Dážďovník obyčajný

druh vtáka rodu Apus
(Presmerované z Dážďovník tmavý)

Dážďovník obyčajný alebo dážďovník tmavý[3] (Apus apus) je malý sťahovavý vták z radu dážďovníkotvaré (Apodiformes), patriaci k najlepším letcom vôbec. Bol zistený ako hniezdič alebo predpokladaný hniezdič na väčšine územia Slovenska v mestách na budovách alebo na skalách či v stromových dutinách.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov dážďovník obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, európska populácia bol v rokoch 1980 – 2013 takisto stabilná.[1]

Dážďovník obyčajný

V Španielsku
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Apus apus
Linnaeus, 1758
Synonymá
dážďovník tmavý

Mapa rozšírenia dážďovníka obyčajného
     Hniezdiaci
     Zimujúci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dorastá do dĺžky 16 – 17 cm, váhy 36 – 52 g[5] a v rozpätí krídel meria 42 – 48 cm, je štíhly, celý čiernohnedo sfarbený so svetlým hrdlom, dlhými kosákovitými krídlami, vidlicovitým chvostom (ktorý pomáha pri zmene smeru vo vysokých rýchlostiach) a zakrpatenými končatinami. Jeho zobák je nápadne krátky ale ústa sú široké a slúžia na zhromažďovanie hmyzu. Obe pohlavia sa sfarbením nelíšia. [6][7]

Jeho oko, pri prelete hmyzím rojom, vpredu chráni tuhé perie („mihalnice“). Dožíva sa 21 rokov.[8]

V Južnej a Západnej Európe žije veľmi podobný dážďovník plavý (A. pallidus) a dážďovník skalný (Tachymarptis Melba), ktorý vzácne zaletuje aj na územie Česka a Slovenska a ktorý sa od dážďovníka obyčajného líši bielym sfarbením brucha.[7]

Známe prenikavé "sríí". [7]

Rozšírenie

upraviť

Hniezdia takmer v celej Európe, v Severnej Afrike a na rozsiahlom území Ázie. Je sťahovavý, so zimoviskom na južnej polovici Afriky. Sem sa sťahuje v kŕdľoch v septembri a do Strednej Európy sa začína vracať v marci. Preletí okruh dlhý cca 2 000 km.[5] Žije prevažne v mestách a na dedinách, zriedkavo aj lesných alebo skalnatých oblastiach.[6][7]

V Česku je zvlášť chránený ako ohrozený druh, v rokoch 2001 – 2003 na tomto území hniezdil v počte 60 000 – 120 000 párov.[6] V celej Európe hniezdi 7 až 17 miliónov párov a populácia trpí menším poklesom.[9]

Výskyt a stav na Slovensku

upraviť

Na Slovensku hniezdi roztrúsene po celom území 30 až 60 tisíc párov, pričom populácia i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.[10] V roku 2014 NT* A2ac - takmer ohrozený.[2][11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4][9] .

Etológia

upraviť

Dážďovník obyčajný sa s výnimkou hniezdenia takmer neustále zdržiava vo vzduchu, kde dokonca aj spí, pije a pári sa, strieda pritom svižný let s plachtením, počas ktorého naberá výšku okolo jedného až dvoch kilometrov, aby následne počas spánku mohol klesať. Bolo zistené, že niektoré jedince sú vo vzduchu aj 10 mesiacov, čo je rekord.[13] Počas klesavého letu upadá do mikrospánku, kedy vypína jednu polovicu mozgu, pričom druhá kontroluje let.[14] Dážďovníky nocujú počas letu v kŕdľoch.[14] Vo vzduchu lieta priemernou rýchlosťou 35 km/h, hoci môže dosiahnuť aj rýchlosť presahujúcu 200 km/h (pravdepodobne rýchlosť voľným pádom).[15] Je to najrýchlejší vták na svete v rýchlosti, ktorú vyvinie iba vlastnou silou a pomocou vlastných krídel (teda nie voľným pádom). Takto mu bola nameraná rýchlosť 111,6 km/h smerom horizontálne.[16][17] Minimálny pohyb po pevnom povrchu dokazujú aj jeho zakrpatené končatiny, vďaka ktorým druh získal aj binomické meno (Apus Apus z gréckeho a pous= bez nôh). Jeho končatiny však majú silné pazúry, ktorými sa zachytáva na vertikálnych povrchoch.[5][18]

Hniezdenie

upraviť

Pôvodne hniezdil na skalách a v dutinách stromov, v súčasnosti však na tento účel využíva prevažne otvory a štrbiny v ľudských stavbách. Hniezdia v rozmedzí od mája do septembra raz ročne, v jednej znáške potom bývajú 2 – 3 čisto biele vajcia, na ktorej 18 – 22 dňovej[19] inkubácii sa striedavo podieľa samec aj samica. V prípade nepriaznivého počasia dokážu mláďatá znížiť teplotu tela a spomaliť tak svoj rast (upadnúť do letargie[19]), vďaka čomu dokážu prežiť aj jedno až dvojtýždňový nedostatok potravy.[7]

Potrava

upraviť

Živí sa lietajúcim hmyzom a pavúkmi, ktoré loví z ich sietí. Potravu lovia napríklad v okolí ľudských obydlí alebo tiež hniezd bocianov.[20]

Predátori

upraviť

Dospelé vtáky majú vzhľadom na svoje výborné manévrovacie schopnosti v lete len malé množstvo predátorov, medzi ktoré patrí najmä sokol lastovičiar (Falco subbuteo) a sokol sťahovavý (Falco peregrinus). Mladé vtáky v ťažko prístupných hniezdach sú dobre chránené pred predátormi, uloviť ich dokáže napr. sokol myšiar.[21]

Na tomto druhu často parazituje voš Crataerina pallida, ktorá pije jeho krv. Na tele sa môže nachádzať až 20 jedincov, ktoré sú veľké cca 7 mm.[8]

Vták roka

upraviť

Dážďovník obyčajný bol Slovenskou ornitologickou spoločnosťou vybraný za vtáka roku 2008.[22] Česká společnost ornitologická ho vybrala za vtáka roku 2004.[23]

Ochrana

upraviť

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 460 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[24]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 28. októbra 2020.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Dážďovník obyčajný / Dážďovník tmavý, s. 383 - 384.
  5. a b c Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 9, Birds II, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
  6. a b c Atlas ptáků České a Slovenské republiky. Praha : Academia, 2001. ISBN 9788020009272.
  7. a b c d e Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s., 2009. ISBN 978-80-242-2193-9.
  8. a b THE ENCYCLOPEDIA OF BIRDS. Redakcia Laurie E. Likoff. New York : International Masters Publishing, 2007. ISBN 0-8160-5904-7. s. 355
  9. a b dážďovník tmavý / dážďovník obyčajný [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  10. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  11. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  12. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  13. SKIBBA, Ramin. Record-breaking common swifts fly for 10 months without landing [online]. Nature, 27.10.2016, [cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
  14. a b Hlas: dážďovník obyčajný [online]. Český Rozhlas, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  15. Handbuch der Vogel Mitteleuropas. [s.l.] : AULA-Verlag, 1994. ISBN 3-89104-562-X. (nemecky)
  16. BOURTON, Jody. Supercharged swifts take flight speed record [online]. 02. marec 2010, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  17. HENNINGSSON, Per; JOHANSSON, L. Christoffer; HEDENSTRÖM, Anders. How swift are swifts Apus apus?. Journal of Avian Biology. 2010-01-01, 41, 1, s. 94-98. Prevzaté z kolekcie Academic Search Complete. Dostupný také z WWW: <http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=a9h&an=48159731>. ISSN 09088857, 10.1111/j.1600-048X.2009.04850.x.
  18. Pták roku 2004 – rorýs obecný [online]. Česká společnost ornitlogická, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  19. a b Atlas živočíchov – dážďovník tmavý [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online. Archivované 2011-10-16 z originálu.
  20. TRYJANOWSKI, Piotr; JANKOWIAK, Łukasz; MYCZKO, Łukasz. White stork Ciconia ciconia nests as an attractant to birds and bats. Journal of Ornithology, 2024-01-25. Dostupné online [cit. 2024-02-23]. ISSN 2193-7192. DOI10.1007/s10336-023-02143-y. (po anglicky)
  21. Mikula, P., Hromada, M., & Tryjanowski, P. (2013). Bats and Swifts as food of the European Kestrel (Falco tinnunculus) in a small town in Slovakia. Ornis Fennica, 90, 178-185.
  22. Vták roka [online]. Slovenská ornitologická spoločnosť/Birdlife Slovensko, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  23. Pták roku 2004 – rorýs obecný [online]. Česká společnost ornitlogická, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online. (česky)
  24. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť