Alojz Medňanský

uhorský šľachtic, štátny úradník a spisovateľ

Barón Alojz Medňanský[1] - prídomok "Mednyánszky de Medne et Medgyes" (maď. Mednyánszky Alajos; * 20. apríl 1784, Martin-Priekopa – † 17. jún 1844, Hlohovec)[1] bol uhorský šľachtic, štátny úradník a spisovateľ.[1][2][3] Popri úradoch sa venoval aj histórii, štatistike, archeológii, publikačnej činnostinárodopisu.[2]

Alojz Medňanský
uhorský šľachtic, štátny úradník a spisovateľ
Alojz Medňanský
Narodenie20. apríl 1784
Martin-Priekopa, habsburská monarchia
Úmrtie17. jún 1844 (60 rokov)
Hlohovec, Rakúske cisárstvo
ManželkaMária Antónia Bolza
Agnesa Majláthová
DetiKarol, Jozefína, Štefan, Hedviga, Gejza, Dionýz
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alojz Medňanský

Biografia upraviť

Pochádzal zo starobylej šľachtickej rodiny Medňanskovcov, ktorá vyvodzovala svoj pôvod z Medného v Trenčianskej stolici. Jeho otcom bol Ladislav Medňanský (1752 – 1792), ktorý zomrel, keď mal Alojz osem rokov, jeho matkou bola Jozefína z rodu Esterháziovcov (1756 – 1839).[2] Detstvo prežil v Beckove pod dohľadom svojho starého otca Antona Medňanského. Študoval na piaristickom gymnáziu v Trenčíne, potom na slávnej škole Theresianum vo Viedni[2] a napokon na Právnickej akadémii v Bratislave vyštudoval právo a filozofiu (štúdium ukončil v roku 1804).[4][5]

Pôsobil pri Uhorskej dvorskej kancelárii vo Viedni a postupne tam získal vysoké štátne funkcie. Jeho prvou manželkou bola Mária Antónia Bolza (* 1789 – † 1810),[6] s ktorou mali deti Karola, Jozefínu a Štefana. Jeho druhou manželkou sa v roku 1820 stala Agnesa Majláthová (* 1798 – † 1855), dcéra grófa Jozefa Majlátha (* 1735/37 – † 1810). Z tohto manželstva sa mu narodili tri deti (Hedviga, Gejza a Dionýz).[4]

Po smrti svojej prvej ženy (1810) sa utiahol do rodinného kaštieľa vo Veselom (alebo do neďalekých Rakovíc),[3] kde sa venoval zveľaďovaniu svojho hospodárstva, štúdiu histórie a literárnej činnosti. Napísal biografie kráľa Mateja Korvína, palatínov Juraja Turzu a Štefana Ilešháziho, vojenského veliteľa Tomáša Nádašdiho.[chýba zdroj] Písal články o rozvoji uhorského poľnohospodárstva, najmä v oblasti chovu nových druhov oviec a koní.[7] Zúčastnil sa na uhorskom sneme v roku 1811 a tiež v rokoch 1825 – 1827. Na tomto sneme bol účastný príprav na založení Uhorskej učenej spoločnosti.[4]

V roku 1830 sa vrátil do štátnej služby.[4] Zastával rozličné vysoké úrady a politické i kultúrne funkcie (v roku 1830 napríklad pôsobil ako komisár v Budíne pre boj s cholerovou epidémiou). Od roku 1837 bol hlavným županom Nitrianskej stolice.[2] V roku 1840 sa stal predsedom študijnej komisie pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade a zároveň predsedom jej cenzorského zboru. V roku 1842 bol menovaný aj za predsedu uhorskej expedície pri dvorskej komore vo Viedni.[4]

Na ceste zo župného zasadania v Nitre náhle umrel v Hlohovci, odkiaľ ho previezli do Veselého a pochovali ho v tamojšej rodinnej krypte.[4] V roku 1817 sa stal čestným členom bavorskej Kráľovskej akadémie vied.

Bol spoluzakladateľom a čestným členom Uhorskej akadémie vied,[8] od 17. novembra 1830 bol členom jej predstavenstva a od 15. februára 1831 jej čestným členom.[chýba zdroj]

Literárna a vedecká činnosť upraviť

Alojz Medňanský bol aj literárne činný a ťažisko jeho tvorby spočíva v kratších historických prácach, v ktorých predstavil osobnosti uhorských dejín alebo dejiny hradov, hlavne z územia dnešného Slovenska. Spoločne s priateľom barónom Jozefom Hormayrom začal v roku 1820 vo Viedni vydávať časopis Taschenbuch für die Vaterländische Geschichte (Knižka vlasteneckých dejín), ktorého súčasťou boli aj články historicko-vlastivedného charakteru o uhorských dejinách.[4] Postupne v časopise Medňanský spracoval dejiny všetkých významnejších hradov v Uhorsku. Z jeho literárnych prác sú dnes najviac známe knihy Rozprávky, povesti a legendy z uhorského dávnoveku a cestopisné dielo Malebná cesta dolu Váhom.

Dielo upraviť

  • Malebná cesta dolu Váhom (Malerische Reise anf dern Waaglfusse in Ungarn; 1826)
  • Rozprávky, povesti a legendy z uhorského dávnoveku (Erzählungen, Sagen und Legenden aus Ungarns Vorzeit; 1829)

Referencie upraviť

  1. a b c MEDŇANSKÝ, Alojz (Mednyánszky). In: Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 568 s. Dostupné online. ISBN 80-7090-070-9. S. 131 – 132.
  2. a b c d e TASR. Vlastivedný bádateľ a publicista barón Medňanský zomrel pred 175 rokmi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-06-17. Dostupné online [cit. 2023-03-31].
  3. a b PILKA, Marcel. Barón Alojz Medňanský [online]. Rakovice: Obecný úrad, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g BADŽGOŇOVÁ, Dana. 235. výročia narodenia a 175. výročie úmrtia - Alojz Medňanský. Beckovské noviny (Beckov: Obecný úrad), jún 2019, roč. XXIV, čís. 3, s. 6. Dostupné online [cit. 2023-03-31].
  5. Alojz Medňanský [online]. Stredná odborná škola dopravná Martin-Priekopa, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online.
  6. Baroness Antónia Mednyánszká (Portrait of Antónia, Countess of Bolz). In: Web umenia [online]. Bratislava: Slovenská národná galéria, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online.
  7. TIBENSKÝ, Ján: Alojz Mednyanský a Slovensko. In: MEDNYANSKÝ, Alojz: Malebná cesta dolu Váhom. Bratislava 1981 (3. vydanie), s. 10.
  8. Alojz Medňanský. In: REHÁKOVÁ, Lívia, a kol. Zásady ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia pamiatkovej zóny Beckov [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2010, [cit. 2023-03-31]. S. 46 – 47. Dostupné online.

Literatúra upraviť

  • MEDNYÁNSZKY, Miklós: A Mednyánszky család („Rodina Mednyánszkych“). Budapest : Széphalom Könyvműhely, 2016. 212 s. ISBN 978-615-5479-33-5
  • TIBENSKÝ, Ján: Alojz Mednyanský a Slovensko. In: MEDNYANSKÝ, Alojz: Malebná cesta dolu Váhom. Bratislava : Tatran, 1981 (3. vydanie), s. 7 - 32 (úvodná štúdia; kniha má rozsah 160 s. + 1 príloha - tabuľka).

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť