Bubekovci

(Presmerované z Bebekovci)

Bubekovci (staršie: Bebekovci, maď. Bebek család) sú uhorský šľachtický rod, ktorého história je bezprostredne spätá s územím dnešného Slovenska.

Bubekovci
Erb bubekovcov.png
erb rodu Bubekovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo
Materská dynastiaÁkošovci
Titulyhlavný kapitán, krajinský sudca, župan, taverník, hlavný pokladník, hlavný povozník
ZakladateľDomokos Bubek
Rok založenia
dynastie
14. storočie
Rok zániku dynastie1567 rod vymrel po meči
Štátna príslušnosťuhorská
Ďalšie vetvy dynastieBubekovci z Plešivca, Štítnickí

Dejiny roduUpraviť

Najstaršiu zmienku o tomto rode zaznamenávame v roku 1243, keď kráľ Belo IV. po Mongolskom vpáde daroval Detrikovi a jeho bratovi Filipovi územia na hornom Gemeri. Slovenskí aj maďarskí historici týchto súrodencov zaraďujú do rodu Ákošovcov.

V roku 1318 si potomkovia Detrika a Filipa Bubekovcov rozdelili zdedený majetok. Rod sa postupne rozdelil na dve vetvy – na Bubekovcov z Plešivca a na Pánov zo Štítnika – Štítnickovcov (Štítnických).

Plešivec sa stal vlastníctvom Dominika Bubeka, ktorý sa rozhodol postaviť tu hrad. Spolu s hradom postavil aj nový rodový kostol sv. Juraja, prvý raz spomínaný v roku 1314. Začiatkom 15. storočia bola k severnej stene kostola pristavaná neskorogotická pohrebná kaplnka. Je v nej však pochovaný len Ladislav Bubek, ktorý zomrel na začiatku 15. storočia.[1]

V 13. storočí začali Bubekovci stavbu hradu Krásna Hôrka, kde vládli s krátkou prestávkou, keď patril Mariášiovcom, až do roku 1566.[2] Po tom ako sa dostali do sporu s cisárom bol hrad Plešivec zničený a Krásnu Hôrku rodu odobrali. Juraj Bubek sa utiahol do Sedmohradska, kde v roku 1567 bez potomkov umrel, čím po meči vymrel celý rod Bubekovcov.[3]

Známi príslušníci roduUpraviť

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[4][5]

Bubekovci z PlešivcaUpraviť

  • Domokos Bubek (†1330), zakladateľ vetvy Bubekovcov z Plešivca
  • Štefan Bubek (*1330 – †1369), syn Domokosa Bubeka
  • Domokos Bubek (†1374), syn Domokosa Bubeka
  • Mikuláš Bubek (*1336 – †1400), syn Domokosa Bubeka
  • František Bubek (*1397/1401), bán Mačvy, syn Jána Bubeka
  • František III. Bubek (?), hlavný kapitán Horného Uhorska
  • Ladislav Bubek (1403/1404), palatín
  • Ladislav Bubek (†1441), župan abovskej župy, taverník, hlavný pokladník
  • Ján Bubek (†1423), hlavný povozník, hlavný pokladník
  • Imrich Bubek (*1446/1448), sedmohradský vojvoda,
  • Jakub Bubek (?), syn Juraja Bubeka, vnuk Juraja Bubeka a brat Imricha Bubeka, prepošt
  • František Bubek (†1556), sedmohradský vojvoda
  • Juraj Bubek (†1567), syn Františka Bubeka, hlavný kapitán, posledný mužský člen rodu Bubekovcov

Vetva pánov zo Štítnika (Štítnický)Upraviť

  • Juraj Bubek (*1330 – †1389), hlavný pokladník, syn Domokosa Bubeka
  • Ditrich Bubek (*14. storočie – 1404), palatín, syn Juraja Bubeka
  • Imrich Bubek (†1395), krajinský sudca, sedmohradský vojvoda, chorvátsko dalmátský bán, slavónsky bán, syn Juraja Bubeka
  • Mikuláš Bubek (?), hlavný pokladník, syn Ditricha Bubeka
  • Imrich Bubek (†1405), rytier rádu Johanitov, nepriateľ Žigmunda Luxemburského, chorvátsky bán ho uväznil a posla do väzenia uhorského proti kráľa Ladislava I. Neapolského
  • Peter Bubek (*1423/1426), župan Sikulskej oblasti, syn Ditricha Bubeka
  • Andrej Bubek (?), hlavný povozník, krajinský sudca, syn Imricha Bubeka

ErbUpraviť

Erb Bubekovcov tvorí strieborný rovnoramenný dvojkríž v ranogotickom červenom štíte. Z vrchola kríža vychádzajú vtáčie perá. Erb sa vyvíjal a existuje v rôznych podobách a verziách.

Majetky a donátorstvoUpraviť

Centrom Bubekovského panstva bol Plešivec, kde postavili vodný hrad a rodový kostol. Medzi ich ďalšie majetky patrili Kameňany[6] a Rákošský hrad. Bubekovci začali tiež s výstavbou hradu Krásna Hôrka a boli jeho dlhoročnými vlastníkmi. Okrem toho iniciovali založenie pavlínskeho kláštora v Gombaseku, a podporovali jeho fungovanie.

Rodový kostolUpraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci.

Rodový kostol Bubekovcov vybudoval na začiatku 14. storočia pravdepodobne Dominik Bubek na mieste staršej sakrálnej stavby, v blízkosti rodového sídla. Išlo o reprezentatívnu dvojloďovú gotickú stavbu s polygonálnym ukončením presbytéria zasvätenú svätému Jurajovi. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1314. Z roku 1349 je záznam o žiadosti Juraja Bubeka pápežovi, aby mohol v kostole vyberať stodňové odpustky pre veriacich navštevujúcich kostol počas sviatkov, ktoré hodlá využiť na jeho dostavbu. V 14. storočí bol kostol doplnený o mimoriadne kvalitnú freskovú výmaľbu, dielo pravdepodobne talianskych majstrov. Pôvodne mal kostol približne dvojnásobnú dĺžku, no v roku 1558 po vyplienení Turkami stavba čiastočne zanikla, obnovená bola reformovanými veriacimi v dnešnej asi polovičnej dĺžke.[7]

Začiatkom 15. storočia bola pri kostole vybudovaná neskorogotická pohrebná kaplnka Bubekovcov, inšpirovaná pravdepodobne spišskými pohrebnými kaplnkami Zápoľských (Spišský Štvrtok). Do kaplnky sa vstupuje z lode kostola monumentálnym portálom, ktorý je pripisovaný stavebnej hute pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Na začiatku 20. storočia bol pod kazateľnicou objavený epitaf Ladislava Bubeka z ružového mramoru datovaný do roku 1401. Epitaf bol sekundárne použitý ako stavebný materiál pri prestavbe kostola v 17. storočí. Pri obnove bol novo osadený do severnej steny bubekovskej kaplnky.[8]

LiteratúraUpraviť

  • TIHÁNYOVÁ, Monika. Bubekovci z Plešivca. Úspechy a pády jedného rodu v politike a umení. O. Z. Georgius Bubek, 2017, 152 s., ISBN 978-80-972888-0-8.
  • TIHÁNYOVÁ, Monika. Páni zo Štítnika. Putovanie kultúrnymi a hospodárskymi dejinami horného Gemera. O. Z. Georgius Bubek, 2020, 240 s.

ReferencieUpraviť

  1. Plešivec, kostol ref. cirkvi – Gotická cesta [online]. [Cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  2. KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE | Oficiálne stránky obce [online]. www.obeckrasnohorskepodhradie.sk, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  3. SLOVAGO.SK. Hrad Plešivec - Slovago.sk [online]. www.slovago.sk, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  4. MARKÓ, László. A magyar állam főméltóságai. [s.l.] : Magyar Könyvklub, 2000. ISBN 963-14-0582-6. S. 226.
  5. Bebek - Lexikon :: [online]. www.kislexikon.hu, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online. (po maďarsky)
  6. Kameňany, ev. a. v. kostol – Gotická cesta [online]. [Cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  7. Plešivec, kostol ref. cirkvi [online]. Gotická cesta. Dostupné online.
  8. Plešivec [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť