Diviačia priepasť

národná prírodná pamiatka

Diviačia priepasť patrí medzi najhlbšie priepasti na Slovensku. Nachádza sa vo východnej časti Plešivskej planiny v Slovenskom krase, v katastrálnom území obce Plešivec. Je hlboká 123 metrov. Názov dostala po náleze 3000 rokov starej zasintrovanej kostry diviaka (Sus scrofa). Od roku 1986 je národnou prírodnou pamiatkou a je súčasťou NP Slovenský kras. Patrí medzi jaskyne Slovenského krasu, ktoré boli zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je verejnosti neprístupná.

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Diviačia priepasť
národná prírodná pamiatka
Diviačia priepasť - vstup
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Rožňava
Obec Plešivec
Súradnice 48°35′14″S 20°26′29″V / 48,587283°S 20,4414°V / 48.587283; 20.4414
Vznik 1986
 - posledná novelizácia 1996
Správa Správa slovenských jaskýň
Kód 519
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst
Typ pamiatky prírodná
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
1995 (#19)
Rok rozšírenia 2000
Číslo 725-858
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá viii
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bola vytvorená tektonickými poruchami vo vápencoch silického príkrovu. Je tvorená sústavu komínovitých a deviatich dómovitých priestorov. Má bohatú a rozmanitú sintrovú výzdobu a viditeľný vývojový sled. Patrí medzi najkrajšie a najpozoruhodnejšie. Na dne priepasti na nachádzajú podzemné jazierka. Jaskyňa je významné zimovisko netopierov, preto sa v priepasti nachádzajú hrubé vrstvy guána. V roku 1966 bol v priepasti objavený troglobiontný šťúrik Neobísium (Blothrus) slovacum, ktorý je jediným jaskynným šťúrikom na území Západných Karpát.[1]

Referencie

upraviť
  1. Neobisium slovacum - najsevernejší eutroglobiontný šťúrik Európy [online]. UNESCO. Dostupné online. (česky)[nefunkčný odkaz]