Diskusia k šablóne:Citácia knihy

Prečo je tam parameter „online“ aj keď nie je zadané URL? Vasiľ 08:58, 6. marec 2009 (UTC)

druh nosiča+formát som odstránil. To spôsobovalo zbytočne online. Ten parameter nie je použitý ani v dokumentácii a prakticky je zbytočný. —Kandy Talbot 09:37, 6. marec 2009 (UTC)

Vylepšenie šablóny

Na príklade citácie z článku Kelti.

Citoval som tam knihu napísanú 4 autormi (parametre dovoľujú len troch). Pri slovníku, ktorý tiež občas citujem je takisto väčší počet autorov. Myslím že počet autorov by sa mohol zvýšiť na päť.

Po zbežnej kontrole vidieť niekoľko nezrovnalostí. Zobrazovanie referencie je v rozpore so zaužívanou normou ISO 690, pretože

• po vymenovaní mien autorov nasleduje dvojbodka (zobrazuje sa len bodka), to myslím by som dokázal zmeniť aj sám
• medzi číslom vydania a vydaním čiarka, ktorá tam nepatrí
• po vydavateľstve je medzi miestom vydania a dvojbodkou medzera, ktorá tam nepatrí

Poprosil by som o nápravu, nakoľko písanie šablón, neovládam. Ďakujem.

Rudko 20:28, 18. september 2011 (UTC)

Ďalšie vylepšenie

Chýba mi tam parameter autora kapitoly (pri zborníkoch). Vďaka. --Jetam2 (diskusia) 21:37, 15. január 2013 (UTC)

Mám pocit, že v prípade citácie kapitoly, tak táto má byť na začiatku citácie. Chýba ešte aj dátum prístupu ako aj url na celú knihu, ak je prístupná online. Ideálne by bolo, ak by mohli byť viacerí autori kapitoly. --LacoR (diskusia) 12:28, 6. február 2013 (UTC)

Nepodarilo by sa toho autora kapitoly predsa len pridať?--Jetam2 (diskusia) 14:36, 31. október 2020 (UTC)

@Jetam2: Přeložme rovnou cs:Šablona:Citace sborníku, stejně už to většina interwiki má. -OJJ^✉ 15:12, 31. október 2020 (UTC)

@OJJ: Príde mi to zbytočné. IMHO radšej jeden parameter sem ako celú novú šablónu. Čím sú šablóny univerzálnejšie tým lepšie.--Jetam2 (diskusia) 15:18, 31. október 2020 (UTC)

@Jetam2: Osobně nevím, jestli na citaci sborníku není na Slovensku také nějaký standardní vzhled a norma; očekávám, že ano. U sborníku by ideálně měl být uveden autor a název kapitoly plus název sborníku a jména sestavitelů. -OJJ^✉ 15:23, 31. október 2020 (UTC)

To může být, ale normovaný výstup se dá udélat i ze stávající šablony. Nebo ne?--Jetam2 (diskusia) 15:29, 31. október 2020 (UTC)

Medzera pri citácii s parametrom spoluautori

Zdravím. Chcel by som upoznorniť na drobnú chybu. Pri použití šablóny napr:

• BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2. vyd. Praha : Leda, 2006. 663 s. ISBN 80-7335-066-1. (po česky)
• ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, a kol. Dějiny Byzance. 1. vyd. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. (po česky)

nepíše medzi parametrami „a kol.“ a názvom diela medzeru. Pozeral som to v ISO 690, medzera tam má byť. Pôvodne som to chcel upraviť sám, ale nestačímn na to. Pozrite na to niekto, prosím. Vasiľ (diskusia) 08:56, 19. jún 2013 (UTC)

Doplnil som tam späť medzeru pred titul, stratila sa pri tejto úprave (r. 82). --Teslaton (diskusia) 19:57, 12. september 2013 (UTC)

Ďakujem, hneď to vyzerá lepšie. Vasiľ (diskusia) 20:02, 12. september 2013 (UTC)

No vyskytla sa iná vec. Pozri napr. MARINČÁK, Šimon. Úvod do dejín byzantskej hudby. Prešov : Petra, 2003. 119 s. ISBN 80-89007-37-6. S. 88.
Teraz sú medzi menom autora a názvom dve medzery. Vasiľ (diskusia) 20:05, 12. september 2013 (UTC)

Vďaka, už to pracuje ako má. Vasiľ (diskusia) 20:52, 12. september 2013 (UTC)

Upravil som zbežne aj to, k takýmto šablónam by to ale chcelo vyčerpávajúcu testovaciu stránku, kde by boli obsiahnuté všetky predpokladané možnosti volania, spolu s aktuálnym a očakávaným výstupom. Bez toho sa aj pri najlepšej snahe vždy môže úpravou jedného pokaziť iný prípad. Pozriem to ešte, keď budem mať viac času. --Teslaton (diskusia) 20:56, 12. september 2013 (UTC)

Interpunkcia

Chyby z prvej sekcie tejto diskusnej stránky neboli opravené. Príklad

• DAVENPORTOVÁ, M. Údolí rozhodnutí. Praha : Melantrich, 1947. Beletrické stvárnenie tématiky samovrážd spôsobených globálnym prepadom finančných trhov v románe o rodine vlastníkov železiarkej a oceliarskej hute. Kapitola 1. a 2., s. 15 - 36. (po česky)

Je potrebná definítívna úprava podľa ISO 690! Nerobí to tu vôbec dobrý dojem, že v takýchto šablónach, ktoré sa používajú priam na každej stránke sú chyby. Rudko (diskusia) 03:16, 18. január 2014 (UTC)

Podľa oboch odkazov, ktoré sú uvedené v článku ISO 690 za zoznamom autorov (primárna zodpovednosť) je bodka. Ohľadom medzery pred dvojbodkou mám pocit, že je aj odborná verejnosť nejednotná, časť tvrdí, že oddeľovačom je " : " a nejedná sa o dvojbodku v pravom slova zmysle a teda sa nevzťahuje na ňu pravidlo o tom, že nemá byť pred ňou medzera. Boldiš píše:Norma ISO 690 nestanovuje interpunkci pro citace. V príkladech uvádí pouze ilustrativní schéma interpunkce – napríklad oboustrané mezery u znaku dvojtecky„:". ... Na základe upozornení jsem tuto roblematiku prostudoval a domnívám se, že citacní normy se také rídí pravopisnými pravidly a typografickými normami. Podľa rôznych slovenských zdrojov sa má používať medzera pred aj po dvojbodke. Napr. tu. Je ale možné, že tomu zle rozumiem. Ako by mala vyzerať tebou uvedená citácia správne? --LacoR (diskusia) 18:31, 2. september 2014 (UTC)

Ďalšie parametre?

Keď už má šablóna v úplnom tvare toľko parametrov (z ktorých som mnohé jakživ nikde uvedené nevidela), nemalo by v nej byť aj uvedené sadzba, zalomenie a tlač? Toto sú dosť často spomínané veličiny. Tiež mi trochu chýba delenie redaktorov na redaktorov originálu a redaktorov prekladu. Častokrát ide pri položke redaktori o viac (veľa) mien. --Eryn Blaireová (diskusia) 14:42, 2. september 2014 (UTC)

Nemala by sa strana písať s malým "s"? Pozri, napr. toto [grogrén. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 434.] --M ✈ 22:04, 4. apríl 2015 (UTC)

Parameter „vydanie“ a „typ vydania“

@Teslaton:Mal by som požiadavku alebo skôr návrh na úpravu šablóny. Pri niektorých knihých (námatkovo EĽKS) nepoužívam túto šablónu, pretože generuje citáciu ako „1. vyd.“, pričom má byť naopak „Vyd. 1.“, rovnako aj pri napr. AHNER, Karl; Herbert VORGRIMLER. Teologický slovník. Vyd. 2., rev., Ve Vyšehradu 1. Praha: Vyšehrad, 2009. ISBN 978-80-7021-934-8. je to opačne, ešte aj s typom vydania. Dal by sa dodatočne vložiť nejaký parameter, ktorý by túto siuáciu dokázal vyriešiť? Nejde o nejaký veľký problém, ale pre správnosť uvádzania citácií sa to hodí. Vasiľ (diskusia) 09:14, 26. január 2017 (UTC)

@Vasiľ: Vyplýva z niečoho jednoznačne, že to nie sú rovnocenné (zameniteľné) zápisy, prípadne, že je dokonca ten, čo vyplúva šablóna z pohľadu normy korektnejší? V každom prípade mi to príde dosť marginálna nuansa, hoci samozrejme, ošetriteľné to zrejme v princípe je. --Teslaton (diskusia) 22:04, 26. január 2017 (UTC)

STN ISO 690 (aktuálna verzia z 2012) na s. 18. uvádza: „Vydanie by malo byť špecifikované slovami alebo symbolmi, ktoré sa použili v uprednostňovanom prameni.“ a ako priklady uvádza: „3. vyd., revidované“ a „nové doplnené vydanie“.

Plus by som to doplnil aj kvôli zahraničným knihám, keď napr. citujem ako v čláku sela (slovo), tak napr. „2nd ed.“ do terajšieho stavu šablóny proste nedáš. Vasiľ (diskusia) 07:23, 27. január 2017 (UTC)

Asi by som, keď tak, pridal parameter vydanie text, kde by sa dalo uviesť kompletné znenie, ktoré sa má vypluť na miesto vydania. Tzn. "2nd ed." alebo "Vyd. 1". Aj tak mi ale príde divné zapisovať významovo rovnakú skutočnosť (N-té vydanie) pri rôznych knihách inak, v jednom zozname to bude pôsobiť nekonzistentne (a ľudia to budú mať IMHO tendenciu zjednocovať). Ale ok, norma je norma. --Teslaton (diskusia) 07:36, 27. január 2017 (UTC)

Doplnil som, viď Šablóna:Citácia knihy#Vydanie. --Teslaton (diskusia) 08:15, 27. január 2017 (UTC)

Ďakujem. Vyzerá, že funguje správne. Ešte si to vyskúšam u mňa na pieskovisku. Vasiľ (diskusia) 08:52, 27. január 2017 (UTC)