Chránená krajinná oblasť Železné hory

Chránená krajinná oblasť Železné hory bola ustanovená vyhláškou Ministerstva životného prostredia ČR č.156/1991 Sb. zo dňa 27. marca 1991 (účinnosť od 1. mája 1991) na rozlohe 380 km² v severnej časti Českomoravskej vrchoviny približne medzi mestami Slatiňany na severe, Chotěboř na juhu, Třemošnice na západe a Trhová Kamenice a Nasavrky na východe (49° 55´ – 49° 42´ N, 15° 32´ – 15° 53´ E). Nadmorská výška kolíše od 268 metrov nad morom pri Slatiňanoch a najvyšším bodom Vestcom, ktorý meria 668 metrov. Správa CHKO sídli v Nasavrkoch (Náměstí 317, 538 25). CHKO má na svojom území 24 maloplošných zvlášť chránených území prírody – 1 Národná prírodná rezervácia (NPR), 12 prírodných rezervácií (PR) a 11 prírodných pamiatok – 14 pamätných stromov a 6 náučných chodníkov.

Chránená krajinná oblasť
Železné hory

NPR Lichnice - Kaňkovy hory
KrajinaČesko Česko
RegiónPardubický kraj a Kraj Vysočina 49°48′S 15°43′V / 49,800°S 15,717°V / 49.800; 15.717
Rozloha380 km²
Dát.založenia27. marec 1991[1]
SprávaSpráva CHKO Železné hory
Webochranaprirody.cz
V. Kategória chránených území IUCN

Charakteristika oblasti

upraviť

Reliéf krajiny

upraviť
 
CHKO Železné hory v rámci Železných hôr

CHKO zaujíma centrálnu časť Železných hôr. Najvyššími vrcholmi sú Vestec s 668 m n. m. a Spálava so 663 m n. m.. Najnižšie miesta sú pri Podhořanoch a Slatiňanoch so zhodnou nadmorskou výškou 268 metrov.

Nápadným útvarom je hlavný hrebeň, ktorý sa ťahá od Ždírca nad Doubravou do Podhořan a ďalej k Týncu nad Labem. V tomto hrebeni sú vedľa početných vrcholov (vrátane Vestca a Spálavy) nápadné i rokliny. Najväčšie a najkrajšie sú Lovětínská a Hedvíkovská, ktoré prerážajú hlavný hrebeň pri Třemošnici a Závratke.

Na severnej strane CHKO je najnápadnejšia Bučina, kopec medzi Kraskovom a Prachovicami, s nadmorskou výškou 606 metrov. Pri Slatiňanoch s nadmorskou výškou 391 metrov je kopec Hůra.

V severnej časti CHKO je jediná veľká roklina vytvorená riekou Chrudimkou. Tento kaňon je chránený v rámci prírodných rezervácií Krkanka a Strádovské peklo.

Južne od hlavného hrebeňa je nižšia časť zvaná Dlouhá mez. Z neho je nápadný pri Libici nad Doubravou kopec Hradiště. Ďalej na juh medzi Bílkem a Chotěbořou je malebné kaňonovité údolie rieky Doubravy. Medzi Ždírcom nad Doubravou a Studencom leží tiahly chrbát Cerhovy.

Na území CHKO je registrovaných viac, ako 1 200 druhov vyšších rastlín, z toho asi 1 000 druhov domácich t. j. druhov prirodzene sa vyskytujúcich.

Na území CHKO žije viac ako 75 druhov mäkkýšov, významnými sú tiež motýle zvlášť v oblasti Dlouhé meze (celkový počet druhov motýlej fauny v oblasti je 1 262[2]). Zo stavovcov bolo zaznamenaných 230 druhov (24 rýb, 12 obojživelníkov, 7 plazov, 141 vtákov a 46 cicavcov).

Lyžovanie

upraviť

Na území CHKO a v jej tesnom okolí sa nachádza 6 zjazdoviek s lyžiarskymi vlekmi – Trhová Kamenice, Hluboká, Chotěboř, Vápenný Podol, Horní Bradlo a Nasavrky.

Maloplošné chránené územia

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-03-02]. Dostupné online. (po česky)
  2. ŠUMPICH, Jan, 2001: Motýli Železných hor. Železné hory. Sborník prací č. 11. Společnost přátel Železných hor, Nasavrky, 2001: 265 s. ISBN 80-902400-2-X : s. 243

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť