Kaliningrad

	Kaliningrad
	Калининград
	Mesto
Vlajka	Erb
Štát	Rusko
Región	Kaliningradská oblasť
Nadmorská výška	5 m n. m.
Súradnice	54°43′00″S 20°30′00″V / 54,71667°S 20,5°V
Rozloha	215,7 km² (21 570 ha)
Obyvateľstvo	489 584 (2024)
Vznik	1255
Primátor	Alexandr Jarošuk
	Poloha mesta v rámci Kaliningradskej oblasti
	Poloha Kaliningradu v Európe
	Wikimedia Commons: Kaliningrad
	Webová stránka: www.klgd.ru
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O iných významoch výrazu Kaliningrad pozri Kaliningrad (rozlišovacia stránka).

Súradnice: 54°43′00″S 20°30′00″V / 54,71667°S 20,5°V

Kaliningrad (rus. Калининград; do 4. júla 1946 nem. Königsberg, poľ. Królewiec) je hlavné mesto Kaliningradskej oblasti v Rusku, ktoré sa rozkladá pri ústí rieky Pregoľa do Baltského mora. Pôvodne bolo súčasťou Pruska, pričom na základe Postupimskej dohody po druhej svetovej vojne pripadlo Sovietskemu zväzu.

Názov

Úradným názvom je od 4. júla 1946 Kaliningrad, rus. Калининград, dovtedy nieslo mesto nemecký názov Königsberg (rus. Кёнигсберг), ku ktorému náleží slovenský historický názov Kráľovec (čes. Královec, poľ. Królewiec, lit. Karaliaučius, rus. Королевец či lat. Regiomontium).

Dejiny

Katedrála v Kaliningrade

Pôvodná osada bola pruské sídlo Pregnora založené pravdepodobne okolo roku 300 pred Kr., táto však bola dobytá a zničená v priebehu výbojov Pruska. Na pôvodnom mieste založili v roku 1255 križiaci mesto, na počesť českého kráľa Přemysla Otakara II., ktorý sa postavil na čelo križiackych vojsk počas jednej z ich výprav proti pohanským Prusom. Križiaci tu postavili tiež hrad, ktorý v roku 1256 pomenovali Kráľovská hora v Sambii (castrum de Coningsberg in Sambia), po latinsky Mons Regius (neskôr Regiomontium).

„	Kníže český a markrabí braninborský vtrhli do Prus a pohubili je kořistěním, pálením a loupením ... zatím mocní a starší země pruské, zastrašeni - jak věříme - božským strachem ... prišli k témuž knížeti ... a poddali se jemu a křesťanské víře se všemi svými. ... Potom přišedše k jedné hoře, kterou nazvali Královou horou, vystavěli hrad k většímu utvrzení víry křesťanské.	“
– Druhé pokračovanie Kosmovo, založenie Královca^[1]^:115

Okolo roku 1290 získalo mestské práva. Rozvíjalo sa ako prístavné mesto a člen Hanzy. Okolo roku 1300 vznikla na juh od rieky Pergoľa osada Löbenicht a v roku 1327 na ostrove Pergoľe osada Kneiphof. (V roku 1724 sa všetky tri na základe výnosu Fridricha Viliama I. spojili). V roku 1312 sa hrad stal sídlom veľmajstra rádu. V roku 1345 mesto postihol ničivý požiar.

Od roku 1457 bol Kaliningrad po strate Malborka sídlom posledných veľmajstrov križiackeho rádu. Z tých čias pochádzajú najvýznamnejšie pamiatky mesta. V rokoch 1466 až 1657 bolo mesto hlavným mestom Teutónskeho Pruska (od roku 1525 ako Kniežacie Prusko) závislého od koruny Poľského kráľovstva. V rokoch 1657-1701 (v skutočnosti už od roku 1618) patrilo Kniežacie Prusko Brandenbursku. V roku 1701 sa v meste korunoval za "kráľa v Prusoch" Fridrich I Hohenzollern, dovtedajší brandendurský kurfirst, v dôsledku čoho v skutočnosti vzniklo z Brandenburska a Kniežacieho Pruska Pruské kráľovstvo (titul "pruského kráľa" do roku 1764 patril poľskému kráľovi). V 16. a 17. storočí bol Kráľovec jedným z najdôležitejších centier poľskej kultúry a vedy. V roku 1560 poľský kráľ Žigmund August povýšil evanjelickú vysokú školu na univerzitu. V 16. storočí bolo v meste vytlačených viac poľských kníh ako v celom poľskom kráľovstve. Sám Fridrich I. hovoril plynule po poľsky.

V 18. storočí boli k mestu pripojené ďalšie predmestia. V roku 1757 vypukla tzv. sedemročná vojna, po dohode medzi Rakúskom a Ruskom vydala 31. decembra 1757 cárovná Alžbeta I. výnos, na základe ktorého pričlenila mesto k Rusku. V marci 1763 ho ruské vojská opustili. V roku 1807 obsadili mesto Francúzi a v roku 1871 pripadlo Nemecku. Za druhej svetovej vojny bolo mesto ako dôležitý prístav nacistického Nemecka ťažko bombardované. Časť obyvateľov mesto opustila ešte pred príchodom Červenej armády, ktorá mesto dobyla 9. apríla 1945 po štvordennej bitke. Po Postupimskej konferencii mesto pripadlo spolu so severnou časťou Východného Pruska Sovietskemu zväzu. V roku 1946 bolo premenované na Kaliningrad podľa sovietskeho politika Michaila Ivanoviča Kalinina.

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa stalo mesto s Kaliningradskou oblasťou exklávou Ruska. Po dlhých diskusiách nebolo premenované na historický názov (ako napríklad Leningrad). Mesto spolu s oblasťou je od roku 1996 ruskou špeciálnou ekonomickou zónou Jantar.^[2] Počas ruskej invázie na Ukrajinu po ruskej protiprávnej anexii štyroch ukrajinských oblastí po pseudoreferendách v októbri 2022 sa najmä na českých sociálnych sieťach rozšírila parodická téma, že Česko pre vznik mesta spätý s kráľom Přemyslom Otakarom II. anektovalo mesto a inkorporovalo ho do územia Česka ako Královec.^[3]^[4] Komisia pre štandardizáciu geografických názvov Poľskej republiky na svojom 125. zasadnutí 12. apríla 2023 rozhodla, že pre mesto Kaliningrad sa odporúča len poľský názov Królewiec a neodporúča sa používať názov Kaliningrad v poľštine. Dôvodom bolo, že pomenovanie veľkého mesta v blízkosti poľských hraníc po M. I. Kalininovi, zločincovi spoluzodpovednom okrem iného za rozhodnutie masovo vraždiť Poliakov (Katyňský masaker), má v Poľsku emocionálny, negatívny charakter.[1]

Brandenburská brána, Kaliningrad

Demografia

Vývoj počtu obyvateľov

Rok/Dátum	Počet obyvateľov
1400	10 000
1663	40 000
1708	40 600
1711	30 000
1813	48 729
1. december 1819	63 869
1. december 1825	67 125
1. december 1831	67 580
1. december 1837	69 600
1. december 1840	70 839
3. december 1846	75 234
3. december 1852	79 887
3. december 1855	83 593

Rok/Dátum	Počet obyvateľov
3. december 1858	87 267
3. december 1864	101 500
1. december 1871	112 092
1. december 1875	122 636
1. december 1880	140 909
1. december 1885	151 151
1. december 1890	161 666
2. december 1895	172 796
1. december 1900	189 483
1. december 1905	223 770
1. december 1910	245 994
1. december 1916	229 007
5. december 1917	224 758

Rok/Dátum	Počet obyvateľov
8. október 1919	260 895
16. jún 1925	279 926
16. jún 1933	315 794
17. máj 1939	372 164
30. jún 1945	73 000
31. december 1956	188 000
15. január 1959	204 000
15. január 1970	296 962
17. január 1979	354 788
12. január 1989	401 280
9. október 2002	430 003
1. január 2006	423 651

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva

V súčasnosti tvoria najväčšiu časť obyvateľstva Rusi. Predstavujú až 77,9 % obyvateľov mesta (2002). Prisťahovali sa sem po roku 1945 z rôznych častí Ruska. Ich príchodom sa zmenil etnický obraz mesta. Nahradili tak Nemcov, ktorí utiekli a boli odsunutí v roku 1945. Rusi vyznávajú pravoslávnu vieru alebo časť z nich je bez vyznania. Bielorusi tvoria 8 % obyvateľstva a Ukrajinci 7,3 % obyvateľstva mesta. Aj oni sa hlásia prevažne k pravosláviu. Litovci predstavujú 1,9 % obyvateľov a hlásia sa k evanjelikom a. v. alebo k rímskym katolíkom. Nemcov tu zostalo iba 0,6 % obyvateľov. Hlásia sa prevažne k evanjelikom a. v. V roku 1925 tvorili väčšinu obyvateľstva. K evanjelikom a. v. sa vtedy hlásilo až 92 % obyvateľov (rímskych katolíkov bolo 5 % a židov 1 %). Poliakov žije v meste okolo 0,5 % obyvateľov. Tí sú prevažne rímski katolíci. Okrem toho tu žijú aj malé komunity Tatárov, Arménov, Židov, Azerov, Moldavcov a iných.

Architektonické zaujímavosti

Kráľovecká katedrála (Kaliningrad)
Chrám Krista Spasiteľa (Kaliningrad)
Kostol svätej rodiny (Kaliningrad)
Kostol Povýšenia Svätého Kríža (Kaliningrad)
Sackheimská brána, Kráľovská brána a Brandenburská brána
Dom Sovietov
Kaliningradská zoo
Námestie víťazstva (centrum mesta)
Kantova univerzita (predtým: "Königsberg Albertina Universität")
staré hradby
prvé civilné letisko na svete

Významné osobnosti

Christian Goldbach (* 1690 - † 1764), matematik
Leonhard Euler (* 1707 - † 1783), švajčiarsky matematik
Immanuel Kant (* 1724 - † 1804), nemecký filozof
Ernst Theodor Amadeus Hoffmann (* 1776 - † 1822), nemecký spisovateľ
Gotthilf Heinrich Ludwig Hagen (* 1797 - † 1884), nemecký fyzik
Fanny Lewaldová (* 1811 - † 1889), nemecká feministka a spisovateľka
Gustav Robert Kirchhoff (* 1824 - † 1887), nemecký fyzik
Karl Rudolf König (* 1832 - † 1901), nemecký fyzik
Otto Wallach (* 1847 - † 1931), nemecký chemik
David Hilbert (* 1862 - † 1943), nemecký matematik
Erich von Drygalski (* 1865 - † 1949), nemecký cestovateľ
Arnold Sommerfeld (* 1868 - † 1951), nemecký fyzik
Agnes Miegel (* 1879 - † 1964), nemecká spisovateľka
Hannah Arendtová (* 1906 - † 1975), nemecko-americká politologička a filozofka.
Lea Rabin (* 1928 - † 2000), izraelská spisovateľka a manželka Jicchaka Rabina
Viktor Pacajev (* 1933 - † 1971), kozmonaut
Alexej Leonov (* 1934), kozmonaut
Heinrich August Winkler (* 1938), historik
Jurij Romanenko (* 1944), kozmonaut

Partnerské mestá

Referencie

↑ HRDINA, Karel; TOMEK, Václav Vladivoj; BLÁHOVÁ, Marie. Pokračovatelé Kosmovi. Praha : Svoboda, 1974.
↑ Nilov, K. N. (2018). The special economic zone in the Kaliningrad region: towards a more effective legal regime. Baltic Region, 10, 74-87. https://doi.org/10.5922/2079-8555-2018-4-5
↑ ŠNÍDL, Vladimír; KYSELICOVÁ, Alžbeta. Ako ruskí propagandisti nepochopili vtip. České sociálne siete sa bavia fiktívnou anexiou Kaliningradu. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-10-05. Dostupné online [cit. 2022-10-06]. ISSN 1339-844X.
↑ Debata o českém Kaliningradu zřejmě přeteče z twitteru do řetězových e-mailů, soudí analytik Šlerka [online]. Praha: Český rozhlas, 2022-10-05, [cit. 2022-10-06]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaliningrad

Externé odkazy

Oficiál stránka
Kaliningradská pravoslávna katedrála
História oblasti od 1815 do 1945^{[nefunkčný odkaz]}
Kaliningrad from BBC
Fotografie z Východného Pruska a Königsbergu vybrané J. Lemmenom

[PK-1] HRDINA, Karel; TOMEK, Václav Vladivoj; BLÁHOVÁ, Marie. Pokračovatelé Kosmovi. Praha : Svoboda, 1974.

[2] Nilov, K. N. (2018). The special economic zone in the Kaliningrad region: towards a more effective legal regime. Baltic Region, 10, 74-87. https://doi.org/10.5922/2079-8555-2018-4-5

[3] ŠNÍDL, Vladimír; KYSELICOVÁ, Alžbeta. Ako ruskí propagandisti nepochopili vtip. České sociálne siete sa bavia fiktívnou anexiou Kaliningradu. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-10-05. Dostupné online [cit. 2022-10-06]. ISSN 1339-844X.

[4] Debata o českém Kaliningradu zřejmě přeteče z twitteru do řetězových e-mailů, soudí analytik Šlerka [online]. Praha: Český rozhlas, 2022-10-05, [cit. 2022-10-06]. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]