Wikipédia

Dúbrava (prítok Zákrut)

Dúbrava[1] je potok v centrálnej časti regiónu Stredné Pohronie, v obci Lovčica-Trubín, v časti obce Trubín, v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystrickom kraji. Je ľavostranným prítokom vodného toku Zákruty v povodí Hrona; má dĺžku 2,2 km. Je vodným tokom IV. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-23-04-947. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Žiarska kotlina.[2]

Dúbrava
Úsušský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žiar nad Hronom
Obec Lovčica-Trubín
Vznik Žiarska kotlina
 - poloha Lovčica-Trubín, Trubín
 - výška 357 m
 - súradnice 48°36′54″S 18°45′36″V / 48,6150°S 18,7601°V / 48.6150; 18.7601
Ústie Zákruty
 - poloha Lovčica-Trubín, Žiarska kotlina
 - výška 299 m
 - súradnice 48°35′52″S 18°46′15″V / 48,5979°S 18,7709°V / 48.5979; 18.7709
Dĺžka 2,2 km
Rád toku IV.
Hydrologické poradie 4-23-04-947
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Začiatok upraviť

Vzniká v nadmorskej výške 357 m n. m. na pomedzí lesného extravilánu a poľnohospodárskeho extravilánu, v obci Lovčica-Trubín, v časti obce Trubín, v okrese Žiar nad Hronom, v geomorfologickom celku Žiarska kotlina. Vodný tok Dúbrava vzniká sútokom troch krátkych bezmenných zdrojníc na pomedzí lesa a role. Severná zdrojnica pramení v nadmorskej výške 374 m n. m. a má dĺžku 0,3 km, severozápadná zdrojnica pramení v nadmorskej výške 380 m n. m. a má dĺžku 0,4 km a západná zdrojnica pramení v nadmorskej výške 401 m n. m. a má dĺžku 0,5 km. Posúdenie, či niektorá z troch zdrojníc nebude prehodnotená ako pramenný horný úsek potoka Dúbrava, je v kompetencii hydrologickej autority.

Opis toku upraviť

Tečie juhovýchodným smerom poľnohospodárskym extravilánom lemovaný pásom príbrežnej vegetácie v nadmorskej výške 357 m n. m. na okraji poľa Španie lúky, preteká cez lúku a pole Úsušie, v nadmorskej výške 323 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, preteká cez pole Za Hvozdcom, pravým brehom obmýva pole Prielohy a v nadmorskej výške 299 m n. m. ústi do potoka Zákruty ako jeho ľavostranný prítok v povodí Hrona; v mieste zaústenia potoka Dúbrava do potoka Zákruty tvorí potok Zákruty obecnú hranicu medzi obcami Lovčica-Trubín a Prestavlky. Potok Dúbrava má jeden bezmenný pravostranný prítok.[3][4][5]

Pramení, preteká a ústi v poľnohospodárskom extraviláne obce Lovčica-Trubín, v časti obce Trubín, v okrese Žiar nad Hronom, v geomorfologickom celku Žiarska kotlina.[6]

Pôvod názvu upraviť

Štandardizované hydronymum Dúbrava má pôvod v názve lesa Dúbrava, vo význame dubový porast, dubina, dubový les. Pomenúvaný potok Dúbrava síce cez les Dúbrava nepreteká, ale les Dúbrava ležiaci pri potoku Zákruty je vzdialený od stredného toku potoka Dúbrava cca 500 m. Hydronymum Dúbrava bolo štandardizované v roku 2008.[7]

Variantné neštandardizované hydronymum Úsušský potok má pôvod v názve lúky a poľa Úsušie, vo význame geografický objekt umiestený pri suchom objekte, napr. pri suchom poli, pri suchom pasienku, cez ktorý pomenúvaný potok preteká; zo slovného základu toponyma Úsušie systémovým utvorením prídavného mena formantom -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Úsušský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[8][9]

V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v rámci terénneho zberu toponým si znalec miestnych pomerov nevedel rady s nárečovou podobou hydronyma Ususki potok a Úsuský potok. Vzťah potoka k lúke a poľu Úsušie, cez ktoré potok preteká, neregistroval; táto podoba názvu bola označená za významovo nejasnú. Rezultovalo z toho nie šťastné uprednostnenie návrhu na štandardizáciu hydronyma vztiahnuté k vzdialenejšiemu lesu Dúbrava a to aj napriek extrémne vysokému výskytu nežiaducich homoným v kategórii slovenských štandardizovaných toponým ale aj priamo v kategórii slovenských štandardizovaných hydroným (sedem potokov so štandardizovaným názvom Dúbrava). Pragmatické výhody jedinečnosti hydronyma Úsušský potok neboli využité.[10]

Najstarší doložený písomný záznam názvu časti obce Trubín je z roku 1487 v podobe Turbius a z roku 1570 v podobe Trwbyn.[11]

Referencie upraviť

  1. ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-12-02).
  2. ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-12-03].
  3. ↑ Priebeh vodného toku Dúbravy v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-12-02].
  4. ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 36, 171. Bratislava 1977. 79-008-76.
  5. ↑ Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 39, 80, 82, 83, 84. 79-911-86.
  6. ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 91. 079-902-87 NVA.
  7. ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2008, ročník 40, čiastka 1, s. 1 - 3. Dostupné na [4] (2021-12-10).
  8. ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 134,141,143.
  9. ↑ Jaromír Krško. Hydronymia povodia Hrona. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. ISBN 978-80-8083-611-5. S. 55, 336.
  10. ↑ Krištof, Š. 1975. Toponymia Tekova. Nitra, 1975. (súbor 20 máp). Rukopis
  11. ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Diel III. Bratislava : Veda, 1978. 532 s. S. 201.


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dúbrava_(prítok_Zákrut)&oldid=7405197“