Diviačia priepasť

národná prírodná pamiatka
Svetové dedičstvo UNESCO

Diviačia priepasť patrí medzi najhlbšie priepasti na Slovensku. Nachádza sa vo východnej časti Plešivskej planiny v Slovenskom krase, v katastrálnom území obce Plešivec. Je hlboká 123 metrov. Názov dostala po náleze 3000 rokov starej zasintrovanej kostry diviaka (Sus scrofa). Od roku 1986 je národnou prírodnou pamiatkou a je súčasťou NP Slovenský kras. Patrí medzi jaskyne Slovenského krasu, ktoré boli zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je verejnosti neprístupná.

Diviačia priepasť
národná prírodná pamiatka
Diviacia.jpg
Diviačia priepasť - vstup
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Rožňava
Obec Plešivec
Súradnice 48°35′14″S 20°26′29″V / 48,587283°S 20,4414°V / 48.587283; 20.4414
Vznik 1986
 - posledná novelizácia 1996
Správa Správa slovenských jaskýň
Kód 519
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst
Typ pamiatky prírodná
Rok 1995 (#19)
Rok rozšírenia 2000
Číslo 725-858
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá viii
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Košického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bola vytvorená tektonickými poruchami vo vápencoch silického príkrovu. Je tvorená sústavu komínovitých a deviatich dómovitých priestorov. Má bohatú a rozmanitú sintrovú výzdobu a viditeľný vývojový sled. Patrí medzi najkrajšie a najpozoruhodnejšie. Na dne priepasti na nachádzajú podzemné jazierka. Jaskyňa je významné zimovisko netopierov, preto sa v priepasti nachádzajú hrubé vrstvy guána. V roku 1966 bol v priepasti objavený troglobiontný šťúrik Neobísium (Blothrus) slovacum, ktorý je jediným jaskynným šťúrikom na území Západných Karpát.[1]

ReferencieUpraviť

  1. Neobisium slovacum - najsevernejší eutroglobiontný šťúrik Európy [online]. UNESCO. Dostupné online. (česky)

ZdrojeUpraviť