Otvoriť hlavné menu

Bremerhaven je mesto v Nemecku. Spolu s Brémami, ktoré ležia asi o 60 km južnejšie, tvorí spolkovú krajinu Slobodné hanzové mesto Brémy. Bremerhaven je mesto na úrovni okresu (kreisfreie Stadt).

Bremerhaven
mesto
Blick vom Radarfunkturm2.JPG
Bremerhaven
Bremerhaven.png
Vlajka
Wappen Bremerhaven.png
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Brémy
Rieka Vezera
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 53°33′S 8°35′V / 53,550°S 8,583°V / 53.550; 8.583
Rozloha 93,82 km² (9 382 ha)
Obyvateľstvo 113 336 (31. 12. 2010)
Hustota 1 208,02 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1139
Primátor Melf Grantz (SPD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 27501 – 27580
Tel. predvoľba +49(0)471
Kód 04 0 12 000
EČV HB
Poloha mesta Bremerhaven v rámci Nemecka
Red pog.svg
Poloha mesta Bremerhaven v rámci Nemecka
Poloha mesta Bremerhaven v spolkovej krajine Brémy
Poloha mesta Bremerhaven v spolkovej krajine Brémy
Wikimedia Commons: Bremerhaven
Webová stránka: bremerhaven.de
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

GeografiaUpraviť

Bremerhaven leží na sútoku riek Geeste a Vezery; Vezera neďaleko od mesta ústi do Severného mora. Najvyšší bod mesta dosahuje 11,1 m n. m. Jeho najväčšie rozmery sú 17 km na dĺžku, v najširšom mieste meria asi 5 km. Zo severu, východu a juhu je obklopené územím spolkovej krajiny Dolné Sasko. Smerom na západ, za takmer 2 km širokou Vezerou, leží mesto Nordenham, konkrétne jeho časť Blexen.

Bremerhaven sa delí na 2 mestské obvody (Stadtbezirke: Nord a Süd), tie sa skladajú z 9 nižších jednotiek (Stadtteile), ktoré sú rozčlenené na ďalších 23 menších častí (Ortsteile).

DejinyUpraviť

 
Pomník zakladateľa Bremerhavenu Johanna Smidta

Najstaršie písomné zmienky o osídlení na území Bremerhavenu Sú z roku 1139 (dedina Geestendorf a Wulsdorf). Od roku 1275 je známe sídlo Lehe, ležiace severne od Geeste, ktoré malo malomestské práva a miestny význam ako sídlo úradu a trhové miesto. Oblasť okolo ústia rieky bola dlho predmetom stretu záujmov mesta Brémy a brémskeho arcibiskupstva. V rokoch 1648 – 1654 bolo toto územie (aj s celým arcibiskupstvom) pod švédskou vládou. Neskôr ho krátko ovládalo Dánsko, potom sa stalo súčasťou Hannoverského kráľovstva.

Počas 18. storočia sa ukázalo, že prístav v samotných Brémach pre rastúce zanášanie Vezery pieskom už mestu nestačí, bolo treba založiť nový. V roku 1827 sa Brémam podarilo od Hannoverského kráľovstva odkúpiť územie pri jej ústí. Kúpnu zmluvu podpísali 11. januára hannoverský minister a brémsky starosta Johann Smidt, ten sa teda považuje za zakladateľa Bremerhavenu, a v roku 1830 dokončený starý prístav (Alter Hafen). V roku 1837 bol zavedený predbežný obecný rád pre Bremerhaven.

Medzi rokmi 1848 a 1852, v počas šlezvicko-holštajnskej vojny, tu bola zbrojnica nemeckého loďstva. V roku 1851 boli Bremerhavenu udelené mestské práva. Medzi rokmi 1861 a 1905 sa územie Bremerhavenu postupne zväčšovalo.

Veľký vplyv na hospodársky rozvoj mesta mal lodný dopravca Norddeutscher Lloyd. Bremerhavenský nový prístav (Neuer Hafen) sa tak v roku 1858 stal východzím bodom parníkového spojenia s New Yorkom. Neskôr pribudli linky do miest Baltimore a New Orleans. V roku 1862 bol Bremerhaven železnicou spojený s Brémami.

Od roku 1880 je na čele mesta primátor, čím získal Bremerhaven faktickú nezávislosť od Brém.

V roku 1883 bol Bremerhaven prepojený s Brémami pomocou telefónu. Vtedy išlo o najdlhšie telefónne vedenie v celom Nemecku.

V roku 1924 boli zlúčené mestá Lehe (okolo 40 000 obyvateľov) a Geestemünde (asi 30 000 obyvateľov) do nového mesta Wesermünde, ktoré malo teda asi 70 000 obyvateľov, bolo súčasťou pruskej provincie Hannoversko a úplne obklopovalo Bremerhaven.

V roku 1938 bola oblasť bremerhavenského prístavu pripojená k Brémam a o rok neskôr, 1. novembra 1939, sa zvyšok Bremerhavenu spojil s Wesermünde a vzniklo jedno veľké mesto s názvom Wesermünde.

Počas druhej svetovej vojny bolo mesto značne poničené, veľa obyvateľov zomrelo.

V roku 1947 bolo rozhodnuté o zlúčení miest Brémy a Wesermünde do jednej spolkovej krajiny, krátko potom rozhodla zemská vláda o premenovaní Wesermünde na Bremerhaven. V nasledujúcich rokoch slúžil Bremerhaven ako zásobovací prístav pre USA („Port of Embarkation“). Bremerhaven sa aj v ďalších rokoch rozvíjal ako prístav.

V roku 1973 tu bolo (podľa Hansa Scharouna) postavené "Deutsches Schiffahrtsmuseum", najvýznamnejšie svojho druhu v celom Nemecku.
Od roku 1975 funguje bremerhavenská vysoká škola, ktorá sa neustále rozvíja. Gottfried Böhm navrhol centrálne budovy.
V roku 1980 bol založený inštitút pre polárny a morský výskum, pomenovaný podľa vedca Alfreda Wegenera – "Alfred-Wegener-Institut".
V roku 2005 vzniklo "Deutsches Auswandererhaus".

HospodárstvoUpraviť

 
Pohľad na nový prístav (Neuer Hafen)

Hospodárstvo mesta je od jeho začiatku úzko spojené s prístavom. I dnes majú hospodárské odvetvia súvisiace s činnosťou prístavu veľký význam (napr. prekladisko, lodenice, spracovanie rýb – firmy Deutsche See, Frosta, Nordsee GmbH).

Bremerhaven je aj významným prekladiskom vozidiel. Do automobilového terminálu spoločnosti BLG Logistics Group o ploche asi 3 milióny metrov štvorcových sa zmestí 120 000 vozidiel. V roku 2007 bol počet odchádzajúcich a prichádzajúcich automobilov asi 2 milióny, čím sa Bremerhaven radí na predné miesta v Európe. Väčšina dovážaných áut prichádza do Nemecka práve cez Bremerhaven.

Bremerhaven stále zostáva najvýznamnejším rybárskym prístavom Nemecka. Vyslúžil si dokonca prezývku Fishtown a obyvateľom sa niekedy hovorí Fischköppe. V potravinárskom priemysle mesta má najväčší význam spracovanie rýb, mrazených potravín a v súčasnosti i južné druhy ovocia (napríklad banány), ktoré sa v areáli prístavu skladujú a nechávajú dozrieť.

Mesto leží vo významnej oblasti výroby energie veternými elektrárňami.

Partnerské mestáUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bremerhaven

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bremerhaven na českej Wikipédii.