Bohušovci
Bohušovci (staršie tiež Bohuss, Bohus alebo Bohusch) sú starý uhorský šľachtický rod, ktorý odvodzuje svoj pôvod od Behara, syna Samuela, ktorému roku 1231 daroval kráľ Ondrej II. za preukázanie služieb na Zvolenskom zámku lesnaté neosídlené územie na Liptove. Sídlom boli Liptovské Beharovce v Liptovskej stolici. Odtiaľ sa rozšíril do Peštianskej stolice, Zvolenskej, Spišskej, Aradskej, Čongrádskej, Nitrianskej a Novohradskej.
| Bohušovci | |
 erb rodu Bohušovcov | |
| Krajina | Uhorské kráľovstvo, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Tituly | župan, veľvyslanec |
| Zakladateľ | Behar |
| Rok založenia dynastie | 1231 |
| Posledná hlava dynastie | {{{Posledná hlava dynastie}}} |
| Štátna príslušnosť | uhorská |
| Ďalšie vetvy dynastie | Beharovská vetva, vetva Petöfi, vetva z Világošu |
Dejiny rodu upraviť
Bohušovci svoj pôvod odvodzujú od Behara, syna Samuela, ktorému roku 1231 daroval kráľ Ondrej II. za preukázanie istých služieb, lesnaté neosídlené územie na Liptove. Pôvodná darovacia listina sa nezachovala, len jej potvrdenie kráľom Belom IV. z roku 1262, ktorú panovník vydáva na žiadosť Beharových synov Dionisia, Petra, Voislaua a Sebastiana, ktorí v tomto období vystupujú už ako liptovskí šľachtici. Potvrdenie darovacej listiny si vyžadovali pravdepodobne susedské majetkové spory, ktoré však pretrvávali aj v nasledujúcom období. K zmiereniu došlo až niekedy pred rokom 1283, o čom svedčí aj konkordačná listina liptovského dvorského župana Klementa. Na už spomenutý majetok získala neskôr rodina aj ďalšie listiny, ktoré rod vo vlastníctve opätovne potvrdzovali. V roku 1295 turčiansky konvent vydal svedectvo o vyrovnaní sporu medzi synmi Behara z Liptova a obcou Váralja (Podhradie) o akýsi kus pozemku. Pri opisovaní hraníc tejto pôdy sa už po prvý raz spomínajú dnešné Liptovské Beharovce (Curia Behar), teda obec, ktorú možno považovať za akúsi kolísku rodiny. Podľa súpisu šľachty z roku 1754/55 žili Bohušovci okrem Liptovskej župy, aj vo Zvolenskej, Spišskej, Nitrianskej, Novohradskej, Aradskej a ďalších. V roku 1755 dala Mária Terézia Bohušovcom nový erb a v roku 1894 Žigmund, Štefan a Ladislav Bohuš boli povýšený do stavu baróna. Pri dokazovaní svojho šľachtictva sa však odvolávajú na svoj pôvod z Liptovských Beharoviec. Z „rodinnej kolísky“, Liptovskej stolici sa časom jednotlivý členovia rodu odsťahovali a roztratili po svete. Dnes žije okrem nástupníckych štátov bývalého Uhorska mnoho Bohušovcov v Poľsku, Česku, USA a iných krajinách.[1][2]
Popis erbu upraviť
V modrom štíte zo zelenej pažite vyrastá fúzatý rytier. Jeho korunovaná prilba má ako klenot dve strieborné orlie krídla, medzi ktorými je kolmo postavené obrnené rameno držiace zlatú loveckú trúbku vo vodorovnej polohe. Klenotom je z koruny vyrastajúci rytier zo štítu. Na pravej pozdvihnutej ruke mu sedí strieborný holub, v ľavej pozdvihnutej ruke drží oválny štít, prerazený rukoväťou čakana. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené.[3]
Známi príslušníci rodu upraviť
Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[2]
Beharovská (Behárfalva) vetva upraviť
Táto vetva je najstaršou súčasťou rodiny a prefix behár vyvinul do rôznych foriem.
Významní členovia vetvy:
- Andrej Bohuš (* ? – † 1720), jezuitský profesor na univerzitách v Trnave a Záhrebe. Počas pôsobenia v Trnave napísal právnické dielo: Minerva laureatum sive placita politico-moralia e selectis auctoribus depromta.
- Juraj Bohuš (Senický) (* 1687 – † 1722), historik, geograf a pedagóg.
- Eugen Bohuš (* 1892 – † 1977), právnik, politik a novinár, zakladateľ Podtatranského múzea, vypracoval návrh na osamostatnenie Vysokých Tatier.
- Ivan Bohuš (* 1924), historik a spisovateľ. Jeho práce sa objavili vo viac ako 2200 slovenských, českých, poľských vedeckých časopisoch a boli preložené do viacerých jazykov.
Vetva Petöfi (Petöfalva) upraviť
Táto vetva patrila medzi významné evanjelické šľachtické rody v 16. až 19. storočí. Jej príslušníci sa usadili v malej obci Horná Peťová (niekedy len Peťová), ktorej názov používali až do 19. storočia aj ako prídomok v tvare de Felsö Petöfalva. Neskôr príslušníci tejto vetvy rodu pôsobili hlavne v Banskej Bystrici a jej okolí, v mestečku Radvaň a v blízkej obci Kráľová. Od prvej polovice 17. storočia boli Bohušovci spolu patrónmi evanjelickej farnosti a dobre fungujúcej farskej školy v Radvani, kde pôsobil a je pochovaný Andrej Sládkovič.
Vetva z Világoša (Világosfalva) upraviť
- Ján Bohuš (cca 18/19.storočie), župan Aradskej župy, veľvyslanec, V roku 1861 bol medzi účastníkmi Memoranda slovenského národa v Martine.
Referencie upraviť
- ↑ Bohus család. (Bohusfalvi, pethőfalvi, s világosi). | Nagy Iván: Magyarország családai | Kézikönyvtár [online]. www.arcanum.hu, [cit. 2020-03-09]. Dostupné online.
- ↑ a b Veda - Občianske združenie veda.sk (www.veda.sk) [online]. www.veda.sk, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- ↑ Bohuš z Liptovských Beharoviec. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 15 – 16.
Literatúra upraviť
- HÚŠČAVA, Alexander. Kolonizácia Liptova do konca XIV. storočia. V Bratislave : Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1930. 102 s.
- RÁBIK,, V.. Vznik, počiatky a pôvod najstaršej liptovskej šľachty. Martin : [s.n.], 1999. In: Genealogicko-heraldický hlas. S. 8 - 9.
- Bohuš z Liptovských Beharoviec. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 15 – 16.
Pozri aj upraviť
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bohus család na maďarskej Wikipédii.