Dolina Suchej Wody Gąsienicowej
Dolina Suchej Wody Gąsienicowej aj Dolina Suchej Wody (slov. Dolina Suchej vody, nem. Suchawodatal, maď. Sucha woda völgy) je dolina v poľských Vysokých Tatrách. Vedie ňou hranica medzi Vysokými a Západnými Tatrami (od Ľaliového sedla korytom potoka Sucha Woda). Názov doliny je od potoka Sucha Woda, ktorého koryto býva na dlhých úsekoch suché a voda tečie pod zemou.
| Dolina Suchej Wody Gąsienicowej | |
| dolina | |
 Dolina Gąsienicowa – horné poschodie Doliny Suchej Wody
| |
| Štát |  Poľsko
|
|---|---|
| Región | Malopoľské vojvodstvo |
| Okres | Tatranský |
| Obec | Tatranská Bukovina |
| Pohorie | Západné Tatry |
| Súradnice | 49°15′54″S 20°01′53″V / 49,265°S 20,03138°V |
  Poloha v Poľsku
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Dolina Suchej Wody Gąsienicowej | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Dolina má rozlohu približne 21 km², a je dlhá okolo 8 km. Hornú a prostrednú časť doliny ohraničuje:
- na severozápade: severovýchodný hrebeň Kasprovho vrchu a Królowy Grzbiet,
- na juhu: hlavný hrebeň Vysokých Tatier od Kasprovho vrchu po Svinicu, potom hrebeň Svinice po Koszystu,
- na východe: hrebeň Koszystej a Ostry Wierch Waksmundzki.
Ťažšie je ohraničiť dolinu na jej najnižšej časti. Hranicu tvoria nízke chrbty a morénové valy. Najďalej na severe ju ohraničuje Kotlinowy Wierch a Kobyła. Na východe u Niżniego Toporowego Stawu potok Sucha Woda, ktorý sa stáča od severu na severovýchod a tečie trochu na juh od cesty Droga Oswalda Balzera a vytvára prírodnú hranicu medzi Tatrami a Podtatranskou brázdou.
Vo výške 1 157 m n. m. (na mieste sútoku Suchej Wody s Pańszczyckim Potokiem) sa dolina delí na: Dolinu Gąsienicowu a Dolinu Pańszczyca.
Dolinu Suchej Wody formoval ľadovec. Prevládajú v nej granitické horniny a (v Západných Tatrách) sedimentárne horniny v typickom trojpodlažnom usporiadaní. Na vyšších poschodiach doliny sú morény a ľadovcové kotle. Dolina je porastená kosodrevinou a smrekovým porastom.
Nachádza sa tu veľa krasových útvarov. Voda preteká mnohými podzemnými kavernami, stráca sa nielen v koryte Suchej Wody, ale aj v jeho v jeho prítokoch v Czarnym Potoku a Pańszczyckom Potoku. Pramene sa objavujú na mnohých vzdialených miestach. Časť podzemných vôd vyviera v iných dolinách, napríklad prameň Goryczkowe Wywierzysko, prameň v Jaskyni Kasprowej Niżnej a prameň Wywierzysko Olczyskie. V doline medzi kosodrevinou sú veľké rašeliniská.
V dolnej časti doliny sú dve neveľké morénové plieska Toporowy Staw Wyżni a Toporowy Staw Niżni.
Turistika upraviť
Na Hali Gąsienicowej v rokoch 1921 – 1925 bola postavená Chata PTTK Murowaniec. Stojí tu budova Horolezeckej školy, horáreň poľského TANAPu, meteorologická stanica, a niekoľko salašov. Dolinou a jej oddeleniami vedie niekoľko turistických chodníkov.
Dolnou časťou vedú dva:
- Turistická značka čierna – z Brzezin cez Psiu Trawku do na chatu.
- Čas túry: 2:15 h, ↓ 1:45 h. Chodník ja aj pre cykloturistov.
– z Toporowej Cyrhli ceu Psiu Trawku, Waksmundzku Polanu a Wodogrzmoty Mickiewicza na Morske oko a na Rysy.
- Čas túry z Toporowej Cyrhli na Psiu Trawku: 1:10 h, naspäť 1 h.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolina Suchej Wody Gąsienicowej
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Suchej Wody Gąsienicowej na poľskej Wikipédii.