Otvoriť hlavné menu
Bíčik môže byť aj malý bič alebo zastarano sláčik.
Počet a usporiadanie bakteriálnych bičíkov: A. monotricha, B. lofotricha, C. amfitricha, D. peritricha

Bičík alebo flagellum (lat. flagellum) je podlhovastá bunková štruktúra, ktorá slúži na pohyb jednobunkových bičíkovcov, niektorých menších mnohobunkových organizmov a niektorých buniek mnohobunkových organizmov. Bičík sa vyskytuje aj pri baktériach, ale v ich prípade ide o štruktúru zásadne odlišnú stavbou, pôvodom a mechanizmom pohybu. Bičíky prokaryotov nie sú pokryté cytoplazmatickou membránou, zatiaľ čo všetky eukaryotické bičíky sú pokryté cytoplazmatickou membránou.

Bičík baktériíUpraviť

Bakteriálny bičík je pevná štruktúra skrutkovitého tvaru, ktorá sa krúti, poháňa bunku vpred a teda tlačí. Má hrúbku asi 20 nm a dĺžku 20 μm, čo môže byť desaťnásobok dĺžky baktérie. Pohyb baktérie sa nazýva taxa a môže mať veľa foriem. Baktéria dokáže pomocou bičíka prekonať desať dĺžok svojho tela za jednu sekundu.

Rozdelenie baktérií podľa počtu bičíkov

  • monotricha - baktéria má jediný bičík
  • amfitricha - jeden bičík na každom konci baktérie
  • lofotricha - zväzok bičíkov na jednom alebo oboch póloch bunky
  • peritricha - bičíky umiestnené po celom povrchu bunky

Počet bičíkov sa ale v priebehu života baktérie môže meniť. Vo všeobecnosti sa pri prestupe do viskóznejšieho prostredia vybaví ďalšími bičíkmi.

StavbaUpraviť

Bakteriálny bičík je dutá trubica tvorená proteínom flagelínom. Tá je upevnená pružným háčikom (hook), ktorý ju spája s komplexom proteínov tvoriacich motor pracujúci s gradientom H+ (viac protónová pumpa). Tento komplex je skupina proteínov pracujúcich ako rotor a ďalší, ukotvená v membráne, pracujúci ako stator.

EvolúciaUpraviť

Zástancovia kreacionizmu resp.inteligentného dizajnu opisujú bakteriálny bičík ako zástupcu neredukovateľnej zložitosti. V súčasnosti sa objavujú jednotlivé proteíny tvoriace bázy bičíkov plniace rôzne funkcie. Napríklad ide o F1 ATP-synteázový proteín, ktorý využíva rovnako ako bičík energiu gradientu H+, ktorý využíva na vlastné roztáčanie a následnú syntézu ATP z ADP a fosfátu.

ZdrojeUpraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bičík na českej Wikipédii.