Dmitrij Ivanovič Mendelejev
Dmitrij Ivanovič Mendelejev (rus. Дмитрий Иванович Менделеев; * 8. február [jul.: 27. január] 1834, Toboľsk – † 2. február [jul.: 20. január] 1907, Petrohrad) bol ruský chemik, ktorý vytvoril prvú verziu periodickej tabuľky chemických prvkov. Vychádzal pri tom z výskumov svojich predchodcov. Usporiadanie prvkov do skupín mu umožnilo predpovedať vlastnosti prvkov, ktoré ešte neboli objavené.
| Dmitrij Ivanovič Mendelejev | |
| ruský chemik | |
 | |
| Narodenie | 8. február 1834 Toboľsk, Ruská ríša |
|---|---|
| Úmrtie | 2. február 1907 (72 rokov) Petrohrad, Ruská ríša |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Dmitrij Ivanovič Mendelejev (plné texty diel autora) |
| Commons |  Dmitrij Ivanovič Mendelejev |
Životopis upraviť
Mladosť a raná kariéra upraviť
Narodil sa 8. februára v rodine gymnaziálneho učiteľa ako najmladší syn zo 17 detí. Otec bol Ivan Pavlovič Mendelejev a matka Marija Dmitrijevna Mendelejevová (rodená Kornilievová). Keď mal 14 rokov, jeho otec zomrel, Mendelejev začal navštevovať gymnázium v Toboľsku. V 1849 Mendelejev ukončil gymnázium a urobil prijímačky na Vysokú školu v Petrohrade.
V roku 1849 sa s matkou a súrodencami presťahoval do Petrohradu, kde v roku 1850 začal navštevovať Štátnu univerzitu v Petrohrade, v tomto roku mu mama zomrela. Po vyštudovaní, mu diagnostikovali tuberkulózu, ktorá ho prinútila odísť v roku 1855 na Krymský polostrov blízko Čierneho mora, kde sa stal hlavným chemikom miestneho gymnázia. Do Petrohradu sa vrátil v roku 1856 úplne uzdravený.
Pokračovanie vo výskume upraviť
Medzi rokmi 1859 a 1861 pracoval na hustote plynov v Paríži a na spektroskopii s Gustavom Robertom Kirchhoffom v Heidelbergu. Predpovedal vtedy napríklad existenciu kritického bodu plynov. V roku 1863, po návrate do Ruska, sa stal profesorom chémie na Technologickom inštitúte a na Univerzite v Petrohrade. V tom istom roku sa oženil s Feozvou Nikitičnou Leščevovou (manželstvo sa skončilo rozvodom). Neskôr si zobral Annu Ivanovnu Popovovú; ich dcéra Ľubov sa stala ženou známeho básnika Alexandra Bloka.
Periodická tabuľka upraviť
Zoradil prvky podľa atómovej hmotnosti do systému, známeho dnes ako periodická tabuľka prvkov, kde ich vlastnosti vyplývali z ich atómových hmotností (v súčasnosti zoradené podľa atómových čísel). Tento systém bol prevratný. Až do roku 1869, kedy Mendelejev svoj objav, po dlhom porovnávaní charakteristík všetkých známych prvkov, zverejnil, chýbali chémii všeobecné teoretické základy. Mendelejev publikoval svoju prvú tabuľku prvkov v časopise Ruskej chemickej spoločnosti v roku 1869, o rok neskôr predložil tabuľku presnejšiu, doplnenú o dva ďalšie prvky. Práca z roku 1870 mala názov Prirodzená sústava prvkov. Mendelejevovo dielo je tým ohromnejšie, že vtedy mal k dispozícii iba obmedzené poznatky o prvkoch. Niektoré prvky ešte neboli objavené a niektoré boli chybne klasifikované. Napríklad sa za prvok považovala vzácna zemina nazývaná „didym“, ktorú na zmes prvkov skutočne ďalej chemicky nedeliteľných (samárium, a dva nové prvky prazeodým a neodým) rozložil až Bohuslav Brauner v roku 1882.
Mendelejev zoradil všetky známe prvky podľa stúpajúcich atómových hmotností a štúdiom vzniknutej tabuľky zistil iné zákonitosti, ktoré mu umožnili predpovedať objav neznámych prvkov, a predpovedal ich fyzikálne a chemické vlastnosti. Predpovedal existenciu ôsmich nových prvkov, ktoré pomenoval menom ich známych susedov v tabuľke s predponami jazyka Sanskrit: EKA (prvý najbližší: ekakremík, ekahliník, ekabór) DVI (druhý) a TRI (tretí).
V roku 1871 Mendelejev zverejnil publikáciu, predpovedajúcu objavy týchto prvkov, dokonca ich aj opísal. Vedecký svet mu nedôveroval, no v roku 1875 objavil Lecoq de Boisbaudran gálium spektrálnou analýzou vo sfalerite, totožné s Mendelejovým ekahliníkom. Dokonca hmotnosť prvku, Mendelejevom predpokladaná, bola presnejšia ako Boisbsaudranovo prvé meranie. Periodická sústava triumfovala po objavení skandia Larsom Fredrikom Nilsonom (1879) s vlastnosťami Mendelejevom predpokladaného ekabóru, a germánia (ekakremík) Clemensom Winklerom (1886) pri analýze nerastu argyroditu.
O všeobecné prijatie periodickej sústavy prvkov sa zaslúžil aj český chemik Bohuslav Brauner (1855 – 1935), Mendelejovov priateľ a spolupracovník, ktorý na želanie autora doplnil obsiahlu kapitolu o vzácnych prvkoch neskoršie vydanej slávnej Mendelejovej knihy Základy chémie (1869 – 1871).
Mendelejev publikoval 400 prác (vrátane prác z fyziky a metrológie), napríklad práce o pôvode ropy a o jej priemyselnom spracovaní a roztokoch.
Neskoršia činnosť upraviť
Pre rozpory s vládou musel Mendelejev opustiť v roku 1890 univerzitu, nikdy sa nestal členom ruskej Akadémie vied. 17. augusta 1890 opustil Univerzitu v Petrohrade. Ako uznanie dostal od Kráľovskej spoločnosti v Londýne v roku 1882 Davyho medailu a v roku 1905 Compleyho medailu. Všetci chemici ho uznávali, jeho dielo ovplyvnilo vývoj všetkých odvetví akademickej anorganickej chémie a na dôkaz svojej úcty mu spoločne venovali pohár z hliníka (vtedy najvzácnejšieho kovu).
Zomrel v Petrohrade na zápal pľuc.
Ocenenia upraviť
Po Mendelejevovi je pomenovaný kráter na Mesiaci, minerál mendelejevit a 101. prvok mendelévium.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dmitrij Ivanovič Mendelejev
