Adana (mesto v Turecku)
Adana (gr. Άδανα, arm. Ադանա) je mesto v Turecku, administratívne centrum rovnomennej provincie. Nachádza sa na juhu Anatólie, v Stredomorí. Rozkladá sa na brehoch rieky Seyhan, asi 30 km severne od pobrežia Stredozemného mora, na nížine Çukurova.[1] Má viac ako 1,5 milióna obyvateľov, v roku 2007 bolo piate najväčšie v Turecku.[2] Patrí k rýchlo rozvíjajúcim sa mestám s množstvom hotelov. Mesto je známe svojim tradičným Adana Kebabom.
Adana | |
mesto, administratívne stredisko provincie | |
Štát | Turecko |
---|---|
polostrov | Malá Ázia |
provincia | Adana |
Nadmorská výška | 23 m n. m. |
Súradnice | 37°00′0″S 35°19′V / 37,00000°S 35,317°V |
Rozloha | 2 700 km² (270 000 ha) |
Obyvateľstvo | 1 591 518 (2010) |
Hustota | 589,45 obyv./km² |
PSČ | 01xxx |
Tel. predvoľba | (+90) 322 |
Poloha na mape Turecka
| |
Webová stránka: http://www.adana.bel.tr/ | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny
upraviťÚzemie Adany je osídlené už od neolitu. V staroveku oblasť patrila Asýrčanom a Chetitom, mesto sa nazývalo Uru Adaniyya. Po rozpade ich ríš tu žili Kilíkovia, staroanatólsky národ. Na území južnej Kilíkie, teda aj v oblasti dnešnej Adany sa už od Mykénskej doby usadzujú Gréci. Oblasť patrila aj Lýdom a nakoniec Peržanom, ktorých odtiaľto vyhnal až Alexander Veľký v 4. stor. pred Kr. V nasledujúcej dobe helenizmu sa tu usadilo mnoho Grékov a tak sa tu do 1. stor. rozprávalo len grécky. Adana patrila Rímskej ríši a od roku 395 Východorímskej (Byzantskej) ríši, zároveň sa tu rozmohlo kresťanstvo, ktoré sem zvestoval ešte svätý Pavol, ktorý pochádzal zo susedného mesta Tarsos. V 8. storočí mesto ovládol bagdadský kalif Hárún ar-Rašíd, v 9. stor. však mesto Byzantskí Gréci oslobodili. V tejto dobe sa tu usadilo mnoho Arménov. Od 11. stor. patrí mesto Seldžuckým Turkom, neskôr sa začlenilo do Osmanskej ríše. Mesto patrilo medzi kultúrne a obchodné centrá ríše, väčšina pôvodných gréckych obyvateľov sa poturčilo, udržali sa však Arméni. V rokoch 1832 až 1840 patrilo pod egyptskú vládu. V tej dobe tu žili hlavne Arméni a Turci, menšinu v meste tvorili pôvodní Gréci a tiež Arabi. Začiatkom 20. stor. tu došlo ku genocíde Arménov Turkami; tí ktorí prežili sa z Turecka vysťahovali. V roku 1923, počas Grécko-tureckej výmeny obyvateľov z Adany do Grécka odišli miestni Gréci.
Významné stavby
upraviť- Çukurova Univerzita
- Çag Univerzita
- Byzantský kamenný most - postavený cisárom Hadriánom (2. storočie) [1]
- Adanská mešita (má 6 minaretov)
- Hodinová veža
Partnerské mestá
upraviťReferencie
upraviť- ↑ a b Adana. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 46.
- ↑ Turkey: largest cities and towns and statistics of their population [online]. World Gazetteer, [cit. 2012-12-04]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
Externé odkazy
upraviť- Obrázky Archivované 2006-12-14 na Wayback Machine
- Obrázky
- Mapy Archivované 2007-02-11 na Wayback Machine
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adana (mesto v Turecku)