Dark Side of the Moon

štúdiový album Pink Floyd

(The) Dark Side of the Moon je ôsmy štúdiový album britskej rockovej skupiny Pink Floyd. Album dňa 1. marca 1973 na hudobný trh Spojeného kráľovstva vydalo hudobné vydavateľstvo Harvest Records, v Spojených štátoch album vyšiel u značky Capitol.

Dark Side of the Moon
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Dátum vydania 1. marec 1973[1]
Nahraný 31. máj 1972 a 9. február 1973[2]
Abbey Road Studios (Londýn)
Žáner Progresívny rock
Dĺžka 42:50
Vydavateľstvo Columbia Records
Producent Pink Floyd
Odborné recenzie
Pink Floyd – chronológia
Obscured by Clouds
(1972)
Dark Side of the Moon
(1973)
Wish You Were Here
(1975)
Single z albumu Dark Side of the Moon
  1. Money
    Vydaný: 7. máj 1973
  2. Us and Them
    Vydaný: 4. február 1974

Hudobné nápady k albumu sa rozvíjali počas koncertných vystúpení. Vznikol tým konceptuálny album, ktorý v deviatich nahrávkach reagoval na tlaky vznikajúce z ich aktuálneho spôsobu života. Album súčasne reagoval na problémy duševného zdravia, t.j. téme, ku ktorej bola kapela inšpirovaná stavom ich bývalého člena, Syda Barretta, ktorý zo skupiny odišiel v r. 1968. Skladby na albume boli produkované v dvoch nahrávacích blokoch, ktoré prebiehali v rokoch 1972 a 1973 vo vtedajších EMI Studios (teraz Abbey Road Studios) v Londýne.

Skladby albumu sú postavené na nápadoch, ktoré mala kapela archivované z nahrávaní predošlých albumov a tých, ktoré vznikli počas koncertov skupiny Pink Floyd. Postupne z týchto nápadov vypadávali inštrumentálne prístupy, ktoré charakterizovali ich predchádzajúcu, psychedelickú tvorbu. Pri výrobe tohto projektu uplatňovali viacstopové nahrávanie, páskové slučky a analógové syntetizátory. Experimentovali s flexibilnou modulárnou syntézou v zariadeniach EMS VCS 3, či Synthi A. Mnohé inovatívne zvukové prístupy tohto albumu boli realizované vďaka hudobnému technikovi, Alanovi Parsonsovi. Parsons najal aj speváčku Clare Torryovú, ktorá naspievala vokály v skladbe „The Great Gig in the Sky“.

Album The Dark Side of the Moon sa sústreďuje na myšlienku šialenstva. Rozvíja aj témy ako je konflikt, chamtivosť, čas, smrť a duševné choroby. Sú na ňom použité útržky monológov, ktoré vznikli po oslovení technikov kapely, ktorí skupinu sprevádzali na koncertoch (tzv. „roadies“), či iných ľudí, ktorí sa v tom čase pohybovali v blízkosti štúdia a spolu s niektorými filozofickými citátmi znejú v nahrávkach.

Dizajn obalu je založený na jednoduchom vyobrazení spektra, ktoré vzniká po prechode lúča cez prizmu. Navrhol ho dlhoročný spolupracovník kapely Pink Floyd, Storm Thorgerson. Návrh bol odpoveďou na požiadavku klávesáka Richarda Wrighta, ktorý chcel, aby bol dizajn „jednoduchý a odvážny“, aby prezentoval osvetlenie kapely a vystihol témy albumu. Album sprevádzali dva hudobné single: „Money“ a „Us and Them“.

The Dark Side of the Moon patrí medzi kritikmi najviac oceňované albumy v histórii populárnej hudby. Je často prezentovaný v profesionálnych zoznamoch najlepších albumov všetkých čias. Priniesol skupine Pink Floyd a všetkým jej štyrom členom medzinárodnú slávu, bohatstvo a uznanie. Album patrí aj medzi komerčné rekordy hudobného priemyslu 70. rokov 20. storočia. V Spojenom kráľovstve bol The Dark Side of the Moon 14-krát certifikovaný Platinou. V americkom rebríčku Billboard 200 bol tento album celých 981 týždňov. V roku 2013 bol pri ňom registrovaný celosvetový predaj 45 miliónov kópií, čím sa stal najpredávanejším albumom 70. rokov a štvrtým najpredávanejších albumom v histórii.[4] V roku 2012 bolo toto dielo „kultúrne, historicky alebo esteticky významné“ zaradené do národného registru zvukových nahrávok, ktorý je v Spojených štátoch založený Kongresovou knižnicou. V roku 1999 bol The Dark Side of the Moon uvedený do siene slávy Grammy[12] a v roku 2003 bol tento album časopisom Rolling Stone zaradený na 43. miesto zoznamu 500 najlepších albumov všetkých čias.

Titul Dark Side of the Moon ako jeden z mála zahraničných vydala v čase jeho vzniku aj bývalá česko-slovenská gramofónová firma Supraphon.

Pozadie vzniku

upraviť

Po vydaní albumu Meddle v roku 1971 sa kapela Pink Floyd vybrala na koncertné turné po Spojenom kráľovstve, Japonsku a v decembri po Spojených štátoch. Pri stretnutí v severnom Londýne v dome bubeníka Nicka Masona basgitarista Roger Waters navrhol, že súčasťou turné by mohol byť aj repertoár, ktorý by bol pripravovaným materiálom pre nový štúdiový album. Waters navrhoval koncept albumu, ktorý by sa zaoberal okolnosťami, „privádzajúcich ľudí do šialenstva“. Zamerali pri ňom by sa na tlaky spojené s náročným životným štýlom hudobníkov a na riešenie problémov duševného zdravia, ktoré utrpel ich bývalý člen Syd Barrett.[13][14] Skupina sa podobným nápadom zaoberala v roku 1969 aj v koncertnom projekte The Man and The Journey z roku 1969.[15] V interview pre časopis Rolling Stone, gitarista David Gilmour hovoril, že v tom čase boli texty príliš nepriame a že by sa v nich mali vyjadrovať konkrétnejšie.[16]

Skupina Watersov koncept spoločnej témy pre celý album odobrila[16] a tak začali všetci spoločne svojimi nápadmi participovať pri realizácii jeho nového hudobného materiálu. Roger Waters vo svojom malom štúdiu v záhrade na severe Londýna v Islingtone vyprodukoval svoje prvé nápady do formy demonahrávky.[17] Niektoré časti albumu boli prebraté z predtým nepoužitého materiálu: napríklad úvod skladby „Breathe“ pochádza zo skoršieho diela Watersa a Rona Geesina, ktoré bolo skomponované pre soundtrack k filmu The Body[18] a základná štruktúra piesne „Us and Them“ bola vybratá z pôvodnej skladby „The Violent Sequence“, ktorú napísal Rick Wright pre soundtrack Antonioniho filmu Zabriskie Point.[19] Na turné sa kapela pripravovala v priestoroch skladu, ktoré vlastnila skupina Rolling Stones a v budove Rainbow Theatru v parku Finsbury v Londýne. Zakúpili si aj ďalšie vybavenie, ktoré zahŕňalo nové reproduktory, PA systém (systém rozmiestnených verejných rozhlasových ampliónov), 28-stopový mixážny pult so štvorkanálovým kvadrafonickým výstupom a na mieru vyrobené osvetľovacie zariadenie. Deväť ton koncertnej sady bolo vtedy prepravovaných v troch kamiónoch. Bolo by to prvýkrát, čo skupina zobrala na turné vybavenie pre celý album.[20][21] Pracovný titul albumu, Dark Side of the Moon, bol skôr narážkou na šialenstvo, t.j. nebol odkazom na astronomické témy o štruktúrach na povrchu Mesiaca.[22] Po zistení, že názov už používala iná skupina, Medicine Head, bol tento dočasne zmenený na Eclipse. Nový hudobný materiál mal premiéru dňa 20. januára 1972 v koncertnej sále The Dome v Brightone[23] a po komerčnom prepade albumu kapely Medicine Head názov svojho projektu skupina Pink Floyd vrátila do pôvodne plánovanej podoby.[24][25]

 
Rainbow Theatre v Londýne, miesto, kde bol materiál pre album The Dark Side of the Moon v roku 1972 predstavený médiám

Program, ktorý bol vo svojej dobe známy ako Dark Side of the Moon: A Piece for Assorted Lunatics,[15] bol médiám predstavený dňa 17. februára 1972 v Rainbow Theatre. Bolo to teda viac než rok pred vydaním albumu a tento vtedy ešte len plánovaný projekt mal u kritiky pozitívnu spätnú väzbu.[26] Michael Wale z The Times opísal hudbu ako vháňajúcu slzy do očí.[27] Derek Jewell z novín The Sunday Times o projekte písal ako o veľmi ambicióznom.[24] Časopis Melody Maker bol menej nadšený: písalo sa v ňom o albume ako o projekte s muzikálne skvelými nápadmi, no jeho zvukové efekty vraj nútia premýšľať, či nie ste vo vtáčej klietke londýnskej ZOO.[28] Nasledujúce turné bolo verejnosťou ospevované. Hudobný materiál bol na ňom prezentovaný v rovnakom poradí, v akom bol nakoniec zoradený aj na albume. Rozdiely boli podmienené nedostatkom syntetizátorov v skladbe „On the Run“ a vokály Clare Torryovej z nahrávky „The Great Gig in the Sky“ boli nahradené čítaním z Biblie.[26]

Dlhé turné, s ktorou kapela Pink Floyd prešla Európu a Severnú Ameriku im dalo príležitosť ladiť kvalitu a rozsah ich vystúpení.[29] Práce na albume boli prerušené koncom februára, kedy skupina odcestovala do Francúzska aby nahrala hudbu k filmu režiséra Barbeta Schroedera La Vallée (hudba vyšla na soundtracku Obscured by Clouds).[30] Potom koncertovali v Japonsku, v marci sa vrátili do Francúzska, aby dokončili prácu na filme, odohrali ďalšie predstavenia v Severnej Amerike, potom odleteli do Londýna a v máji a v júni pokračovali v nahrávaní. Po ďalších koncertoch v Európe a Severnej Amerike sa kapela 9. januára 1973 vrátila do Londýna aby tam v štúdiu album dokončila.[31][32]

Koncept albumu

upraviť

Album The Dark Side of the Moon staval na skúsenostiach, ktoré mala kapela Pink Floyd po svojich predchádzajúcich koncertoch a nahrávaniach. Chýbali na ňom rozsiahle inštrumentálne experimenty, ktoré sa pre Pink Floyd podľa vyjadrenia kritika Davida Frickeho stali po odchode zakladajúceho člena Syda. Barretta v roku 1968 pre skupinu charakteristické. Gilmour, náhrada za Syda Barretta, neskôr nazval tieto inštrumentálne pokusy ako „také psychedelické slíže“. On a Waters sa zhodujú na tom, že album Meddle z roku 1971, bol bodom zlomu k tomu, čo bolo neskôr zrealizované na albume The Dark Side of the Moon a pokračovalo v nasledujúcich projektoch. Medzi lyrické témy Odvrátenej strany Mesiaca patria konflikty, chamtivosť, plynutie času, smrť a šialenstvo, ktoré sčasti bolo inšpirované Barrettovým zhoršujúcim sa duševným stavom.[19] Viacero nahrávok na albume vo svojej kompozícii vychádza z princípov musique concrète.[15]

Každá zo strán vinylového albumu je kontinuálnym hudobným dielom. Päť oficiálnych hudobných častí každej strany reflektuje variabilné stavy v živote človeka: album začína aj končí tlkotom ľudského srdca, vyjadruje skúmanie podstaty ľudskej skúsenosti a podľa autora konceptu, Rogera Watersa aj „empatiu“.[19]

Skladby „Speak to Me“ a „Breathe“ v jeho úvode spoločne zdôrazňujú všedné a márne prvky života, ktoré sprevádzajú vždy prítomnú hrozbu šialenstva, a dôležitosť žitia vlastného života: „Don't be afraid to care“.[33] Po presunutí scény na letisko, v syntetizátorom poháňanej inštrumentálnej kompozícii „On the Run“, album evokuje stres a úzkosť moderného cestovania, ktorá bola inšpirovaná aj Wrightovým strachom z lietania.[34] Nahrávka „Time“ skúma spôsob, akým môže plynutie času ovládať život človeka a varuje tých, ktorí zostávajú sústredení na všedné veci. Na „Time“ plynule nadväzuje ústup do samoty a stiahnutie sa v reprízovanou verziou skladby „Breathe“. Prvá strana albumu končí oduševnenou metaforou smrti od Ricka Wrighta a vokálnej improvizácie na túto tému od speváčky Clare Torryovej, skladbou „The Great Gig in the Sky“.[15]

Prvá skladba na druhej strane pôvodného vinylového LP albumu, „Money“, sa otvára zvukom pokladníc a cyklicky rýmovaným zvukom cinkajúcich mincí. Pieseň svojim sarkastickým textom a zvukovými efektami fyzicky posúvaných mincí zosmiešňuje chamtivosť a konzumný spôsob života. Skladba „Money“ je komerčne najúspešnejšou skladbou skupiny. Často sa stáva používaným symbolom/ zvučkou svojej témy a je z nej aj inými umelcami nahraných viacero coveverzií.[35] Kompozícia „Us and Them“ je symbolikou emocionálneho konfliktu a využívaním jednoduchých dichotómií na opis osobných vzťahov reflektuje izoláciu v depresiách. Skladba „Any Colour You Like“ („akákoľvek farba, ktorú chcete“) rieši ilúziu voľby, ktorú má človek v spoločnosti. Nasleduje „Brain Damage", pieseň, ktorá sa zameriava na duševné choroby vyplývajúce z povýšenia, zo slávy a z úspechu nad potreby seba samého. Najmä veta „... a ak kapela, v ktorej ste, začne hrať v iných tónoch" odráža duševné zrútenie bývalého kolegu zo skupiny, Syda Barretta. Album končí skladbou „Eclipse“, ktorá sa hlási ku konceptu inakosti a jednoty a zároveň povzbudzuje poslucháča, aby rozpoznal spoločné črty ľudstva.[36][37]

Nahrávanie

upraviť
 
Abbey Road Studios

Album The Dark Side of the Moon bol nahrávaný počas asi 60 dní medzi 31. májom 1972 a 9. februárom 1973 vo vtedajších štúdiách EMI (teraz Abbey Road Studios).[38] Na nahrávanie bol kapele Pink Floyd pridelený technik Alan Parsons, ktorý už s nimi spolupracoval pri výrobe ich piateho štúdiového albumu Atom Heart Mother (1970). Ďalšie skúsenosti Parsons nabral ako jeden z nahrávacích technikov, ktorí boli pri nakrúcaní albumov Abbey Road a Let It Be skupiny The Beatles.[39][40]

Pri nahrávaní The Dark Side of the Moon bolo nahrávacie štúdio a jej zariadenia plnohodnotnou súčasťou nástrojového vybavenia v kompozícii hudby. Štúdio kapele poskytovalo mixovanie na 16-stopové nahrávanie, čím sa násobili ich možnosti, ktorými predtým disponovali pri predchádzajúcich nahrávaniach, kedy mali v štúdiách iba 4 až 8-stopové magnetofóny. Napriek týmto novým kapacitám, museli vytvárať kópie ďalších generácií, ktorými si na páskach uvoľnovali zvukové stopy pre ďalšie nahrávanie.[41] Supervízor pri mixovaní, Chris Thomas, neskôr spomínal, že „Keď mixovali na osem stôp, mali dve alebo tri stopy bicích nástrojov. V závislosti od piesne mohla byť jedna alebo dve stopy pre gitary, ktoré obsahovali sólové a rytmické gitarové party. Jedna stopa bola pre klávesy, jedna stopa pre basovú gitaru a jedna alebo dve stopy boli so zvukovými efektami. S ôsmimi stopami to dobre fungovalo len takto.“[42]

Prvá nahratá skladba albumu The Dark Side of the Moon bola 31. mája „Us and Them“, po nej o sedem dní neskôr nasledovala skladba „Money“.[2] Pre skladbu „Money“ mal Waters vyrobenú zvukovú slučku, ktorá bola v neobvyklom 7/4 hudobnom takte,[43] ktorý vzišiel z nahrávky predmetov súvisiacich s peniazmi: mince, ktoré boli hodené do miešacej misy v keramickom štúdiu jeho manželky a ďalší mix zvukových efektov. Zvuky boli neskôr nahraté nanovo, aby sa umožnil zámer kapely môcť produkovať kvadrofónnu verziu albumu. Parsons neskôr vyjadril nespokojnosť s výsledkom tohto mixu, čo pripisoval nedostatku času, ako aj, pre tento účel, nedostatku viacstopých magnetofónov..[40] Po prvých dvoch skladbách boli nahraté ďalšie: „Time“ a „The Great Gig in the Sky“, po ktorých nasledovala dvojmesačná pauza. Počas nej skupina trávila čas so svojimi rodinami a pripravovala sa na plánované turné po Spojených štátoch.[44] Nahrávanie často prerušovali aj mimo toho: Waters, ako fanúšik Arsenalu FC, a prerušoval ho, aby mohol vidieť svoj tím v zápasoch a kapela sa občas stopla, aby v televízii sledovala Lietajúci cirkus Montyho Pythona, len Parsons na skladbách usilovne pracoval.[41] Gilmour na to spomína: „...ale keď sme mali u neho už na rováši, tak sme nastúpili.“[45][46]

 
Syntetizátor EMS VCS 3 (Putney)

Po návrate z USA v januári 1973 členovia kapely nahrali skladby „Brain Damage“, „Eclipse“, „Any Color You Like“ a „On the Run“. Popritom ešte dolaďovali materiál z predchádzajúceho nahrávania. Ku skladbám „Brain Damage“, „Eclipse“ a „Time“ mali k dispozícii štyri vokalistky a do skladieb „Us and Them“ a „Money“ nahral saxofóny štúdiový hudobník Dick Parry. S režisérom Adrianom Mabenom skupina okrem toho natočila ešte štúdiové zábery, ktoré použili pre projekt Pink Floyd: Live at Pompeii.[47] Po dokončení nahrávania kapela začala turné po Európe.[48]

Použitie nástrojov

upraviť

Album obsahuje metronomické zvukové efekty v skladbe „Speak to Me“ a páskové slučky v úvode nahrávky „Money“. Hrubú verziu nahrávky k „Speak to Me“ vytvoril Nick Mason vo svojom dome ešte predtým, ako ju dokončil v štúdiu. Skladba slúži ako hudobná overtúra a obsahuje prelínanie náznakov iných skladieb z albumu. Klavírny akord, prehrávaný spätne, slúži na rozšírenie efektov, po ktorých bezprostredne nasleduje úvodná skladba „Breathe“. Mason, ktorý oficiálne až tak veľmi často nefiguroval ako priamy autor piesní, bol často zodpovedný za implementáciu a kompozíciu zvukových efektov v nahrávkach kapely Pink Floyd.[49][50]

Zvukové efekty na „Money“ boli vytvorené spojením Watersových nahrávok: štrngotu mincí, trhania papiera, zvoniacej pokladne a kľučky v tej dobe často používaného mechanického počítacieho stroja. Vznikla tak 7-taktová efektová slučka. Tieto efekty boli neskôr upravené na štyri rôzne zvukové kanály, ktoré v kvadrofónnych verziách albumu evokovali „pohyb v priestore“.[51] Miera zvukových experimentov na albume si občas vyžadovala, aby technici v štúdiu spolu so všetkými štyrmi členmi kapely ovládali fadery/ potenciometre mixážneho pultu súčasne, aby sa dali v niekoľkých skladbách mixovať zložito zostavené viacstopové nahrávky. Bolo to najmä pri nahrávaní skladby „On the Run“.[19]

Popri konvenčnom zložení hudobných nástrojov v rockovej kapele Pink Floyd začlenili do zvuku albumu rôzne zvukové syntetizátory. Skupina experimentovala s EMS VCS 3 na skladbách „Brain Damage“ a „Any Color You Like“ a Synthi A v skladbách „Time“ a „On the Run“. Vymysleli a nahrali aj netradičné zvuky, ako napríklad asistent inžiniera Peter James[52] behal okolo štúdiovej echo komory aby zvukom jeho krokov mohli zvýrazniť záver v nahrávke „On the Run“,[53] mali aj špeciálne upravený basový bubon, ktorý bol urobený tak, aby v úvode a závere albumu, či počas skladieb „Speak to Me“, „On the Run“, „Time“ a „Eclipse“ vedel simulovať tlkot ľudského srdca.[19] Nahrávka na začiatku skladby „Time“ obsahuje rôzne hodiny, ktoré tikajú, potom potom simultánne zvonia a do úvodu hudby sú sprevádzané sériou rototómov. Nahrávky pôvodne vytvoril Parsons ako kvadrafonický test, pre ktorý nahral všetky hodinky v obchode so starožitnosťami.[49] Napriek tomu, že tieto nahrávky pôvodne neboli vytvorené pre album, tento zvukový materiál nakoniec v skladbe použili.[54]

Hlasy na albume

upraviť

Niekoľko skladieb, vrátane „Us and Them“ a „Time“ sú ukážkami toho ako dokázali Wright a Gilmour zladiť svoje podobne znejúce hlasy. Alan Parsons využil techniku zdvojovania stôp s nahrávkami gitár, či spevu, čím Gilmourovi umožnil harmonizovať sa so sebou samým. Výrazne sa v nahrávaní využívalo aj ohýbanie zvukov a fázový posun vokálov, či nástrojov, alebo špeciálne triky s echom.[19] Pri nahrávaní bolo využívané posúvanie zvukov medzi kanálmi, najmä v kvadrofónnom mixe „On the Run“, kde zvuk organu Hammond B3 hraný cez kombinovaný zosilňovač a reproduktor, ktorý premieta signál z elektrického alebo elektronického nástroja a upravuje zvuk otáčaním ozvučnice („bubna“) pred reproduktormi, t.j. reproduktor Leslie, vo výslednej fáze evokuje pocit jeho rotovania okolo poslucháča.[55]

Vo Wrightovej kompozícii „The Great Gig in the Sky“ sa prezentuje Clare Torryová, štúdiová speváčka a skladateľka, ktorá bola pravidelne prítomná v štúdiách na Abbey Road. Parsonsovi sa jej hlas páčil, a keď sa kapela rozhodla v nahrávke sólovo použiť ženskú vokalistku, navrhol im jej meno. Členovia kapely jej vysvetlili koncept albumu, no nedokázali jej presne povedať, čo by mala robiť. Gilmour, ktorý mal na starosti ich stretnutie, ju nakoniec len postavil pred mikrofón a požiadal ju, aby sa pokúsila vyjadriť emócie a nezaspievať žiadne slová.[56] V niekoľkých hudobných slučkách, ktoré nahrala v nedeľu večer Clare Torryová, svojim hlasom improvizovala melódiu bez slov a sprevádzala tým Wrightovo emotívne klavírne sólo. Clare bola vnútorne celkom zahanbená svojou bujarosťou v nahrávacej kabíne a chcela sa za to kapele ospravedlniť. Netušila pritom, že kapela bola jej výkonom naopak ohromená.[57][58][59] Tieto hudobné slučky boli po úprave použité vo verzii, ktorá sa nachádza na albume.[16] Pritom ona odišla zo štúdia s pocitom, že nič poriadne nestvorila.[60] Všetko si uvedomila až potom, keď si v miestnom obchode s gramofónovými platňami kúpila album a na jeho obale videla medzi účinkujúcimi aj svoje meno.[60] Za svoju prácu dostala vtedy jej štandardný plat za nahrávanie[55] vo výške tridsiatich Libier,[61] čo by v roku 2023 zodpovedalo sume približne 420 Libier .[58] V roku 2004 Clare Torryová zažalovala spoločnosť EMI a kapelu Pink Floyd o 50 % z licenčných poplatkov za napísanie piesne, pričom tvrdila, že jej príspevok k skladbe „The Great Gig in the Sky“ bol dostatočne významný na to, aby sa mohol považovať za spoluautorstvo. Prípad bol za nezverejnenú sumu mimosúdne vyriešený, pričom na všetky kópie nahrávky vydané od roku 2005 pripísali Wrightovi a Torryovej spoločne.[62][63]

 
Clare Torryová v roku 2003

V poslednom týždni nahrávania[64] Roger Waters požiadal zamestnancov a ľudí, ktorí sa nachádzali v tom období v štúdiách na Abbey Road, aby odpovedali na otázky, ktoré im dal vytlačené na kartách. Niektoré z ich odpovedí boli upravené a pridané do konečného mixu albumu. Opýtaní boli umiestnení pred mikrofón v zatemnenom štúdiu 3[65] a odpovedali na otázky ako „Aká je tvoja obľúbená farba?“ a „Aké je tvoje obľúbené jedlo?“. Po nich sa s otázkami presunuli k témam konceptu nahrávaného album, vrátane šialenstva, násilia a smrti. Dostali otázky ako „Kedy ste boli naposledy násilný?“, po nej bezprostredne nasledovala ďalšia: „Boli ste vtedy v práve?“.[19]

Aj Roger „The Hat“ Manifold, koncertný technik (roadie) skupiny Pink Floyd, pre kapelu nahrával tento konvenčný rozhovor. Waters sa ho spýtal na násilné stretnutie, ktoré mal so šoférom a Manifold mu odvetil „... dal som mu rýchly, krátky, ostrý úder...“ Na Rogerovu otázku o téme smrti odpovedal: že „má názor, že treba žiť pre dnešok a nemyslieť na to, čo bude zajtra..."[66] Iný roadie, Chris Adamson, vyslovil slová, ktoré album otvárajú: „Bol som naštvaný celé (skurvené) roky. Absolútne celé roky. Bolo to cez hranu... Je to z práce s kapelami."[67]

Koncertný manažér kapely, Peter Watts (otec herečky Naomi Wattsovej),[68] prispel opakovaným šialeným smiechom počas skladieb „Brain Damage“ a „Speak to Me“. Jeho druhá manželka, Patricia "Puddie" Wattsová (teraz Patricia Gleasonová), nahovorila slová o „geezerovi“ (čudákovi), ktorý sa „naháňal za modrinou“, ktoré sa použili počas prechodu medzi „Money“ a „Us and Them“ a slová „Nikdy som nepovedala, že som sa bála zomrieť“, ktoré znejú v polovici „The Great Gig in the Sky“.[69]

Niekoľko odpovedí: „Nebojím sa umierania. Kedykoľvek to bude, nevadí mi to. Prečo by som sa mal báť umierania? Nie je na to dôvod... niekedy odísť musíš“ („I am not frightened of dying. Any time will do, I don't mind. Why should I be frightened of dying? There's no reason for it... you've got to go sometime“), „Viem, že som bol naštvaný, vždy som bol naštvaný, ako väčšina z nás“ („I know I've been mad, I've always been mad, like most of us have“) a záver celého albumu, slová „niet žiadnej odvrátenej strany Mesiaca, v skutočnosti je temnota všade...“ („There is no dark side in the moon really. Matter of fact, it's all dark“) pochádzajú od írskeho vrátnika zo štúdií na Abbey Road, Gerryho O'Driscolla.[70][71] Parsons k tomu dodal, že tieto slová mali aj pokračovanie. Povedal, že to, čo nepočuť je, že potom ešte O'Driscoll dodal: „Jediná vec, vďaka ktorej Mesiac vyzerá, že svieti, je Slnko.“ no kapela bola príliš nadšená prvou časťou myšlienky, dospeli k názoru, že to pokračovanie myšlienky by ju oslabilo (bolo by antiklimaxom).[72]

Rozhovor pred mikrofónom absolvovali aj Paul a Linda McCartneyovci, no ich odpovede, ktoré „sa snažili byť príliš vtipné“, sa na album nakoniec nepoužili.[73] Spoluhráč z ich kapely Wings, Henry McCullough, na album prispel vetou: „Neviem, bol som vtedy riadne opitý.“[74]

Dokončenie albumu

upraviť

Keď boli nahrávacie dni v svojom závere bolo pre finálny mix prizvaný producent Chris Thomas. Ľuďom zo štúdia šlo hlavne o to, aby sa výroby v tejto fáze zúčastnil niekto, kto by jej poskytol svoje „čerstvé uši“. Thomas bol zameraný skôr na hudobnú, ako na technickú stránku nahrávania. Pracoval predtým s producentom The Beatles, Georgeom Martinom a bol známym vtedajšieho manažéra kapely Pink Floyd, Stevea O'Rourkeho.[75]

Členovia kapely sa sa vraj na tom, ako má vyzerať výsledný mix nezhodovali: Waters a Mason uprednostňovali „suchý“ a „čistý“ mix, ktorý by bol založený na nehudobných prvkoch, naproti tomu Gilmour a Wright boli za jemnejšie a priestrannejšie spájanie hudobných zvukov v ozvenách.[76] Thomas na to neskôr reagoval slovami: „Medzi prítomnými nebol žiadny názorový rozpor. Nespomínam si, že by Roger niekedy povedal, že chce menej ozveny. V reále v štúdiu nikdy neboli žiadne náznaky nezhôd. Bola to veľmi kreatívna atmosféra, v ktorej prevažovala dobrá nálada.“[77]

Napokon aj Thomas aktívne prispel ku kompromisom medzi Watersom a Gilmourom, s ktorými boli obaja vo výsledku spokojní. Jeho prínos bol napríklad v zdokonalení časovania ozvien použitých v nahrávke „Us and Them“ a aktívny bol aj pri nahrávaní skladby „The Great Gig in the Sky“.[78]

V roku 2006 Waters v jednom rozhovore keď sa ho opýtali, či má pocit, že sa pri nahrávaní splnili jeho predstavy odpovedal: „Keď bol album hotový, vzal som si kópiu na magnetofónovom kotúči so sebou domov a prehral som ho svojej manželke. Ona sa v závere, keď si pásku vypočula, rozplakala. Vtedy som si pomyslel, že toto dielo očividne trafilo tú správnu strunu a celkom ma to potešilo. Ak niečo nové vytvoríte, napríklad novú hudbu a dáte ju vypočuť čerstvým ušiam niekoho iného a on takto reaguje, v tom momente si ako ja pomyslíte: Wow, toto je celkom kompaktné dielo a začnete veriť, že mu budú ľudia rozumieť.“[79]

 
Dizajn albumu zobrazuje svetlo lámajúce sa v trojuholníkovom disperznom hranole.

Album bol pôvodnom origináli vydaný v roztvoriteľnom LP obale, ktorý navrhlo grafické štúdio Hipgnosis. Výtvarníkom grafiského návrhu bol George Hardie. V štúdiu Hipgnosis skupine Pink Floyd s kontroverznými výsledkami navrhli vzhľad niekoľkých predchádzajúcich albumov skupiny. Spoločnosť EMI s rozpakmi prijímala návrhy obalov albumov Atom Heart Mother a Obscured by Clouds. Očakávali vtedy, že im budú predložené tradičné dizajny, ktoré obsahovali nápisy a slová. Dizajnéri Storm Thorgerson a Aubrey Powell si túto kritiku mohli dovoliť ignorovať, lebo v podstate ich zamestnávala priamo kapela Pink Floyd. Rick Wright svoju predstavu o dizajne obalu The Dark Side of the Moon Wright vyjadril slovami, že by to malo byť niečo „inteligentnejšie, úhľadnejšie, elegantnejšie“[80] a jednoduché niečo také, „ako je napríklad dizajn obalu bonboniéry Black Magic“.[56]

Inšpiráciou pre dizajn obalu albumu The Dark Side of the Moon bola fotografia hranola, cez ktorý sa premietal lúč bieleho svetla a vychádzal z neho vo farbách spektra. Túto fotografiu videl Storm Thorgerson v jednej učebnici fyziky z roku 1963.[56] Ďalšou inšpiráciou bola ilustrácia Alexa Steinweissa, návrhára obalu albumu, k nahrávke Newyorskej filharmónie z roku 1942, na ktorej bol 5. klavírny koncert od Ludwiga van Beethovena. Na tomto obale sa lúč láme do spektra prechodom cez klavírne krídlo.[81] Návrh pre The Dark Side of the Moon finálne graficky vypracoval pracovník štúdia Hipgnosis, George Hardie.[56] Pre dizajn obalu štúdio Hipgnosis ponúkalo na výber sedem verzií, všetci štyria členovia kapely sa zhodli, že najlepším obrázok je s hranolom. „Nikto nemal iný názor,“ hovorí o tom Roger Waters, „všetci sme ukázali na hranol a povedali, že to je ono“.[56]

Návrh zobrazil sklenený hranol rozptyľujúci svetlo do farieb a evokoval tri myšlienky: osvetlenie pódia kapely, texty albumu a Wrightovu požiadavku na „jednoduchý a odvážny“ dizajn.[19] Podľa ďalšieho Watersovho nápadu svetelné spektrum pokračuje cez vnútorný priehyb roztváracieho obalu albumu.[82] Krátko potom ešte bolo v zelenej línii pridané vizuálne grafické vyobrazenie rytmu tlkotu srdca, zvuku, ktorý prechádza celým albumom. Zadná strana obalu albumu obsahuje Thorgersonov návrh ďalšieho hranola, ktorý rekombinuje spektrum svetla, aby bolo možné urobiť atraktívnejšie rozloženie a prezentácia obalu vo výlohách predajní s hudobnými nosičmi.[83] Svetelný pás vychádzajúci z hranola na obale albumu má šesť farieb. Do reálneho zobrazenia úplného spektra mu chýba medzi modrou a fialovou farba indiga. Vo vnútri druhého krídla obalu albumu boli dva plagáty a dve nálepky s pyramídou. Na jednom plagáte boli obrázky koncertujúcej skupiny, prekryté rozloženými písmenami, ktoré v kapitálkach dokopy tvorili názov PINK FLOYD a na druhom bola infračervená fotografia Veľkých pyramíd v Gíze, ktorú vytvorili Powell s Thorgersonom.[83]

Kapela bola pri tomto projekte natoľko spokojná kvalitou Watersových textov, že ich po prvýkrát vytlačila aj na obal albumu.[20]

Vydanie albumu

upraviť
 
Koncert The Dark Side of the Moon v Earls Court, ktorý sa konal krátko po vydaní albumu v roku 1973.
z ľava doprava: David Gilmour, Nick Mason, Dick Parry, Roger Waters

Keďže kavadrofonická verzia albumu ešte nebola kompletná, kapela (s výnimkou Wrighta) bojkotovala jeho oficiálnu prezentáciu pre tlačové médiá, ktorá sa konala 27. februára v londýnskom planetáriu.[84] Návštevníkom sa namiesto živých hudobníkov preto predstavilo kvarteto kartónových výrezov postáv členov kapely v životnej veľkosti a stereo mix albumu, ktorý bol odprezentovaný na nekvalitnom ozvučovacom systéme.[85][86] Napriek tomu možno konštatovať, že tlač bola vo všeobecnosti prezentáciou nadšená; Roy Hollingworth z časopisu Melody Maker opísal prvú stranu albumu ako „taký veľký zmätok, že ho bolo ťažké odsledovať“, no pochválil druhú stranu, o ktorej napísal: „Piesne, zvuky, rytmy boli solídne zvládnuté a zvučné. Saxofón v hudbe lietal vzduchom, kapela sa zaskvela, zvuk hudby vytryskol, prevalil sa až kým nezanikol do odvrátenej, temnej strany."[87] Steve Peacock z časopisu Sounds napísal: „Je jedno, či ste niekedy v živote počuli hudbu Pink Floyd, album The Dark Side of the Moon by som každému z vás bezvýhradne odporučil."[85] Vo svojej recenzii pre časopis Rolling Stone v roku 1973 Loyd Grossman označil Dark Side za „skvelý album s textúrnym a koncepčným bohatstvom, ktorý poslucháča nielen pozýva, ale vyžaduje aj jeho napojenie“.[88] V knižnej publikácii Christgau's Record Guide: Rock Albums of the Seventies (1981) Robert Christgau konštatuje, že lyrické nápady albumu stoja na klišé, hudba je okázalá, no označil ho ako „majstrovské dielo gýču“, ktoré môže byť očarujúce takými vrcholmi, akými sú nahraté úryvky reči, Parryho saxofón a štúdiové efekty, ktorými sa vylepšujú Gilmourove gitarové sóla.[5]

Album The Dark Side of the Moon vyšiel najprv 1. marca 1973[89] v USA a potom 16. marca vo Veľkej Británii.[90] Vo chvíli svojho vydania bol okamžitým úspechom v hudobných rebríčkoch Spojeného kráľovstva a v celej Západnej Európe.[85] V nasledujúcom mesiaci mal album zlatú certifikáciu v Spojených štátoch.[91] Počas marca 1973 skupina hrala skladby z albumu ako súčasť svojho turné po USA, vrátane polnočného vystúpenia, ktoré sa konalo dňa 17. marca pred v Radio City Music Hall v New Yorku, a kapela na ňom hrala pred šesťtisícovým publikom. Album sa 28. apríla 1973 dostal na prvé miesto vtedajšieho rebríčka Billboard Top LPs & Tape[92] a bol taký úspešný, že sa skupina o dva mesiace neskôr vrátila do USA a turné si zopakovala.[93]

Hudobný vydavateľ

upraviť

Úspešnosť v prvých rokoch existencie kapely Pink Floyd na hudobnom trhu v USA sa z väčšej časti pripisuje pracovnému nasadeniu americkej nahrávacej spoločnosti Capitol Records. Jej novovymenovaný predseda Bhaskar Menon spustil opatrenia, ktorými chcel zvrátiť relatívne slabé predaje predchádzajúceho štúdiového albumu skupiny Meddle z roku 1971. Medzitým skupina a manažér O'Rourke, ktorí boli s Capitolom nespokojní, tajne rokovali s prezidentom CBS Clivom Davisom o novej zmluve so spoločnosťou Columbia Records. Album The Dark Side of the Moon bol posledným, ktorý boli Pink Floyd povinní vydať pred formálnym podpísaním novej zmluvy. Menonovo nadšenie pre nový album bolo také, že začal s obrovskou propagačnou reklamnou kampaňou, ktorá obsahovala skrátené verzie skladieb „Us and Them“ a „Time“, ktoré boli vhodné pre rádio.[94]

V niektorých krajinách, najmä v Spjenom kráľovstve, Pink Floyd, nevydali žiadny singel od „Point Me at the Sky“ z roku 1968. Ďalším od tejto doby bol až singel „Money“, ktorý vyšiel 7. mája s „Any Color You Like“ na strane B[84] a v júli 1973 bol na 13 priečke v americkom rebríčku Billboard Hot 100.[95] V jednom z rozhovorov z roku 1975 Paul McCartney poznamenal, že návrh na vydanie singlu dal výkonný riaditeľ Capitolu Al Coury, ktorý sa mu v tom čase aj chválil, že aký predaj z tohto nápadu dosiahli.[96] Do rozhlasových staníc bola zaslaná obojstranná propagačná verzia singla s bielym štítkom s mono a stereo mixom. Mono strana mala zo skladby odstránené slovo „bullshit“, pričom na jej mieste zostalo slovo „bull“, avšak stereo strana si zachovala necenzurovanú verziu nahrávky. Tento hudobný nosič bol následne stiahnutý. Do rádií následne poslali cenzurovanú stereo verziu s poznámkou pre diskdžokejov, aby prvú necenzurovanú kópiu zlikvidovali.[97] Dňa 4. februára 1974 vyšiel dvojitý A-singel s „Time“ na jednej strane a „Us and Them“ na strane opačnej..[98] Menonove snahy o obnovenie zmluvy s kapelou Pink Floyd však boli napokon márne. Začiatkom roku 1974 kapela podpísala zmluvu s Columbiou, s ktoru dostali zálohu milión Dolárov. V Británii a v Európe skupinu Pink Floyd aj naďalej zastupoval vydavateľ Harvest Records.[99]

Predaj albumu

upraviť

Album The Dark Side of the Moon sa nachádza v Zozname najpredávanejších albumov všetkých čias[100] a je v prvej 25-ke zoznamu najpredávanejších albumov v Spojených štátoch.[63][101] Napriek tomu, že na vrchole rebríčka USA sa tento album udržal iba týždeň, v rebríčku albumov Billboard 200 bol počas 736 nepretržite po sebe nasledujúcich týždňov (od 17. marca 1973 do 16. júla 1988).[102] Z týchto prvých 736 zaradených týždňov mal album v rebríčku Billboard 200 dve po sebe idúce série: 84 týždňov (od 17. marca 1973 do 19. októbra 1974) a 593 týždňov (od 18. decembra 1976 do 23. apríla 1988).[103]. Poslednýkrát sa v rebríčku Billboard 200 album The Dark Side of the Moon objavil počas spustenia v týždni končiacom sa 8. októbra 1988, teda v jeho 741. týždni v rebríčku.[104] V rebríčkoch Billboardu po uvedení rebríčka Top Pop Catalog Albums sa jeho edícia z 25. mája 1991 objavila znovu a táto verzia v ňom figurovala aj o desať rokov neskôr.[105] Album dosiahol prvé miesto v rebríčku aj potom ako bola v roku 2003 vydaná jeho hybridná CD/SACD edícia a v USA sa z nej predalo 800 000 kópií.[63] V týždni od 5. mája 2006 dosiahol album The Dark Side of the Moon v rebríčkoch Billboard 200 a Pop Catalog spolu 1 716 týždňov..[79]

Po zmene metodológie rebríčka v roku 2009, ktorá umožnila zaradenie titulov z katalógu do rebríčka Billboard 200, sa The Dark Side of the Moon 12. decembra toho roku vrátil na svoj 742. týždeň do rebríčka na 189. miesto.[106] Odvtedy sa sporadicky objavuje v rebríčku Billboard 200, k máju 2023 to bolo s celkovým súčtom 981 týždňov.[107] Cez „Pomalý týždeň“ sa z albumu predá 8 000 až 9 000 kópií.[100] V apríli sa 2013 od roku 1991, keď Nielsen SoundScan začal pre Billboard sledovať predaj, sa z albumu predalo v USA 9 502 000 kópií.[108] Odhaduje sa, že jeden zo štrnástich ľudí v USA vo veku do 50 rokov vlastní alebo vlastnil kópiu tohto albumu.[63]

Album The Dark Side of the Moon vyšiel ešte predtým ako v roku 1976 Recording Industry Association of America (RIAA) zavedla platinovú certifikáciu. Preto bol tento album až do roku 1990 držiteľom iba certifikácie zlatej. Dňa 16. februára 1990 bol album certifikovaný platinou 11-krát. a 4. júna 1998 ho RIAA certifikovala album platinou 15-krát,[63] čo znamená v Spojených štátoch predaj pätnásť miliónov nosičov. To z neho robí najpredávanejšie dielo skupiny Pink Floyd. Ďalší rekrodný album kapely, The Wall, je 23-krát platinový, ale je dvojalbum to znamená, že jeho predaj sa prepočítava na 11,5 mil.[109] Úspešnosť singlu „Money“ je porovnateľná so singlom „Time“ a obidva sú úpešné aj v rádiových vysielaniach. Podľa Nielsen Broadcast Data Systems v USA sa za rok končiaci 20. aprílom 2005 hrala pieseň „Time“ 13 723-krát a pieseň „Money“ 13 731-krát.[100] V roku 2017 bol vo Veľkej Británii The Dark Side of the Moon siedmym najpredávanejším albumom všetkých čias a najpredávanejším albumom, ktorý sa nikdy nedostal na prvé miesto rebríčkov.[110] Ako jeden z tzv. blockbusterov (diel, ktoré nasmerovali záujem verejnosti produkt) v histórii rozmachu predaja LP albumov medzi 60. rokmi 20. storočia až rokom 2000, album The Dark Side of the Moon veľmi výrazne ovplyvnil výnos nahrávacieho priemyslu 70. rokov.[111] V roku 2013 zdroje z tohto odvetvia hudobného priemyslu uviedli, že celosvetový predaj albumu The Dark Side of the Moon dosiahol celkovo približne 45 milónov kópií..[4][112]

V roku 1993 David Gilmour pripísal úspech albumu kombinácii hudby, textov a obalu: „Všetka hudba predtým nemávala výraznú textovú pointu. Táto bola jasná a stručná.“[113] Nick Mason povedal, že keď dokončili album, členovia kapely Pink Floyd boli presvedčení, že je to ich doteraz najlepšie dielo, no aj tak boli prekvapení jeho komerčným úspechom. Povedal, že to nie je len o tom mať nápad a materiál pre dobrý album, ale aj o tom, byť v správnom čase na správnom mieste.[86]

Reedície a remastrované verzie

upraviť
 
Transparentná vinylová edísia albumu z roku 1978

V roku 1979 vyšiel album The Dark Side of the Moon na remastrovanej LP platni, ktorú nahralo audiofilské nahrávacie štúdio Mobile Fidelity Sound Lab,[114] v apríli April 1988 vyšiel tento album na ich ultradiskovom zlatom CD formáte.[115]

Album na remastrovanom CD v júni 1983 vydali EMI a Harvest Records pre Japonsko a v auguste 1984 tento album vo verzii na CD vyšiel v Európe a v Spojených štátoch. V roku 1992 bol album The Dark Side of the Moon súčasťou remastrovaného boxsetu Shine On.[116] Táto verzia bola v nasledujúcom roku znovu vydaná na 20. výročie v krabicovej edícii s pohľadnicami a s návrhom obalu od Thorgersona.[117] V niektorých vydaniach je po „Eclipse“ počas záverečného tlkotu srdca slabo počuteľná orchestrálna verzia skladby „Ticket to Ride“ od skupiny Beatles.[63]

Mix priestorového zvuku 5.1 k 30. výročiu

upraviť
 
Táto verzia interpretácie prizmy vo forme vitráže bola použitá v reedícii z roku 2003.

Kvadraofonický mix, ktorý spracoval Alan Parsons[118] si firma EMI síce objednala, no skupinou Pink Floyd schválená nebola, lebo Parsons nebol s jeho výsledkom spokojný.[40][118] K 30. výročiu albumu bola v roku 2003 vydaná aktualizovaná priestorová verzia albumu. Skupina sa rozhodla nepoužiť Parsonsov kvadrofónny mix a namiesto toho nechala Jamesa Guthrieho vyprodukovať nový 5.1 kanálový mix priestorového zvuku vo formáte SACD.[40][119] Guthrie s kapelou Pink Floyd spolupracoval od ich jedenásteho albumu, The Wall. Pred reedíciou The Dark Side of the Moon pracoval na priestorových verziách albumu DVD-Video The Wall a Watersovho koncertného albumu In the Flesh vo verzii pre SACD. V roku 2003 Parsons čiastočne vyjadril sklamanie z Guthrieho mixu SACD, pričom naznačil, že bol „možno až príliš podobný s pôvodným mixom“, no vo všeobecnosti sa o ňom vydril s uznaním.[40] Vydanie k 30. výročiu získalo v roku 2003 štyri ceny Surround Music Awards,[120] a predalo sa z neho viac ako 800 000 kópií.[121]

Obrázok na obale albumu edície k 30. výročiu vytvoril tím dizajnérov vrátane Storma Thorgersona.[117] Obraz je fotografiou na mieru vyrobenej vitráže, postavenej tak, aby rozmermi a proporciami zodpovedala pôvodnému hranolovému dizajnu The Dark Side of the Moon. Namiesto nepriehľadných farieb originálu bolo použité priehľadné sklo, ktoré držia pásiky olova. Myšlienka je odvodená od „pocitu čistoty v kvalite zvuku, keďže ide o priestorový zvuk 5.1...“ Obraz bol vytvorený z túžby byť „rovnaký, ale odlišný, takže dizajn bol jasne DSotM, stále rozpoznateľný. hranolový dizajn, ale bol iný a teda nový“.[122]

Neskoršie reedície

upraviť

Album The Dark Side of the Moon v roku 2003 vyšiel na 180-gramovej vinylovej platni, ktorej mastering vyrobil Kevin Gray z AcousTech Mastering. Táto edícia obsahovala mierne odlišné verzie plagátov a nálepiek, ktoré boli dodané s pôvodným vinylovým vydaním, spolu s novým plagátom venovaným k 30. výročiu.[123]

V roku 2007 bol album zaradený do kolekcie Oh, by the Way, ktorá je venovaná k 40. výročiu založenia kapely Pink Floyd[124] a na iTunes Store bola vydaná verzia bez DRM.[121] V roku 2011 bol album vydaný znovu, obsahoval remastrovanú verziu s rôznymi ďalšími materiálmi.[125]

V roku 2023 skupina Pink Floyd oznámila naplánované vydanie boxsetu The Dark Side of the Moon 50th Anniversary, vrátane novej remastrovanej edície albumu, mixov priestorového zvuku (vrátane nového mixu Dolby Atmos), fotoknihy spolu s vinylovým LP The Dark Side of the Moon Live at Wembley 1974.[126]

Význam

upraviť

Podľa Richarda Wrighta paradoxom bolo, že album bol síce komerčne úspešným, no oni ho po technickej stránke vlastne vyrábali rovnakým spôsobom, ako všetky ostané. Počas jeho výroby ani netušili, že by mal mať až tak veľmi významný komerčný úspech, ale stalo sa. Vedeli len to, že oproti predošlým albumom je The Dark Side of the Moon viacej melodický a že má svoj ucelený koncept. Hudba na albume sa ľahšie počúvala a najaté diečatá, vokalistky, mu dali komerčnejší nádych. Ich predošlé hudobné nahrávky týmto až tak výrazne nevynikali.[127]

Úspech albumu The Dark Side of the Moon nakoniec priniesol bohatstvo všetkým štyrom členom kapely: Richard Wright a Roger Waters kúpili veľké vidiecke sídla a Nick Mason sa stal zberateľom luxusných automobilov.[128] Nejaké prostriedky zo zisku z albumu boli investované aj do výroby komédie Monty Python a Svätý Grál.[129] Technik nahrávania albumu, Alan Parsons, bol nominovaný na cenu Grammy za najlepšie technicky upravený album s neklasickou hudbou[130] a začal vlastnú úspešnú hudobnú kariéru ako hudobník so svojim zoskupením The Alan Parsons Project. Napriek tomu, že Waters s Gilmourom radi bagatelizovali jeho príspevok k úspechu albumu, Mason si jeho úlohu cenil..[131] V roku 2003 Parsons poznamenal: „Myslím, že všetci cítili, že sa to, že sa mi podarilo ďalšiu svoju kariéru postaviť na projekte Dark Side of the Moon, zakladá na pravde. Ale stále sa občas preberiem, frustrovaný z toho, že štyria ľudia na albume zarobili nehorázne milióny a veľa ďalších ľudí, ktorí sa na nahrávaní posdieľali tiež tí už veru nie.“[46] Pôvodný plat Alana Parsonsa bol 35 Libier za jeden nahrávací týždeň, čo by bolo po inflačnom prepočte pre rok 2021 asi 500 Libier.[132]

Súčasťou odkazu albumu The Dark Side of the Moon pre hudobnú históriu je jeho vplyv na modernú hudbu a na hudobníkov, ktorí cover verzie jeho skladieb. Často sa považuje za kľúčový bod v histórii rockovej hudby. Niekedy je napríklad porovnávaný s albumom OK Computer, ktorý v roku 1997, t.j. až v ďalšej generácii hudobníkov nahrala kapela Radiohead.[133][134][135]

V knihe o klasickom rocku z roku 2018 Steven Hyden spomína, ako vo svojich tínedžerských rokoch dospel k záveru, že The Dark Side of the Moon a Led Zeppelin IV boli dva najvýznamnejšie albumy tohto žánru. Predstavovali vízie „zahŕňajúce dva póly túžby tínedžerov. ". Mali podobnosť v tom, že obal albumu a vnútorný umelecké prvky nevyzdvihujú potrebu prezentovať obrázky kapiel v prospech „nevyspytateľnej ikonografie bez akéhokoľvek hmatateľného významu (ktorý vždy dávala hudbe zabalenej vo vnútri)“. Ale zatiaľ čo Led Zeppelin sa pozerali smerom von, smerom k „dobýjaniu sveta“ a boli v tom čase známi svojimi poburujúcimi sexuálnymi vyčíňaniami na turné, Pink Floyd sa pozerali dovnútra, smerom k „prekonaniu vašich vlastných problémov“.[136] V roku 2013 Kongresová knižnica vybrala album The Dark Side of the Moon do úschovy v Národnom registri záznamov Spojených štátov ako „kultúrne, historicky alebo esteticky významné“ dedičstvo.[137]

Umiestnenia v historických hodnoteniach

upraviť

Album The Dark Side of the Moon je aj v priebehu rokov, respektíve desaťročí, často hodnotený v profesionálnych rebríčkoch najlepších albumov. V roku 1987 ho časopis Rolling Stone zaradil na 35. miesto zoznamu najlepších albumov za posledných 20 rokov.[138] Časpis Rolling Stone tento album dal aj v rokoch 2003 a 2012 na 43. miesto zoznamu 500 najlepších albumov všetkých čias,[139] a v roku 2020 bol zo všetkých albumov skupiny Pink Floyd najvyššie na 55. mieste.[140] Rešpektované časopisy s kultúrnym zameraním, Rolling Stone a Q, označili zhodne The Dark Side of the Moon za najlepší album progresívneho rocku.[141][142]

V roku 2006 diváci Australian Broadcasting Corporation zvolili The Dark Side of the Moon za svoj najobľúbenejší album.[143] Čitatelia týždenníka NME v roku 2006 zvolili tento album ako ôsmy najlepší album všetkých čias.[144] V roku 2009 aj poslucháči stanice Planet Rock zvolili The Dark Side of the Moon za najlepší album všetkých čias.[145] Album je aj číslom dva v zozname albumov „Definitive 200“, ktorý vytvorila Národná asociácia obchodníkov s hudobnými médiami, ktorí ocenili hlavne „umeleckú formu albumu“..[146] V roku 2006 sa umiestnil na 29. mieste v zozname „50 albumov, ktoré zmenili hudbu“ v novinách The Observer[147] a na 37. mieste v zozname „100 najlepších albumov všetkých čias“ v novinách The Guardian, kde v roku 1997 zaň hlasovala porota umelcov a hudobných kritikov.[148] V roku 2014 ho čitatelia časopisu Rhythm zvolili na siedmy najvplyvnejší album progresívnych bubeníkov.[149] V rebríčku knihy 1000 najlepších albumov všetkých čias 3. vydanie (2000) Colina Larkina bol The Dark Side of the Moon zvolený za číslo 9.[150]

Obal albumu bol tiež chválený kritikmi a poslucháčmi, pričom VH1 ho vyhlasuje za štvrtý najlepší dizajn hudobného albumu v histórii.[151]

Coververzie, hudobné pocty a sample z albumu

upraviť

Zo skladieb, či z celého albumu The Dark Side of the Moon vzniklo aj po rokoch mnoho jeho cover verzií, ktoré často transformovali hudobný materiál jeho obsahu do ďalších hudobných žánrov. Projekt Return to the Dark Side of the Moon: A Tribute to Pink Floyd, vydaný v roku 2006, je cover verziou celého albumu The Dark Side of the Moon, na ktorej sa podieľali mená ako Adrian Belew, Tommy Shaw, Dweezil Zappa (syn Franka Zappu) a Rick Wakeman.[152] V roku 2000 kapela The Squirrels vydali The Not So Bright Side of the Moon, ktorý je tiež coververzia celého albumu The Dark Side of the Moon.[153][154] Newyorské zoskupenie Easy Star All-Stars, hrajúce v štýle dub music vydalo v roku 2003 žánrovú coververziu tohto albumu pod názvom Dub Side of the Moon,[155] v roku 2010 sa posunuli ďalej a vydali ďalšiu verziu pod názvom Dubber Side of the Moon.[156] Účelové zoskupenie Voices on the Dark Side vydalo svoju kompletnú, a cappella verziu albumu pod názvom Dark Side of the Moon a Cappella.[157] Bluegrassová skupina Poor Man's Whisky často hráva album v bluegrassovom štýle a toto svoje dielo nazýva Dark Side of the Moonshine.[158] V roku 2003 vyšla verzia albumu pre sláčikové kvarteto.[159] V roku 2009 The Flaming Lips spolu s Stardeath and White Dwarfs vydali skladbu po skladbe kompletne prerobený album. Hosťujúcimi hudobníkmi pri jeho nahrávaní boli aj Henry Rollins a Merrill Beth Niskerová (známa ako Peaches).[160]

Album naživo ako celok zahralo niekoľko významných hudobných umelcov a množstvo interpretov používa v svojich skladbách hudobné sample z albumu The Dark Side of the Moon. Jam-rocková skupina Phish predviedla poloimprovizovanú verziu celého albumu ako súčasť svojej show vo West Valley City v Utahu, ktorá sa konala dňa 2. novembra 1998.[161] Progresívna metalová superskupina Dream Theater má za sebou dve koncertné coververzie albumu The Dark Side of the Moon.[162] Americká speváčka Mary Fahl v máji 2011 vydala album From the Dark Side of the Moon, ktorý je v jej štýle prespievaná verzia tohto albumu.[163] Spevácke zoskupenie Milli Vanilli použilo sampel zo skladby skupiny Pink Floyd „Money“ do ich nahrávky s rovnakým názvom. Sampel zo skladby „Money“ má aj americká hip-hopová tanečná skupina Marky Mark and the Funky Bunch na ich albume Music for the People.[164]

Mýtus o The Wizard of Oz

upraviť

V 90. rokoch bolo zistené, že pri prehrávaní albumu The Dark Side of the Moon spolu s filmom Čarodejník z krajiny Oz z roku 1939 boli momenty zdanlivej synchrónosti a bolo skonštatované, že je to tak spravené zámerne.[165][166] Medzi takéto momenty patrí napríklad to ako Dorotka, začína bežať počas textu „nikto ti nepovedal, kedy máš bežať“, ktorý sa nachádza v skladbe „Time“, či keď balansuje na plote v podobe lana, počas verša „balansuje na najväčšej vlne“ v nahrávke „Breathe“ z albumu The Dark Side of the Moon.[167][168] Zhoda s obsahom albumu je aj vo chvíli, keď Dorotka priloží ucho k hrudi Plechového muža a na albume je v tejto časovej zhode počuť jeho záverečný tlkot srdca.[169]

Parson a členovia Pink Floyd v tomto zmysle popreli akúkoľvek spojitosť, pričom Parsons to nazval „úplnou náložou vyplachovania očí... Ak si pustíte akúkoľvek hudobnú nahrávku s programom v televízii, ktorá má vypnutý zvuk, môžete natrafiť na veci, ktoré naoko môžu takto fungovať“.[166][170] Gilmour to odmietol ako produkt „nejakého človeka, ktorý má priveľa času“,[171] zatiaľ čo Waters to otvorenejšie označil za „bullshit“.[172] Mason tiež odmietol tento mýtus a dodal, že album bol založený na zvuku hudby.[173]

The Dark Side of the Moon Redux

upraviť

Pri príležitosti 50. výročia albumu The Dark Side of the Moon nahral Roger Waters jeho verziu nazvanú The Dark Side of the Moon Redux, ktorá vyšla 6. októbra 2023.[174] Album vznikol bez spolupráce ďalších členov Pink Floyd[174] a obsahuje sekcie hovoreného slova a viac downbeatových aranžmánov bez gitarových sól. Waters povedal, že chce „hudobne a duchovne pozdvihnúť srdce a spiritualitu albumu“.[175][176] Povedal tiež, že tento nový album má byť vnímaný z pohľadu staršieho muža, keďže „nie je dosť ľudí, ktorí rozpoznali, o čom to je a na čo bol v čase vzniku zameraný“.[174]

Zoznam skladieb

upraviť

Originálna edícia

upraviť
Prvá strana
# Názov skladbyZložil(i)Spev Dĺžka
1. Speak to Me“  Nick Masoninštrumentálna 1:13
2. Breathe“  Roger Waters, David Gilmour, Richard WrightGilmour 2:46
3. On the Run“  Gilmour, Watersinštrumentálna 3:35
4. Time(spolu s „Breathe (Reprise))Mason, Waters, Gilmour, WrightGilmour, Wright 7:04
5. The Great Gig in the Sky“  Wright, Clare TorryováClare Torryová 4:48
Druhá strana
# Názov skladbyZložil(i)Spev Dĺžka
6. Money“  WatersGilmour 6:23
7. Us and Them“  Waters, WrightGilmour, Wright 7:50
8. Any Colour You Like“  Gilmour, Mason, Wrightinštrumentálna 3:25
9. Brain Damage“  WatersWaters 3:50
10. Eclipse“  WatersWaters 2:03

Reedície

upraviť

Edícia „Shine On“/ 25. výročie

upraviť
  1. „Speak To Me“
  2. „Breathe“
  3. „On The Run“
  4. „Time“
  5. „Breath (Reprise)“
  6. „The Great Gig In The Sky“
  7. „Money“
  8. „Us And Them“
  9. „Any Colour You Like“
  10. „Brain Damage“
  11. „Eclipse“

(„Speak To Me“ / „Breathe“ rozdelená na dve skladby,
taktiež skladba „Time“)

Reedícia pri príležitosti 30. výročia

upraviť
  1. „Speak To Me“
  2. „Breathe“
  3. „On The Run“
  4. „Time“
  5. „The Great Gig In The Sky“
  6. „Money“
  7. „Us And Them“
  8. „Any Colour You Like“
  9. „Brain Damage“
  10. „Eclipse“

Výroba albumu

upraviť
skupina Pink Floyd

Ďalší hudobníci

Produkcia
  • Alan Parsons – hlavný technik nahrávania
  • Peter James – asistent (na prvej verzii vinylovej LP pre americký trh bol na obale nesprávne uvedený ako „Peter Jones“)
  • Chris Thomas – supervízia pri finálnom mixe
  • Doug Sax, James Guthrie – remastrovanie albumu v r. 1992 v štúdiu The Mastering Lab[177]
  • James Guthrie, Joel Plante – remastering v r. 2011[178]
Dizajn


Ocenenia a pozície v zoznamoch

upraviť

Koncoročné umiestnenie v hudobných rebríčkoch

upraviť
Koncoročné výsledky albumu The Dark Side of the Moon
Rebríček (1973) Pozícia
Austrian Albums (Ö3 Austria)[179] 1
Dutch Albums (Album Top 100)[180] 14
German Albums (Offizielle Top 100)[181] 6
US Billboard 200[182] 11
Rebríček (1974) Pozícia
US Billboard 200[183] 11
Rebríček (1975) Pozícia
New Zealand Albums (RMNZ)[184] 1
UK Albums (OCC)[185] 19
US Billboard 200[186] 70
Chart (1976) Position
New Zealand Albums (RMNZ)[187] 7
UK Albums (OCC)[188] 37
Chart (1977) Position
New Zealand Albums (RMNZ)[189] 14
UK Albums (OCC)[190] 36
Chart (1978) Position
New Zealand Albums (RMNZ)[191] 36
Rebríček (1980) Pozícia
New Zealand Albums (RMNZ)[192] 30
US Billboard 200[193] 80
Rebríček (1981) Pozícia
New Zealand Albums (RMNZ)[194] 28
Rebríček (1982) Pozícia
US Billboard 200[195] 65
Rebríček (1983) Pozícia
US Billboard 200[196] 95
Rebríček (1993) Pozícia
UK Albums (OCC)[197] 98
Rebríček (2003) Pozícia
UK Albums (OCC)[198] 141
Rebríček (2005) Pozícia
UK Albums (OCC)[199] 162
Rebríček (2006) Pozícia
Italian Albums (FIMI)[200] 75
UK Albums (OCC)[201] 166
Rebríček (2009) Pozícia
Italian Albums (FIMI)[202] 89
Rebríček (2010) Pozícia
Italian Albums (FIMI)[203] 73
Rebríček (2011) Pozícia
Italian Albums (FIMI)[204] 44
UK Albums (OCC)[205] 173
Rebríček (2012) Pozícia
US Billboard 200[206] 193
Rebríček (2014) Pozícia
US Billboard 200[207] 200
Rebríček (2015) Pozícia
US Billboard 200[208] 183
Rebríček (2017) Pozícia
UK Albums (OCC)[209] 94
US Top Rock Albums (Billboard)[210] 78
Rebríček (2018) Pozícia
Portuguese Albums (AFP)[211] 44
US Top Rock Albums (Billboard)[212] 79
Rebríček (2019) Pozícia
Belgian Albums (Ultratop Flanders)[213] 110
Belgian Albums (Ultratop Wallonia)[214] 165
US Top Rock Albums (Billboard)[215] 50
Rebríček (2020) Pozícia
Belgian Albums (Ultratop Flanders)[216] 107
Belgian Albums (Ultratop Wallonia)[217] 173
Hungarian Albums (MAHASZ)[218] 96
Italian Albums (FIMI)[219] 63
US Top Rock Albums (Billboard)[220] 29
Rebríček (2021) Pozícia
Belgian Albums (Ultratop Flanders)[221] 99
Belgian Albums (Ultratop Wallonia)[222] 150
Italian Albums (FIMI)[223] 59
US Top Rock Albums (Billboard)[224] 43
Rebríček (2022) Pozícia
Belgian Albums (Ultratop Flanders)[225] 68
Belgian Albums (Ultratop Wallonia)[226] 138
Italian Albums (FIMI)[227] 78
Portuguese Albums (AFP)[228] 2

Certifikácie a predaj

upraviť
Certifikácie a predaj pre album The Dark Side of the Moon
Krajina Certifikácie Predaj
Argentina[229]
certified in 1991
2× Platinum 120 000x
Argentina[229]
certified in 1994
2× Platinum 120 000x
Australia[230]
video
4× Platinum 60 000^
Australia[231] 14× Platinum 1,020,000[232]
Belgium[233] Gold 25 000*
Canada[234]
video
5× Platinum 50 000^
Canada[235] 2× Diamond 2 000 000^
Canada[236]
Immersion Box Set
Gold 50 000^
Czech Republic[237] Gold 50,000[237]
France[238] Platinum 2,500,000[239]
Germany[240] 3× Platinum 1 500 000^
Germany[241]
video
Gold 25 000^
Greece 45,000[242]
Italy
sales 1973–1989
1,000,000[243]
Italy[244]
sales since 2009
6× Platinum 360 000*
New Zealand[245] 16× Platinum 240 000^
Portugal[246]
reissue
Platinum 40 000x
Spain 50,000[247]
United Kingdom[248]
video
Platinum 50 000^
United Kingdom[249] 15× Platinum 4 500 000^
United States[250]
video
3× Platinum 300 000^
United States[251]
certified sales 1973–1998
15× Platinum 15 000 000^
United States
Nielsen sales 1991–2008
8,360,000[252]
Worldwide 45,000,000[4]

*predaj je pre certifikáciu hodnotený samostatne
^zasielanie je pre certifikáciu hodnotené samostatne
xnešpecifikované údaje sú na certifikáciu založené samostatne
 predaj/streaming sú pre certifikáciu hodnotené samostatne

História/ priebeh vydaní originálu

upraviť

Album The Dark Side of the Moon na svete vyšiel oficiálne v 1255 verziách (r.2023).[253] Originálna prvá verzia tohto albumu bola v publikačných termínoch nasledovná:

História a formáty vydaní pre album The Dark Side of the Moon
Krajina Dátum Vydavateľ Formát nosiča Katalógové číslo
Kanada 1. marec 1973 Harvest Records Vinyl, Audiokazeta, 8-Track SMAS-11163 (LP)
4XW-11163 (CC)
8XW-11163 (8-Track)
Spojené štáty Capitol Records
Spojené kráľovstvo 16. marec 1973 Harvest Records SHVL 804 (LP)
TC-SHVL 804 (CC)
Q8-SHVL 804 (8-Track)
Austrália 1973 Vinyl Q4 SHVLA.804

Referencie

upraviť
  1. Abbey Road Studios Reveals Exclusive Pink Floyd Merchandise Collection [online]. 28 February 2023. Dostupné online.
  2. a b GUESDON, Jean-Michel. Pink Floyd All The Songs. [s.l.] : Running Press, 2017. Dostupné online. ISBN 9780316439237.
  3. ERLEWINE, Stephen Thomas. Review: The Dark Side of the Moon' [online]. . Dostupné online.
  4. a b c d Smirke, Richard. Pink Floyd, 'The Dark Side of the Moon' At 40: Classic Track-By-Track Review [online]. 16 March 2013. Dostupné online.
  5. a b Christgau 1981, s. 303.
  6. LARKIN, Colin. Encyclopedia of Popular Music. 5th. vyd. [s.l.] : Omnibus Press, 2011. ISBN 978-0-85712-595-8. Pink Floyd, s. 1985.
  7. Graff & Durchholz 1999, s. 874.
  8. a b The Dark Side of the Moon Review [online]. 20 March 1993. S. 33. Dostupné online. Archivované 2009-08-18 z originálu.
  9. HARVEY, Eric. Pink Floyd: The Dark Side of the Moon Album Review [online]. 6 August 2023. Dostupné online.
  10. DAVIS, Johnny. The Dark Side of the Moon Review. October 1994. S. 137.
  11. Coleman 1992, s. 545.
  12. https://www.grammy.com/awards/hall-of-fame-award#d
  13. Mason 2005
  14. HARRIS, John. 'Dark Side' at 30: Roger Waters [online]. 12 March 2003. Dostupné online. Archivované 2009-03-26 z originálu.
  15. a b c d Mabbett 1995
  16. a b c HARRIS, John. 'Dark Side' at 30: David Gilmour [online]. 12 March 2003. Dostupné online. Archivované 2007-09-19 z originálu.
  17. Mason 2005
  18. Harris 2006
  19. a b c d e f g h Classic Albums: The Making of The Dark Side of the Moon. [s.l.] : Eagle Rock Entertainment, 26 August 2003.
  20. a b Mason 2005
  21. Harris 2006
  22. Schaffner 1991
  23. Reising 2005
  24. a b Schaffner 1991
  25. Povey 2007
  26. a b Povey 2007
  27. WALE, Michael. Pink Floyd —The Rainbow, Issue 58405; col F [online]. infotrac.galegroup.com, 18 February 1972. S. 10. Dostupné online.
  28. Harris 2006
  29. Povey 2007
  30. Mason 2005
  31. Schaffner 1991
  32. Povey 2007
  33. Whiteley 1992
  34. Harris 2006
  35. Whiteley 1992
  36. Reising 2005
  37. Whiteley 1992
  38. Alan Parsons. High Fidelity All Star. Mojo, February 2023.
  39. Mason 2005
  40. a b c d e RICHARDSON, Ken. Another Phase of the Moon [online]. May 2003. S. 1. Dostupné online. Archivované 2012-03-14 z originálu.
  41. a b Harris 2006
  42. CUNNINGHAM, Mark. The other side of the moon. January 1995. S. 18.
  43. Guitar World, February 1993. Retrieved from Pink Floyd Online on 3 November 2008.
  44. Harris 2006
  45. WALDON, Steve. There is no dark side of the moon, really ... [online]. 24 June 2003. Dostupné online.
  46. a b HARRIS, John. 'Dark Side' at 30: Alan Parsons [online]. 12 March 2003. Dostupné online. Archivované 2008-06-24 z originálu.
  47. Schaffner 1991
  48. Harris 2006
  49. a b Schaffner 1991
  50. Mason 2005
  51. Harris 2006
  52. Alan Parsons. High Fidelity All Star. Mojo, February 2023.
  53. Harris 2006
  54. Mason 2005
  55. a b Povey 2007
  56. a b c d e Mark Blake. The Art of Noise. Mojo, February 2023.
  57. Clare Torry Interview and Great Gig - YouTube [online]. . Dostupné online.
  58. a b Blake 2008
  59. Mason 2005
  60. a b John Harris. Clare Torry - Brain Damage - Interview [online]. October 2005. Dostupné online.
  61. SIMPSON, Dave. The little-known musicians behind some of music's most famous moments [online]. 21 October 2014. Dostupné online.
  62. Ann Harrison. Music: The Business. 6th. vyd. [s.l.] : Random House, 3 July 2014. Dostupné online. ISBN 9780753550717. S. 350.
  63. a b c d e f Povey 2007
  64. Alan Parsons. High Fidelity All Star. Mojo, February 2023.
  65. Mason 2005
  66. Schaffner 1991
  67. Harris 2006
  68. SAMS, Christine. How Naomi told her mum about Oscar [online]. 23 February 2004. Dostupné online.
  69. The True Story of Dark Side of the Moon. March 1998.
  70. Harris 2006
  71. Alan Parsons. High Fidelity All Star. Mojo, February 2023.
  72. CUNNINGHAM, Mark. The other side of the moon. January 1995. S. 19.
  73. Mark Blake. 10 things you probably didn't know about Pink Floyd. The Times, 28 October 2008. Dostupné online [cit. 2009-03-17].
  74. PRICE, Stephen. Rock: Henry McCullough. The Times, 27 August 2006. Dostupné online [cit. 2009-03-16].
  75. Mason 2005
  76. Mason 2005
  77. Harris 2006
  78. Harris 2006
  79. a b WADDELL, Ray. Roger Waters Revisits The 'Dark Side' [online]. 5 May 2006. Dostupné online.
  80. Harris 2006
  81. Who are the designers behind some of music's most striking album covers? [online]. 23 April 2018. Dostupné online.
  82. Schaffner 1991
  83. a b Harris 2006
  84. a b Povey 2007
  85. a b c Schaffner 1991
  86. a b Povey 2007
  87. HOLLINGWORTH, Roy. Historical info – 1973 review, Melody Maker [online]. pinkfloyd.com, 1973. Dostupné online. Archivované 2009-02-28 z originálu.
  88. GROSSMAN, Lloyd. Dark Side of the Moon Review [online]. 24 May 1973. Dostupné online. Archivované 2008-06-18 z originálu.
  89. [Advertisement] [online]. 24 February 1973. S. 1. Dostupné online.
  90. EMI Offers Special Deal to Dealers [online]. London: 24 March 1973. S. 54. Dostupné online.
  91. Mason 2005
  92. Billboard. [s.l.] : Nielsen Business Media, Inc., 1973-04-28. Dostupné online. (po anglicky)
  93. Schaffner 1991
  94. Harris 2006
  95. DEGAGNE, Mike. Money [online]. . Dostupné online.
  96. GAMBACCINI, Paul. The McCartney Interviews: After the Break-up. [s.l.] : Omnibus, 1996. Dostupné online. ISBN 978-0-7119-5494-6. (po anglicky)
  97. NEELY, Tim. Goldmine Price Guide to 45 RPM Records. 2. vyd. [s.l.] : [s.n.], 1999.
  98. Povey 2007
  99. Schaffner 1991
  100. a b c WERDE, Bill. Floydian Theory [online]. 13 May 2006. S. 12. Dostupné online.
  101. Top 100 Albums [online]. . Dostupné online. Archivované 2007-07-01 z originálu.
  102. GALLUCCI, Michael. The Day 'The Dark Side of the Moon' Ended Its Record Chart Run [online]. 14 July 2013. Dostupné online. (po anglicky)
  103. GRAFF, Gary. 50 Pink Floyd 'The Dark Side of the Moon' Facts You Need to Know [online]. 1 March 2023. Dostupné online.
  104. Billboard Top Pop Albums [online]. 1988. S. 81. Dostupné online. Archivované 2022-10-09 z originálu.
  105. BASHAM, David. Got Charts? Britney, Linkin Park Give Peers A Run For Their Sales Figures [online]. 15 November 2001. Dostupné online.
  106. The Hot Box [online]. 12 December 2009. S. 33. Dostupné online.
  107. Pink Floyd Chart History (Billboard 200) [online]. . Dostupné online.
  108. GREIN, Paul. Week Ending April 28, 2013. Albums: Snoop Lamb Is More Like It [online]. music.yahoo.com, 1 May 2013. Dostupné online. Archivované 2013-11-04 z originálu.
  109. Ruhlmann 2004
  110. The UK's 60 official biggest selling albums of all time revealed [online]. [Cit. 2017-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  111. HOGAN, Marc. Exit Music: How Radiohead's OK Computer Destroyed the Art-Pop Album in Order to Save It [online]. 20 March 2017. Dostupné online.
  112. BOOTH, Robert. Pink Floyd score victory for the concept album in court battle over ringtones [online]. London: 11 March 2010. Dostupné online.
  113. GWYTHER, Matthew. The dark side of success. Observer magazine, 7 March 1993, s. 37.
  114. MFSL Out of Print Archive – Original Master Recording LP [online]. . Dostupné online. Archivované 2014-05-30 z originálu.
  115. MFSL Out of Print Archive – Ultradisc II Gold CD [online]. . Dostupné online. Archivované 2011-11-05 z originálu.
  116. Povey 2007
  117. a b The Dark Side of the Moon – SACD re-issue [online]. pinkfloyd.co.uk. Dostupné online. Archivované 2009-03-18 z originálu.
  118. a b THOMPSON, Dave. The Many Sides of "Dark Side of the Moon". Iola, WI: Krause Publications, 9 August 2008. S. 38–41.
  119. RICHARDSON, Ken. Tales from the Dark Side [online]. 19 May 2003. Dostupné online. Archivované 2012-07-22 z originálu.
  120. Surround Music Awards 2003 [online]. 11 December 2003. Dostupné online. Archivované 2008-05-05 z originálu.
  121. a b MUSIL, Steven. 'Dark Side of the Moon' shines on iTunes [online]. news.cnet.com, 1 July 2007. Dostupné online. Archivované 2011-06-16 z originálu.
  122. THORGERSON, Storm. Album cover evolution Storm Thorgerson explains [online]. . Dostupné online.
  123. Pink Floyd – Dark Side of the Moon – 180 Gram Vinyl LP [online]. store.acousticsounds.com. Dostupné online.
  124. KREPS, Daniel. "Oh by the Way": Pink Floyd Celebrate Belated 40th Anniversary With Mega Box Set [online]. 25 October 2007. Dostupné online. Archivované 2011-06-28 z originálu.
  125. DECURTIS, Anthony. Pink Floyd announce massive reissue project [online]. 11 May 2011. Dostupné online. (po anglicky)
  126. MONROE, Jazz. Pink Floyd Announce Dark Side of the Moon Box Set for 50th Anniversary [online]. 19 January 2023. Dostupné online. (po anglicky)
  127. Dallas 1987
  128. Harris 2006
  129. Parker a O'Shea 2006
  130. Schaffner 1991
  131. Harris 2006
  132. Inlay notes on The Alan Parsons Project. .
  133. Griffiths 2004
  134. Buckley 2003
  135. Reising 2005
  136. HYDEN, Steven. Twilight of the Gods: A Journey to the End of Classic Rock. [s.l.] : Dey Street, 2018. Dostupné online. ISBN 9780062657121. S. 25–27.
  137. Chubby Checker Pink Floyd And Ramones Inducted into National Recording Registry [online]. 22 March 2013. Dostupné online.
  138. Reising 2005
  139. The RS 500 Greatest Albums of All Time [online]. 18 November 2003. Dostupné online. Archivované 2013-05-16 z originálu.
  140. 500 Greatest Albums of All Time: Pink Floyd, 'The Dark Side of the Moon' [online]. 31 May 2012. Dostupné online. Archivované 2013-05-16 z originálu.
  141. FISCHER, Reed. 50 Greatest Prog Rock Albums of All Time [online]. 17 June 2015. Dostupné online. Archivované 2017-12-22 z originálu.
  142. BROWN, Jonathan. A-Z of progressive rock. Belfast Telegraph, 27 July 2010. Dostupné online [cit. 2020-01-26].
  143. My Favourite Album [online]. abc.net.au. Dostupné online. Archivované 2006-12-05 z originálu.
  144. Best album of all time revealed [online]. 2 June 2006. Dostupné online.
  145. Greatest Album poll top 40 [online]. 2009. Dostupné online. Archivované 2011-10-04 z originálu.
  146. Definitive 200 [online]. . Dostupné online. Archivované 2008-08-01 z originálu.
  147. The 50 albums that changed music [online]. guardian.co.uk, 16 July 2006. Dostupné online.
  148. SWEETING, Adam. Ton of Joy [online]. 19 September 1997. S. 28. Dostupné online.
  149. MACKINNON, Eric. Peart named most influential prog drummer [online]. 3 October 2014. Dostupné online.
  150. All Time Top 1000 Albums. Ed. Colin Larkin. 3rd. vyd. [s.l.] : Virgin Books, 2000. ISBN 0-7535-0493-6. S. 37.
  151. The Greatest: 50 Greatest Album Covers [online]. vh1.com. Dostupné online. Archivované 2007-11-12 z originálu.
  152. PRATO, Greg. Return to the Dark Side of the Moon: A Tribute to Pink Floyd. allmusic.com.
  153. Reising 2005
  154. The Not So Bright Side of the Moon [online]. thesquirrels.com. Dostupné online. Archivované 2008-07-03 z originálu.
  155. Dub Side of the Moon [online]. easystar.com. Dostupné online. Archivované 2009-02-06 z originálu.
  156. JEFFRIES, David. Dubber Side of the Moon – Easy Star All-Stars [online]. AllMusic, 25 October 2010. Dostupné online.
  157. The Dark Side of the Moon – A Cappella [online]. darksidevoices.com. Dostupné online. Archivované 2013-06-27 z originálu.
  158. Dark Side of the Moonshine [online]. poormanswhiskey.com, 8 May 2007. Dostupné online. Archivované 2008-07-05 z originálu.
  159. The String Quartet Tribute to Pink Floyd's the Dark Side of the Moon [online]. billboard.com, 2004. Dostupné online.
  160. LYNCH, Joseph Brannigan. Flaming Lips cover Pink Floyd's 'Dark Side of the Moon' album; results are surprisingly awful [online]. music-mix.ew.com, 31 December 2009. Dostupné online.
  161. IWASAKI, Scott. Phish Phans jam to tunes by Pink Phloyd [online]. deseretnews.com, 3 November 1998. Dostupné online.
  162. Dark Side of the Moon CD [online]. ytsejamrecords.com. Dostupné online. Archivované 2011-01-27 z originálu.
  163. Interview: Mary Fahl [online]. nippertown.com, 22 September 2010. Dostupné online.
  164. Reising 2005
  165. SAVAGE, CHARLES. The Dark Side of the Rainbow. The Fort Wayne Journal Gazette, 1 August 1995. Dostupné online.
  166. a b The Pink Floyd/Wizard Of Oz Connection. MTV News. Dostupné online [cit. 2018-06-09]. (po anglicky)
  167. Reising 2005
  168. Reising 2005
  169. Mark Blake. The Art of Noise. Mojo, February 2023.
  170. KIELTY, Martin. Roger Waters Shares His Favorite 'Dark Side of the Rainbow' Rumor [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  171. David Gilmour interview [online]. . Dostupné online. Archivované 2006-05-05 z originálu.
  172. KIELTY, Martin. Roger Waters Shares His Favorite 'Dark Side of the Rainbow' Rumor [online]. 9 October 2022. Dostupné online. (po anglicky)
  173. The Pink Floyd/Wizard Of Oz Connection [online]. May 30, 1997. Dostupné online. Archivované 2011-09-13 z originálu.
  174. a b c ZEMLER, Emily. Roger Waters to Release 'The Dark Side of the Moon Redux' as a Solo LP in October [online]. 21 July 2023, [cit. 2023-07-21]. Dostupné online.
  175. Roger Waters Questioned in Depth About Ukraine, Russia, Israel, U.S. [online]. 4 February 2023. Dostupné online. Archivované 2023-02-06 z originálu. (po anglicky)
  176. SAUNDERS, Tristram Fane. Roger Waters: I wrote The Dark Side of the Moon – let's get rid of all this 'we' crap. The Daily Telegraph, 8 February 2023. Dostupné online [cit. 2023-02-09]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  177. The Dark Side Of The Moon. [s.l.] : Capitol Records (CDP 7 46001 2), 1993.
  178. The Dark Side Of The Moon. [s.l.] : EMI (50999 028955 2 9), 2011.
  179. Jahreshitparade Alben 1973 [online]. . Dostupné online.
  180. Jaaroverzichten – Album 1973 [online]. . Dostupné online.
  181. Top 100 Album-Jahrescharts [online]. GfK Entertainment. Dostupné online. (po nemecky)
  182. Top Billboard 200 Albums – Year-End 1973 [online]. 2 January 2013. Dostupné online.
  183. Top Billboard 200 Albums – Year-End 1974 [online]. 2 January 2013. Dostupné online.
  184. Top Selling Albums of 1975 — The Official New Zealand Music Chart [online]. Recorded Music New Zealand. Dostupné online.
  185. Top Selling Albums For 1975 [online]. 27 December 1975. S. 10. Dostupné online. Archivované 2021-03-09 z originálu.
  186. Top Billboard 200 Albums – Year-End 1975 [online]. 2 January 2013. Dostupné online.
  187. Top Selling Albums of 1976 — The Official New Zealand Music Chart [online]. Recorded Music New Zealand. Dostupné online.
  188. Top 50 Albums of 1976 [online]. 25 December 1976. S. 14. Dostupné online. Archivované 2021-03-09 z originálu.
  189. Top Selling Albums of 1977 — The Official New Zealand Music Chart [online]. Recorded Music New Zealand. Dostupné online.
  190. Top Albums 1977 [online]. 24 December 1977. S. 14. Dostupné online. Archivované 2021-03-09 z originálu.
  191. Top Selling Albums of 1978 — The Official New Zealand Music Chart [online]. Recorded Music New Zealand. Dostupné online.
  192. Top Selling Albums of 1980 — The Official New Zealand Music Chart [online]. Recorded Music New Zealand. Dostupné online.
  193. Top Billboard 200 Albums – Year-End 1980 [online]. 2 January 2013. Dostupné online.
  194. Top Selling Albums of 1981 — The Official New Zealand Music Chart [online]. Recorded Music New Zealand. Dostupné online.
  195. Top Billboard 200 Albums – Year-End 1982 [online]. . Dostupné online.
  196. Top Billboard 200 Albums – Year-End 1983 [online]. . Dostupné online.
  197. Top 100 Albums 1993 [online]. 15 January 1994. S. 25. Dostupné online. Archivované 2022-10-09 z originálu.
  198. The Official UK Albums Chart 2003 [online]. . Dostupné online. Archivované 2022-10-09 z originálu.
  199. ChartsPlusYE2005 [online]. Official Charts Company. Dostupné online. Archivované 2022-10-09 z originálu.
  200. Classifica Annuale 2006 [online]. Federazione Industria Musicale Italiana. Dostupné online. Archivované 2007-01-12 z originálu. (po taliansky) Click on "Scarica l'allegato" to download the zipped file containing the year-end chart files.
  201. 2006 UK Albums Chart [online]. ChartsPlus. Dostupné online. Archivované 2022-10-09 z originálu.
  202. FIMI Mercato 2009 [online]. Federazione Industria Musicale Italiana. Dostupné online. Archivované 2010-01-23 z originálu. (po taliansky)
  203. Classifiche annuali dei dischi più venditi e dei singoli più scaricati nel 2010 [online]. Federazione Industria Musicale Italiana, 17 January 2011. Dostupné online. Archivované 2018-08-12 z originálu. (Italian)
  204. Classifiche annuali Fimi-GfK: Vasco Rossi con "Vivere o Niente" e' stato l'album piu' venduto nel 2011 [online]. Federazione Industria Musicale Italiana, 16 January 2012. Dostupné online. Archivované 2015-05-07 z originálu. (po taliansky) Click on "Scarica allegato" to download the zipped file containing the year-end chart files.
  205. End Of Year Chart 2011 [online]. Official Charts Company. Dostupné online. Archivované 2022-10-09 z originálu.
  206. Top Billboard 200 Albums – Year-End 2012 [online]. . Dostupné online.
  207. Top Billboard 200 Albums – Year-End 2014 [online]. . Dostupné online.
  208. Top Billboard 200 Albums – Year-End 2015 [online]. . Dostupné online.
  209. End of Year Album Chart Top 100 – 2017 [online]. Official Charts Company. Dostupné online.
  210. Top Rock Albums – Year-End 2017 [online]. . Dostupné online.
  211. TOP AFP 2018 [online]. Audiogest. Dostupné online. Archivované 2022-10-09 z originálu. (po portugalsky)
  212. Top Rock Albums – Year-End 2018 [online]. . Dostupné online.
  213. Jaaroverzichten 2019 [online]. Ultratop. Dostupné online.
  214. Rapports Annuels 2019 [online]. Ultratop. Dostupné online.
  215. Top Rock Albums – Year-End 2019 [online]. . Dostupné online.
  216. Jaaroverzichten 2020 [online]. Ultratop. Dostupné online.
  217. Rapports Annuels 2020 [online]. Ultratop. Dostupné online.
  218. Összesített album- és válogatáslemez-lista – eladási darabszám alapján – 2020 [online]. MAHASZ. Dostupné online. (po maďarsky)
  219. Top Of The Music 2020: 'Persona' Di Marracash È L'album Piú Venduto [online]. Federazione Industria Musicale Italiana, 7 January 2021. Dostupné online. (po taliansky)
  220. Top Rock Albums – Year-End 2020 [online]. . Dostupné online.
  221. Jaaroverzichten 2021 [online]. Ultratop. Dostupné online. (po flámsky)
  222. Rapports annuels 2021 [online]. Ultratop. Dostupné online. (po francúzsky)
  223. Classifica annuale 2021 (dal 01.01.2021 al 30.12.2021) [online]. Federazione Industria Musicale Italiana. Dostupné online. (po taliansky)
  224. Top Rock Albums – Year-End 2021 [online]. . Dostupné online.
  225. Jaaroverzichten 2022 [online]. Ultratop. Dostupné online. (po flámsky)
  226. Rapports annuels 2022 [online]. Ultratop. Dostupné online. (po francúzsky)
  227. Top of the Music 2022: Un anno di musica italiana [online]. Federazione Industria Musicale Italiana. Dostupné online. (po taliansky)
  228. Top 100 Álbuns – Semanas 1 a 52 – De 31/12/2021 a 29/12/2022 [online]. . S. 1. Dostupné online. (po portugalsky)
  229. a b Argentinian album certifications Pink Floyd The Dark Side of the Moon [online]. CAPIF. Dostupné online. Archivované 2011-07-06 z originálu.
  230. ARIA Charts – Accreditations – 2008 DVDs [online]. Australian Recording Industry Association. Dostupné online.
  231. ARIA Charts – Accreditations – 2007 Albums [online]. Australian Recording Industry Association. Dostupné online.
  232. The Music Australia Loved [online]. 1 January 2013. Dostupné online. Archivované 2014-01-12 z originálu.
  233. Ultratop − Goud en Platina – 2008 [online]. Ultratop & Hung Medien / hitparade.ch. Dostupné online.
  234. Canadian video certifications – Pink Floyd – The Making Of The Dark Side of the Moon [online]. Music Canada. Dostupné online.
  235. Canadian album certifications – Pink Floyd – The Dark Side of the Moon [online]. Music Canada. Dostupné online.
  236. Canadian album certifications – Pink Floyd – Dark Side of the Moon Immersion Box Set [online]. Music Canada. Dostupné online.
  237. a b Czech Gold [online]. 17 November 1979. S. 70. Dostupné online.
  238. French album certifications – Pink Floyd – The Dark Side of the Moon [online]. Syndicat National de l'Édition Phonographique. Dostupné online. (French)
  239. Steven Leroy. Quel est le disque le plus vendu en France de tous les temps ? [online]. Le Télégramme, 25 September 2020. Dostupné online. (french)
  240. Gold-/Platin-Datenbank (Pink Floyd; 'Dark Side of the Moon') [online]. Bundesverband Musikindustrie. Dostupné online. (German)
  241. Gold-/Platin-Datenbank (Pink Floyd; 'Dark Side of the Moon') [online]. Bundesverband Musikindustrie. Dostupné online. (German)
  242. From the Music Capitols of the World – Athens [online]. 18 November 1978. S. 73. Dostupné online. Archivované 2022-10-09 z originálu.
  243. CAROLI, Daniele. Italy | Talent Challenges [online]. 9 December 1989. S. I-8. Dostupné online. Archivované 2022-10-09 z originálu.
  244. Italian album certifications – Pink Floyd – The Dark Side of the Moon [online]. Federation of the Italian Music Industry. Dostupné online. (Italian) Select Album e Compilation in the field Scegli la sezione. Select Week -- and Year ----. Enter Pink Floyd in the field Artista. Click Avvia la ricerca
  245. New Zealand album certifications – Pink Floyd – The Dark Side of the Moon [online]. Recording Industry Association of New Zealand. Dostupné online.
  246. Portuguese album certifications – Pink Floyd – Dark Side of the Moon [online]. Associação Fonográfica Portuguesa. Dostupné online. (Portuguese)
  247. International – Supertramp $ [online]. 26 April 1980. S. 57. Dostupné online. Archivované 2022-10-09 z originálu.
  248. British video certifications – Pink Floyd – The Making Of The Dark Side of the Moon [online]. British Phonographic Industry. Dostupné online. Enter The Making Of The Dark Side of the Moon in the field Search. Select Title in the field Search by. Select DVD in the field By Format. Click Go
  249. British album certifications – Pink Floyd – The Dark Side of the Moon [online]. British Phonographic Industry. Dostupné online. Enter The Dark Side of the Moon in the field Search. Select Title in the field Search by. Select album in the field By Format. Click Go
  250. American video certifications – Pink Floyd – Dark Side of the Moon [online]. Recording Industry Association of America. Dostupné online. If necessary, click Advanced, then click Format, then select Video Longform, then click SEARCH
  251. American album certifications – Pink Floyd – Dark Side of the Moon [online]. Recording Industry Association of America. Dostupné online. If necessary, click Advanced, then click Format, then select Album, then click SEARCH
  252. BARNES, Ken. Sales questions: Pink Floyd. USA Today, 16 February 2007. Dostupné online [cit. 2020-10-28]. Archivované 2007-02-18 na Wayback Machine
  253. Pink Floyd - The Dark Side Of The Moon [online]. 1973, [cit. 2023-08-12]. Dostupné online. (po anglicky)

Bibliografia

upraviť