Otvoriť hlavné menu

Albert Szent-Györgyi

Albert Szent-Györgyi (* 16. september 1893, Budapešť, Maďarsko – † 22. október 1986, Woods Hole, Massachusetts, USA) bol maďarský biochemik a fyziológ.

Albert Szent-Györgyi
maďarský biochemik a fyziológ
Albert Szent-Györgyi
Narodenie16. september 1893
Budapešť, Maďarsko
Úmrtie22. október 1986 (93 rokov)
Woods Hole, Massachusetts, USA
Alma materSemmelweis Egyetem
University of Cambridge
RodičiaMiklós Szent-Györgyi, Jozefina Lenhossék
ManželkaKornélia Demény (1917 – r. 1941)
Márta Borbíró (1941 – z. 1963)
June Susan Wichterman (1965 – r. 1968)
Marcia Houston (1975–)
DetiCornelia (* 1918), Lola (a.)
PodpisAlbert Szent-Györgyi, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Albert Szent-Györgyi
Nositeľ Nobelovej ceny

V roku 1937 získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za izoláciu vitamínu C a objavenie niekoľkých fáz Krebsovho cyklu. Svoju vedeckú dráhu začal v Bratislave.

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa v Budapešti v kalvínsko-katolíckej rodine. Otec bol maďarský statkár, matka pochádzala z rodiny v ktorej boli viacerí vedci.

V roku 1914 prerušil štúdium medicíny a narukoval na ruský a taliansky front prvej svetovej vojny. V 1916 bol zranený v boji a prepustený do civilu v roku 1917.[1] V rovnakom roku získal diplom lekára v Budapešti a začal svoju vedeckú dráhu v Bratislave na Fyziologickom ústave lekárskej fakulty Alžbetínskej univerzity. Potom pôsobil na viacerých európskych univerzitách v Berlíne, Hamburgu, Leidene, Grönigene a Cambridge.[2]

Počas 2. svetovej vojny bol aktívnym účastníkom protifašistického odboja. V roku 1942 viedol delegáciu Horthyovského Maďarska, ktorá sa niekoľkokrát stretla s britskými diplomatmi v Istanbule s úmyslom tajne vyjednávať so spojencami. Po odhalení nacistami bol zatknutý, ale podarilo sa mu uniknúť a zvyšok vojny strávil na úteku pred Gestapom.

Po vojne pomáhal spoluzakladať Maďarskú akadémiu vied a bol zvolený za poslanca. Ašpiroval dokonca na miesto maďarského prezidenta. Po náraste vplyvu komunistov a sklamaní z politického vývoja emigroval do USA, kde pokračoval vo vedeckej kariére. V roku 1956 sa stal členom Americkej akadémie vied.

Bol štyrikrát ženatý. Jeho prvou manželkou (sobáš 1917) bola Kornelia Demény, s ktorou mal svojho jediného priameho potomka, dcéru Korneliu Szent-Györgyi (* 1918).

Vedecká dráhaUpraviť

Po skončení štúdia v roku 1917 nastúpil na kráľovskú Alžbetínsku univerzitu v Bratislave. Od roku 1918 univerzita otvorila lekársku fakultu, kde pôsobil na Fyziologickom ústave pod vedením farmakológa Gejzu Mansfelda. Po skončení vojny a následných turbulenciách v roku 1919, keď univerzita bola presťahovaná do Maďarska[3] a v Bratislave vznikla Komenského univerzita s lekárskou fakultou odišiel do Prahy, kde sa zaoberal elektrofyziológiou.[4]
Jeho následný vedecký záujem bol predovšetkým sústredený na skúmanie mechanizmov oxidácie v ľudskom tele a možností jej ovplyvnenia. V Cambridgeskom biochemickom laboratóriu v roku 1927 ako prvý na svete izoloval (z kôry nadobličiek hovädzieho dobytka) vitamín C. Objavenú látku (so vzorcom C6H806) pomenoval kyselina hexuronická (že ide o vitamín C sa zistilo až po štyroch rokoch). Neskôr sa mu túto látku podarilo izolovať tiež zo šťavy pomaranča, kapusty a papriky. Zaoberal sa tiež bunkovým dýchaním, objavil kyselinu fumarovú a niekoľko fáz (dnes tak pomenovaného) Krebsovho cyklu. Nobelovu cenu obdržal za objavy biologickej oxidácie v spojitosti s vitamínom C a katalýzou kyseliny fumarovej. V roku 1938 sa začal zaoberať biofyzikou svalových pohybov (svalových sťahov).

ReferencieUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť