Art deco

Art deco alebo art déco bolo umelecké hnutie od roku 1920 do 1939, ktoré ovplyvňovalo dekoračné umenia ako architektúra, dizajn interiérov a priemyselná architektúra, ako aj vizuálne umenia ako móda, maľba, grafika a film. Toto hnutie spájalo rozličné štýly začiatku 20. storočia, vrátane konštruktivizmu, kubizmu, modernizmu, bauhause, secesie (fr. art nouveau) a futurizmu. Jeho popularita vrcholila v 20. rokoch. Hoci mnoho hnutí malo politické alebo filozofické korene, art deco bolo iba dekoratívne. V tom čase bol tento štýl veľmi elegantný, funkčný aj ultra moderný. V štýle art deco tvoril aj slovenský architekt Ladislav Hudec.

Dejiny

Po skončení medzinárodnej výstavy v roku 1900 niekoľko francúzskych umelcov vytvorilo verejný kolektív La Société des artistes décorateurs. Zakladateľmi boli Hector Guimard, Eugène Grasset, Raoul Lachenal, Paul Follot, Maurice Dufrene a Emile Decour. Títo umelci ovplyvnili zásady Art deca. Cieľom spoločnosti bolo ukázať hlavnú pozíciu francúzskeho dekoratívneho umenia a ovplyvniť medzinárodný vývin. V roku 1925 organizovali v Paríži Exposition internationale des arts décoratifs et industriels modernes (Medzinárodná výstava moderného priemyselného a dekoratívneho umenia), ktorá uvádzala do popredia francúzske umenie a obchodné záujmy. Na výstave sa zišli diela z 34 krajín a množstvo individuálnych dizajnérov. Konala sa na viacerých miestach súčasne (napr. Grand Palais, Petit Palais, Cours la Reine...). Vďaka tejto expozícii sa Art Deco dostalo do povedomia širšej verejnosti. A tiež dokázala, že Francúzsko stojí na vrchole umenia či kultúry a určuje najnovšie módne trendy, tak ako pred 1. svetovou vojnou. Výstava obsahovala všetko od tradičného štýlu po šokujúcu avantgardu. Ruský umelec Vadim Meller získal zlatú medailu za svoj výtvarný dizajn.

Vtedajším východiskovým bodom bola secesia. Pojem Art deco pochádza francúzskeho výrazu pre úžitkové umenie (arts décoratifs), ktorý bol súčasťou názvu pôvodnej výstavy v roku 1925: Exposition internationale des arts décoratifs et industriels modernes. Najviac spopularizovaný bol tento pojem v roku 1968, a to knihou Bevisa Hilliera Art Deco of the 20s and 30s. V lete 1969 dostal Hillier nápad zorganizovať výstavu Art deco v Minneapolis Institute of Arts. Trvala od júla do septembra 1971. Po nej záujem o Art deco vyvrcholil Hillierovou knižnou publikáciou, ktorá zaznamenávala výstavu The World of Art Deco z roku 1971.

Zdroje a hodnoty

Bola to akási eklektická forma elegantného a vkusného moderného spôsobu života. Bola ovplyvnená množstvom zdrojov. Patrili sem „primitívne“ umenie Afriky, Egypt a aztécke Mexiko práve tak, ako Machine Age, aerodynamické technológie, ako napr. moderné letectvo, elektrické osvetlenie, rádio, oceánsky parník a mrakodrap. Tieto dizajnérske vplyvy boli vyjadrované rozkúskovanými kryštalickými alebo rovnými formami dekoratívneho kubizmu a futurizmu a na palete fauvistov. Ďalšie populárne tvary Art deca boli lichobežníkový, kľukatý, geometrický a neusporiadané profily, ktoré môžeme vidieť v mnohých prvotných kúskoch. Dve skvelé ukážky týchto tém a štýlov nájdeme v Detroite, Michigane: Fisher Building a Guardian Building.

V súlade s týmito vplyvmi sa Art deco vyznačuje používaním materiálov ako hliník, nehrdzavejúca oceľ, glazúra, vkladané drevo, žraločia koža (šagrén) a koža zebry. Typické pre tento štýl sú smelé použitie stupňovitých foriem či umelecký motív slnečných lúčov. Niektoré z týchto motívov boli prítomné všade, napr. umelecký motív slnečných lúčov bol použitý v takých súvislostiach ako dámska obuv, mriežka chladiča, sála Radio City Music Hall (západ slnka) a na vrchole budovy Chrysler Building.

Art deco patrilo k lukratívnym štýlom. Jeho bohatstvo je pripisované reakcii na povinnú prísnosť predpísanú 1. svetovou vojnou. Bohatý, slávnostný charakter sa prispôsobil „modernému“ kontextu, vrátane Golden Gate Bridge, interiéru filmového kina (prvým príkladom je Paramount Theater v Oaklande v Kalifornii) a oceánskych parníkov, ako napr. Île de France, Queen Mary a Normandie. Okolo roku 1930 Art deco sa odrážalo hlavne v amerických vlakových staniciach, poukazovalo na modernosť a efektívnosť vlakov. Prvá vlaková stanica v štýle Art deco v Spojených štátoch bola Union Station v Omahe v Nebraske. Uvádzanie aerodynamických vlakov prebiehalo súčasne so stavbou staníc Art deco.

Súčasne sa vyvíjal aj tzv. Streamline moderne alebo jednoducho Streamline. Nasledoval tesne za Art deco. Streamline bol ovplyvnený modernými aerodynamickými návrhmi vyplývajúcimi z urýchľovania technológií v letectve, balistike a v iných oblastiach vyžadujúcich vysokú rýchlosť. Príťažlivé tvary vyplývajúce z vedecky aplikovaných aerodynamických zásad boli nadšene prijaté vnútri Art deca. Tieto tvary sa používali aj v iných úžitkových predmetoch každodenného života, ako napr. automobiloch. Hoci model automobilu Chrysler Airflow z roku 1933 bol komerčne neúspešný, umožnil presadiť iné, viac konzervatívne navrhnuté, falošne-aerodynamické dopravné prostriedky. Tieto aerodynamické formy začali byť používané aj pre statické úžitkové objekty ako strúhadlá a chladničky.

Art deco oslávi Machine Age prostredníctvom jasne použiteľných ručne vyrobených materiálov (hlavne sklo a antikorová oceľ), symetrie, opakovania, modifikovaných ázijskými vplyvmi takými ako použitie šifónu a dizajn stredného východu. Bolo široko prijaté v Spojených štátoch počas Great Depression pre jednoduchosť a praktickosť.

Typické črty

Art deco nadväzuje na skorý neoklasicizmus, s prvkami exotických motívov, štylizovaných zvierat, lístia, obnažených ženských figúr, slnečných lúčov. Vyskytujú sa tu prvky usporiadané do geometrických foriem. Luxus, dramatickosť, elegancia. Najpoužívanejšie materiály boli nehrdzavejúca oceľ a hliník. Art deco ovplyvnilo nielen francúzske umenie, ale preniklo aj za Atlantický oceán. Typickým príkladom architektúry v USA je Rockefeller Center, Chrysler Building alebo aj Empire State Building. Avšak najväčším dielom Art deco bola stavba Buffalo City Hall.

Dekoratívne umenie

Počas obdobia dekoratívneho umenia je ľahšie rozlíšiť architektúru a sochárstvo ako iné formy Art deca. Je to hlavne pre ich skúsenosť s najväčšou popularitou, s dlhovekosťou, takou ako lakovanie, práca so sklom a priemyselný dizajn. K populárnym sochárom zahrňujeme Rene Paul Chambellan, Marshall Fredericks, C. Paul Jennewein a Joseph Kiselewski, Lee Lawrie, Paul Manship. Architekti tohto obdobia sú Albert Anis, Ernest Cormier, Banister Flight Fletcher, Bruce Goff, Charles Holden, Raymond Hood, Ely Jacques Kahn, Edwin Lutyens, William van Alen, Wirt C. Rowland, Giles Gilbert Scott, Joseph Sunlight, Ralph Walker, Thomas Wallis a Owen Williams.

Iné formy dekoratívneho umenia boli úplne zamerané na eleganciu, dynamický dizajn a živé farby, vyjadrovali praktickú modernosť. Veľa populárnych interiérových dizajnérov z tohto obdobia bolo zároveň aj nábytkovými dizajnérmi. Umelci ako Santiago Martinez Delgado, Tamara de Lempicka, Eileen Gray, Jules Leleu a Émile-Jacques Ruhlmann patrili do tejto kategórie.

Niektorí priemyselní dizajnéri boli extrémne populárni, ako napr. Walter Dorwin Teague, Maurice Ascalon a Donald Deskey. Ďalšími vynikajúcimi umelcami boli Georg Jensen (striebrotepec), Jean Dunand (lak), Edgar Brandt (opracovanie železa), Harry Clarke (farebné sklo) a Cartier (hodiny a šperky).

Úpadok

Potom ako vzrástla produkcia výrobkov Art deco, záujem o ne klesol. Ich umelecká hodnota postupne klesala. Z pohľadu zákazníka sa stali tieto predmety gýčovými. Nakoniec bol tento štýl upravený prísnosťou 2. svetovej vojny. V koloniálnych krajinách, takých ako India a Filipíny sa to stalo bránou pre modernizmus, ktorý sa používal do roku 1960. Pred zničením v 2. svetovej vojne Manila ukázala veľa Art deco budov. Divadlá a administratívne budovy sa stratili vo vojne. Záujem o tento štýl prišiel zase v roku 1980 s grafickým dizajnom, kde jeho združenie s hrôzostrašným filmom a kúzlo viedlo k použitiu v inzerátoch pre šperky a módu. Najväčšiu zbierku architektúry Art deco má Južná pláž v Miami Beach na Floride, zvyšok je v Severnej Amerike, ale aj v Tulse v Oklahome. Napríklad Nový Zéland má tiež centrum mesta v tomto štýle. Prestavané bolo po zničujúcom zemetrasení a skoro nezmenené potom.

Zodpovedajúce bohatej rôznosti zdrojov niektoré z najlepších existujúcich príkladov z Art deco umenia a architektúry boli nájdené v Kube, špeciálne v Havane. Hneď ako v roku 1950 automobily zo Spojených štátov boli uchovávané a zreštaurované, aj historický úrad v Havane obnovil tieto budovy. Bacardi Building to pocítila najlepšie, hoci štýl bol nájdený vo všetkých oblastiach Havany a Kuby. Štýl je vyjadrený v architektúre sídiel, firiem, hotelov a v mnohých druhoch dekoratívneho umenia, nábytku a kuchynských riadov v týchto verejných budovách, ako aj v súkromných domoch.

Súčasné použitie

Aj keď v roku 1940 Art deco prestalo byť populárne, znovu sa objavilo na ďalšie desaťročia. Jeho návrhy sa často objavili v modernej architektúre, zábave a v médiách „classic retro“. V médiách sú také príklady očividné v Batmanovi: The Animated Series z roku 1960, kde tvorcovia použili štýl Art deco. Vytvorili Art deco alternatívny štýl, často označovaný ako Dark deco. Filmy ako Sky Captain a The World of Tomorrow, Dick Tracy a King Kong majú takisto viacero Art deco základov. V Marilyn Mansonovom The Golden Age of Grotesque demonštroval štýl Art deco zmiešaný s jeho Gothic trademark. Na Long Beach v Kalifornii veľká časť súčasného rozvoja bola uvedená v Art decu ako postmoderný štýl. Podobne aj v Downtown Disney v Anaheime v Kalifornii tvorí Art deco jednu sekciu. Radera Ranch v Kalifornii má v tomto štýle obchodné centrum. Taktiež aj nový vývoj v Santa Ana v Kalifornii smeruje k opakovaným a doplňujúcim historickým Art deco štruktúram, ktoré sa tam už nachádzajú. Tento štýl sa uplatnil aj v grafickom dizajne, vo videohrách, napr. BioShock s the Fallout series. Používali špičkové technické nastavenia a retro-futuristické cítenie. Hrôzostrašný film – druh dobrodružnej hry Grim Fandango väčšinou zaberá miesto vo vyslovovanom Art deco prostredí. Stategická hra Sim City 4 má tiež podobný vplyv.

Jednoznačný štýl Art deco má Šanghaj.

Literatúra

Millerová, J.: Art deco, Bratislava: NOXI, 2005
Dudák, V.: Encyklopedie světové architektury, BASET, 2000, s. 77, 78

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Art deco

Externé odkazy

Umelecký portál

Anzac Memorial article with photos (po anglicky)
Art Deco Resource (po anglicky)
Chicago landmarks, Art Deco architecture tour Archivované 2005-11-24 na Wayback Machine (po anglicky)