Wikipédia

Dážďovník obyčajný

druh vtáka rodu Apus

Dážďovník obyčajný alebo dážďovník tmavý[3] (Apus apus) je malý sťahovavý vták z radu dážďovníkotvaré (Apodiformes), patriaci k najlepším letcom vôbec. Bol zistený ako hniezdič alebo predpokladaný hniezdič na väčšine územia Slovenska v mestách na budovách alebo na skalách či v stromových dutinách.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov dážďovník obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, európska populácia bol v rokoch 1980 – 2013 takisto stabilná.[1]

Dážďovník obyčajný
Apus apus -Barcelona, Spain-8 (1).jpg
V Španielsku
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Apus apus
Linnaeus, 1758
Synonymá
dážďovník tmavý
Apus apus distribution map.png
Mapa rozšírenia dážďovníka obyčajného
     Hniezdiaci
     Zimujúci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

Dorastá do dĺžky 16 – 17 cm, váhy 36 – 52 g[5] a v rozpätí krídel meria 42 – 48 cm, je štíhly, celý čiernohnedo sfarbený so svetlým hrdlom, dlhými kosákovitými krídlami, vidlicovitým chvostom (ktorý pomáha pri zmene smeru vo vysokých rýchlostiach) a zakrpatenými končatinami. Jeho zobák je nápadne krátky ale ústa sú široké a slúžia na zhromažďovanie hmyzu. Obe pohlavia sa sfarbením nelíšia. [6][7]

Jeho oko, pri prelete hmyzím rojom, vpredu chráni tuhé perie („mihalnice“). Dožíva sa 21 rokov.[8]

V Južnej a Západnej Európe žije veľmi podobný dážďovník plavý (A. pallidus) a dážďovník skalný (Tachymarptis Melba), ktorý vzácne zaletuje aj na územie Česka a Slovenska a ktorý sa od dážďovníka obyčajného líši bielym sfarbením brucha.[7]

HlasUpraviť

Známe prenikavé "sríí". [7]

RozšírenieUpraviť

Hniezdia takmer v celej Európe, v Severnej Afrike a na rozsiahlom území Ázie. Je sťahovavý, so zimoviskom na južnej polovici Afriky. Sem sa sťahuje v kŕdľoch v septembri a do Strednej Európy sa začína vracať v marci. Preletí okruh dlhý cca 2 000 km.[5] Žije prevažne v mestách a na dedinách, zriedkavo aj lesných alebo skalnatých oblastiach.[6][7]

V Česku je zvlášť chránený ako ohrozený druh, v rokoch 2001 – 2003 na tomto území hniezdil v počte 60 000 – 120 000 párov.[6] V celej Európe hniezdi 7 až 17 miliónov párov a populácia trpí menším poklesom.[9]

Výskyt a stav na SlovenskuUpraviť

Na Slovensku hniezdi roztrúsene po celom území 30 až 60 tisíc párov, pričom populácia i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.[10] V roku 2014 NT* A2ac - takmer ohrozený.[2][11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4][9] .

EtológiaUpraviť

Dážďovník obyčajný sa s výnimkou hniezdenia takmer neustále zdržiava vo vzduchu, kde dokonca aj spí, pije a pári sa, strieda pritom svižný let s plachtením, počas ktorého naberá výšku okolo jedného až dvoch kilometrov, aby následne počas spánku mohol klesať. Bolo zistené, že niektoré jedince sú vo vzduchu aj 10 mesiacov, čo je rekord.[13] Počas klesavého letu upadá do mikrospánku, kedy vypína jednu polovicu mozgu, pričom druhá kontroluje let.[14] Dážďovníky nocujú počas letu v kŕdľoch.[14] Vo vzduchu lieta priemernou rýchlosťou 35 km/h, hoci môže dosiahnuť aj rýchlosť presahujúcu 200 km/h (pravdepodobne rýchlosť voľným pádom).[15] Je to najrýchlejší vták na svete v rýchlosti, ktorú vyvinie iba vlastnou silou a pomocou vlastných krídel (teda nie voľným pádom). Takto mu bola nameraná rýchlosť 111,6 km/h smerom horizontálne.[16][17] Minimálny pohyb po pevnom povrchu dokazujú aj jeho zakrpatené končatiny, vďaka ktorým druh získal aj binomické meno (Apus Apus z gréckeho a pous= bez nôh). Jeho končatiny však majú silné pazúry, ktorými sa zachytáva na vertikálnych povrchoch.[5][18]

HniezdenieUpraviť

Pôvodne hniezdil na skalách a v dutinách stromov, v súčasnosti však na tento účel využíva prevažne otvory a štrbiny v ľudských stavbách. Hniezdia v rozmedzí od mája do septembra raz ročne, v jednej znáške potom bývajú 2 – 3 čisto biele vajcia, na ktorej 18 – 22 dňovej[19] inkubácii sa striedavo podieľa samec aj samica. V prípade nepriaznivého počasia dokážu mláďatá znížiť teplotu tela a spomaliť tak svoj rast (upadnúť do letargie[19]), vďaka čomu dokážu prežiť aj jedno až dvojtýždňový nedostatok potravy.[7]

PotravaUpraviť

Živí sa lietajúcim hmyzom a pavúkmi, ktoré loví z ich sietí.

PredátoriUpraviť

Dospelé vtáky majú vzhľadom na svoje výborné manévrovacie schopnosti v lete len malé množstvo predátorov, medzi ktoré patrí najmä sokol lastovičiar (Falco subbuteo) a sokol sťahovavý (Falco peregrinus). Mladé vtáky v ťažko prístupných hniezdach sú dobre chránené pred predátormi, uloviť ich dokáže napr. sokol myšiar.[20]

Na tomto druhu často parazituje voš Crataerina pallida, ktorá pije jeho krv. Na tele sa môže nachádzať až 20 jedincov, ktoré sú veľké cca 7 mm.[8]

Vták rokaUpraviť

Dážďovník obyčajný bol Slovenskou ornitologickou spoločnosťou vybraný za vtáka roku 2008.[21] Česká společnost ornitologická ho vybrala za vtáka roku 2004.[22]

OchranaUpraviť

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 460 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[23]

GalériaUpraviť

  • Typické tvary krídel za letu

  • Hniezdia v škárach stien, skál a v búdkach

  • Mláďatá vo vletovom otvore búdky

  • Mladý dážďovník

  • Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

ReferencieUpraviť

  1. ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 28. októbra 2020.
  2. ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. ↑ a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Dážďovník obyčajný / Dážďovník tmavý, s. 383 - 384.
  5. ↑ a b c Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 9, Birds II, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
  6. ↑ a b c Atlas ptáků České a Slovenské republiky. Praha : Academia, 2001. ISBN 9788020009272.
  7. ↑ a b c d e Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s., 2009. ISBN 978-80-242-2193-9.
  8. ↑ a b THE ENCYCLOPEDIA OF BIRDS. Redakcia Laurie E. Likoff. New York : International Masters Publishing, 2007. ISBN 0-8160-5904-7. s. 355
  9. ↑ a b dážďovník tmavý / dážďovník obyčajný [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  10. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  11. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  12. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  13. ↑ SKIBBA, Ramin. Record-breaking common swifts fly for 10 months without landing [online]. Nature, 27.10.2016, [cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
  14. ↑ a b Hlas: dážďovník obyčajný [online]. Český Rozhlas, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  15. ↑ Handbuch der Vogel Mitteleuropas. [s.l.] : AULA-Verlag, 1994. ISBN 3-89104-562-X. (nemecky)
  16. ↑ BOURTON, Jody. Supercharged swifts take flight speed record [online]. 02. marec 2010, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  17. ↑ HENNINGSSON, Per; JOHANSSON, L. Christoffer; HEDENSTRÖM, Anders. How swift are swifts Apus apus?. Journal of Avian Biology. 2010-01-01, 41, 1, s. 94-98. Prevzaté z kolekcie Academic Search Complete. Dostupný také z WWW: <http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=a9h&an=48159731>. ISSN 09088857, 10.1111/j.1600-048X.2009.04850.x.
  18. ↑ Pták roku 2004 – rorýs obecný [online]. Česká společnost ornitlogická, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  19. ↑ a b Atlas živočíchov – dážďovník tmavý [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  20. ↑ Mikula, P., Hromada, M., & Tryjanowski, P. (2013). Bats and Swifts as food of the European Kestrel (Falco tinnunculus) in a small town in Slovakia. Ornis Fennica, 90, 178-185.
  21. ↑ Vták roka [online]. Slovenská ornitologická spoločnosť/Birdlife Slovensko, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  22. ↑ Pták roku 2004 – rorýs obecný [online]. Česká společnost ornitlogická, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online. (česky)
  23. ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dážďovník_obyčajný&oldid=7526213“