiahli za krištáľovej noci z 9. na 10. novembra 1938. Všetky viedenské synagógy a modlitebne boli zničené – jediný Stadttempel nemohol byť vypálený kvôli svojej polohe vo vnútri obytnej štvrti. Väčšina židovských obchodov bola vyrabovaná a uzavretá, cez 6 000 Židov bolo tej noci zatknutých a väčšina z nich bola následujúceho dňa odvlečená do KT Dachau. Norimberské zákony začali od mája 1938 platiť aj v obsadenom Rakúsku, zostrené navyše o početné protižidovské nariadenia. Krok za krokom viedli k úplnému okliešteniu práv na slobodu, k vylúčení Židov takmer zo všetkých hospodárskych odvetví, zo škôl a univerzít, k očividnej diskriminácii v podobe povinnosti nosiť označenie žltou hviezdou.
Židovské organizácie a inštitúcie boli zrušené. Nacionálni socialisti tým chceli Židov donútiť k emigrácii, čo sa im podarilo. Do konca roku 1941 sa podarilo s príležitostnou finančnou podporou medzinárodných organizácií pre pomoc utiecť viac než 130 000, z toho viac než 30 000 emigrovalo do USA. Museli pritom opustiť prakticky celý svoj majetok a okrem toho zaplatiť poplatok za opustenie ríše (nem. Reichsfluchtsteuer). Po Konferencii vo Wannsee v januári 1942, na ktorej bol schválený plán celkovej likvidácie Židov, padla väčšina vo Viedni stále ešte prebývajúcich Židov za obeť vražednej mašinérii nacistov: z viac ako 65 000 viedenských Židov, ktorí boli odvlečení do koncentračných táborov, prežilo len niečo málo cez 2 000.
Kultúra upraviť
Prvé jidiš súbory vystupovali vo Viedni v rokoch 1900 až 1908 v Leopoldstädter Volksorpheum (na Rotensterngasse 7a). Prvé židovské (a tiež jidiš) divadlo vo Viedni a zároveň to, ktoré malo najdlhšie neprerušené trvanie, bola Jüdische Bühne okolo Schulima Podzamcze, ktorá hrala najprv v hale hotela Stefanie (kde tiež dlhé roky hral orchester Budapester Orpheum, ktorý zostával predovšetkým zo židovských spevákov a komikov a ktorý uvádzal aj jednoaktovky). Po Hitlerovom chopení sa moci v Nemecku roku 1933 emigrovalo mnoho nemeckých Židov najprv do Viedne a nachádzali zamestnanie predovšetkým u Jüdisches Kulturtheater.
Židovské divadlá vo Viedni pred rokom 1938:[4]
- 1908–1938: Jüdische Bühne (jazyk: jidiš)
- 1919–1922: Freie Jüdische Volksbühne (jidiš)
- 1925–1931: Jüdisches Künstlerkabarett (jidiš)
- 1928–1938: Jüdische Künstlerspiele (jidiš)
- 1928–1938: Jüdisch-Politisches Kabarett (nemecky)
- 1935–1938: Jüdisches Kulturtheater (nemecky)
Súčasné židovské divadlá vo Viedni (jediné v Rakúsku):
- od roku 1999: Jüdisches Theater Austria (založený v Grazi, od roku 2001 vo Viedni)
- od roku 2009: Theater Hamakom Nestroyhof
Synagógy upraviť
V priebehu dejín vzniklo vo Viedni 93 synagóg. Jediná historická synagóga, ktorá prežila novembrové pogromy v čase Nacionálneho socializmu v Rakúsku, je Stadttempel. Medzitým opäť vzniklo niekoľko nových synagóg a pomníkov.
Referencie upraviť
- ↑ Kurt Schubert: Die Geschichte des österreichischen Judentums. Str. 20f.
- ↑ Údaje rakúskeho sčítania ľudu z 22. marca 1934. Spracované Spolkovým úradom pre štatistiku. Österreichische Staatsdruckerei, Viedeň 1935.
- ↑ Statistisches Jahrbuch der Stadt Wien, 1934, Str. 12
- ↑ Brigitte Dalinger: Verloschene Sterne. Geschichte des jüdischen Theaters in Wien. Vydavateľstvo Picus, Viedeň 1998, S. 46–122
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Židia vo Viedni
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé ve Vídni na českej Wikipédii.