Žirafa (súhvezdie)
Žirafa je veľké, ale nezreteľné súhvezdie na severnej pologuli. Zaviedol ho Petrus Plancius v roku 1613 a v roku 1624 ho Jakob Bartsch vyobrazil na svojej mape hviezdnej oblohy.[1]
Žirafa | |
| |
Latinský názov | Camelopardalis |
---|---|
Skratka | Cam |
Genitív | Camelopardalis |
Symbolické vyjadrenie | žirafa |
Rektascenzia | 6h |
Deklinácia | +70° |
Plocha | 757 štvorcových stupňov Poradie: 18 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
Najjasnejšia hviezda | β Cam (Zdanl. magnitúda 4,03) |
Susedné súhvezdia | |
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −10° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Február | |
Pozoruhodné prvky
upraviťHoci je súhvezdie rozlohou osemnástym najväčším, nie je obzvlášť žiarivé, pretože jeho najjasnejšie hviezdy sú len štvrtej magnitúdy.
Najjasnejšou je hviezda β Camelopardalis s magnitúdou 4,03.[2] Táto dvojhviezda pozostáva zo zložiek s magnitúdami 4,0 a 7,4.
Druhou najjasnejšou hviezdou je CS Camelopardalis (ktorá nemá ani Bayerovo, ani Flamsteedovo označenie). Je to mierne premenlivá hviezda magnitúdy 4,21.
Pozoruhodné objekty na oblohe
upraviťNGC 2403 je špirálovitá galaxia, vzdialená približne 11 miliónov svetelných rokov. Jej magnitúda je 8,4. NGC 1502 je otvorená hviezdokopa, vzdialená približne 6 800 svetelných rokov, ktorej magnitúda je 6,0.
História a mytológia
upraviťSúhvezdie Žirafa pravdepodobne predstavuje zviera, na ktorom sa do Kanánu niesla Rebeka, keď si chcela vziať Izáka.[3][2]
Referencie
upraviť- ↑ RIDPATH, Ian: Die großen Sternbilder: 88 Konstellationen und ihre Geschichten. Düsseldorf : Patmos, 2004, s. 63 – 64, ISBN 3-491-69112-5.
- ↑ a b PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Žirafa, s. 75.
- ↑ RIDPATH, Ian: Die großen Sternbilder: 88 Konstellationen und ihre Geschichten. Düsseldorf : Patmos, 2004, s. 64, ISBN 3-491-69112-5.