Otvoriť hlavné menu

Alexander Húščava

Prof. PhDr. Alexander Húščava, DrSc. (* 4. január 1906, Lamač – † 9. august 1969, Lamač) bol slovenský historik a archivár, priekopník pomocných vied historických na Slovensku, zakladateľ odboru archívnictva na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Alexander Húščava
slovenský historik a archivár
Alexander Húščava
Narodenie4. január 1906
Lamač, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie9. august 1969 (63 rokov)
Lamač, Slovensko

ŽivotopisUpraviť

Po štúdiách na gymnáziu začal roku 1925 študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Štúdium ukončil v júni 1929 a v novembri toho istého roku získal doktorát filozofie. V rokoch 1931-1933 študoval na Vatikánskej archívnej škole, ktorú však nedokončil. Vo vatikánskych archívoch sa venoval výskumu sloveník z obdobia pontifikátu pápeža Inocenta VI. Okrem toho bol v tomto období aj sekretárom Československého ústavu historického v Ríme. Potom začal študovať na Štátnej archívnej škole v Prahe, ktorú ukončil 26. júna 1936. V rokoch 1933-1937 pracoval na Krajinskom archíve v Bratislave. Roku 1937 sa habilitoval a získal hodnosť docenta. V tom istom roku nastúpil pracovať na Filozofickú fakultu UK v Bratislave. 1. júla 1939 sa stal mimoriadnym profesorom a 1. septembra 1940 riadnym univerzitným profesorom. V rokoch 1948-1949 zastával funkciu dekana Filozofickej fakulty. Na jeho podnet sa od roku 1950 začal študovať odbor archívnictvo, vedúcim ktorého bol v rokoch 1950-1969. 1. marca 1953 dosiahol vedeckú hodnosť doktora historických vied. Na Filozofickej fakulte pôsobil až do svojej smrti 9. augusta 1969.

V roku 1966 bol vyznamenaný Zlatou medailou UK a roku 1969 mu bol udelený Rad práce.

Alexander Húščava je pochovaný na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave.

TvorbaUpraviť

 
Pamätník historika profesora v Lamači (Michal Zdravecký, 1988)

Venoval sa najmä problematike pomocných vied historických. Najskôr to bola diplomatika, ktorej sa venoval pri hodnotení stredovekých listín z Liptova (Ján Literát a liptovské falzá). Tento materiál sa stal podkladom k štúdiu genealogických a heraldických problémov (Archív zemianskeho rodu z Okoličného). Je autorom prvej slovenskej učebnice paleografie (Dejiny a vývoj nášho písma), ktorá sa používa dodnes. Venoval sa tiež metrológii (Poľnohospodárske miery na Slovensku). Vo svojej tvorbe nezabudol ani na svoje rodisko, ktorého históriu spracoval v knihe Dejiny Lamača.

Pamiatka na jeho osobnosťUpraviť

Katedra archívníctva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty UK v Bratislave udeľuje každoročne od roku 2006 na jeho počesť Cenu profesora Alexandra Húščavu za najlepšiu študentskú vedeckú odbornú prácu v odbore archívnictva a pomocných vied historických.

Od roku 1972 je po Alexandrovi Húščavovi pomenovaná ulica v Dúbravke, mestskej časti Bratislavy.

V Lamači na Heyrovského ulici v roku 1988 postavili na počesť rodáka Alexandra Húščavu pamätník s bustou,[1] ktorého autorom je akademický sochár Michal Zdravecký.

Dielo (výber)Upraviť

  • Kolonizácia Liptova do konca XIV. storočia. (Bratislava 1930)
  • Ján Literát a liptovské falzá. (Bratislava 1936)
  • Archív zemianskeho rodu z Okoličného. (Bratislava 1943)
  • Dejiny Lamača. (Bratislava 1948, reed. 1998)
  • Dejiny a vývoj nášho písma. (Bratislava 1951)
  • Poľnohospodárske miery na Slovensku. (Bratislava 1972)

Osobný archívny fondUpraviť

Osobný archívny fond, ktorý zahŕňa archívne dokumenty z vedeckej a pracovnej činnosti profesora Húščavu, je uchovávaný v Ústrednom archíve SAV v Bratislave.[2]

ReferencieUpraviť

  1. JURÁNYI, Ladislav. Alexander Húščava, zakladateľ archívnictva na Slovensku. [Správy SAV.] (Bratislava: VEDA, Vydavateľstvo SAV), 24.10.2019, roč. 55, čís. 5, s. 26. Dostupné online [cit. 2019-10-24]. ISSN 0139-6307.
  2. KAMENCOVÁ, Lýdia. Húščava, Alexander - osobný fond. Inventár k osobnému archívnemu fondu. [online]. Ústredný archív SAV, 2000, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť