Dráč Júliin[1] (lat. Berberis julianae)[2] je ker z rodu dráč (Berberis), z čeľade dráčovité (Berberidaceae). Dráč objavil pri svojich cestách do Číny britský botanik a cestovateľ Ernest Wilson[3] a do Európy ho introdukoval roku 1900. Čoskoro získal veľkú popularitu, pretože je jedným z mála skutočne odolných vždyzelených dráčov. Okrem pozoruhodnej textúry listov je ker zaujímavý aj v období zrelosti svojimi modrosivými oinovatenými plodmi.[4]

Dráč Júliin

Dráč Júliin; listy a plody (jeseň)
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Berberis zanlanscianensis
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Dráč Júliin je rozložito rozkonárený ker, ktorý dorastá do výšky 2 m. Je to veľmi dekoratívna drevina s protistojnými, kožovitými, zvrchu tmavo lesklo zelenými a naspodku výrazne svetlejšími listami. Listy bývajú zoskupené až po päť v jednom zväzku, sú krátkostopkaté, podlhovasto kopijovité, na obvode ostito zúbkaté, dlhé 50 až 70 mm a široké 8 až 15 mm. Pokiaľ nezasiahnu tuhé mrazy, prežívajú listy na kre viac ako jednu vegetačnú sezónu. Listy starších ročníkov sa pritom farebne výrazne líšia od mladých listov.[4][5]

Kvety s priemerom do 6 mm sú žlté, v strapcoch (až po 15), na stopke dlhej 8 až 15 mm. Plody sú do 10 mm dlhé, oválne, modré bobule. Niektorým ľuďom je nepríjemný zápach kvetov. Zato pre hmyz je veľmi príťažlivý. Hmyz nalietava na medníky umiestnené „na dne“ kvetu, pritom sa obtrie o tyčinky, ktoré reagujú na dotyk a po podráždení sa prudko sklápajú dovnútra. Tým sa zabezpečuje prenos peľu hmyzom. Akcie tyčiniek možno umelo vyvolať ihlou.[4][5]

Mladé konáriky sú slabo hranaté, žltkasto sivohnedé a sú vyzbrojené tvrdými a veľmi ostrými tŕňmi, dlhými až 40 mm. Drevo je žlté, pri tomto druhu nápadnejšie ako pri ostatných dráčoch, preto dráč Júliin nazývajú aj dráč žltodrevený.[4][5]

Rozšírenie upraviť

Dráč Júliin je na Slovensku len pestovaný.[1] Jeho pôvodným areálom je stredná Čína, odkiaľ bol privezený a v roku 1900 introdukovaný do Európy.[2][5]

Ekológia upraviť

Dráč Júliin rastie predovšetkým v miernych biómoch.[2]

Význam a využitie upraviť

Medzi dráčmi je viac ako dvadsať druhov vždyzelených alebo poloopadavých druhov. V západných záhradách a parkoch sa však najviac osvedčil dráč Júliin. Vhodný je na skupinové výsadby a živé ploty. Ostne dráčov sú však dosť nebezpečné. Nemali by sa preto vysádzať v blízkosti detských ihrísk. V kultúrnom poraste sa druh dobre rozmnožuje semenami.[4]

Hrozby a choroby upraviť

Dráč Júliin nemá veľa prirodzených škodcov. Jedným, ktorý je dobre známy, je roztoč druhu Aceria caliberberis. Napadá všetky nadzemné orgány hostiteľa – listové aj kvetné púčiky, rozvíjajúce sa listy, stonku, nové výhonky a neskôr aj plody. Larva si v napadnutých pletivách vytvára malú komôrku (hálku) podobnú opuchu, ktorá navonok nie je viditeľná. V nej neskoršie žije aj dospelý jedinec. Pri veľkom výskyte škodcov môže dôjsť k rôznym deformáciám rastliny.[6]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michak Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. S. 149.
  2. a b c Berberis julianae C.K.Schneid. [online]. Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew; Plants of the World Online; https://powo.science.kew.org, [cit. 2022-09-28]. Dostupné online. (anglicky)
  3. Ernest Henry Wilson [online]. Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew, [cit. 2022-09-28]. Dostupné online. (anglicky)
  4. a b c d e Václav Větvička. Stromy a keře. Praha : Aventinum, 2017.
  5. a b c d Berberis julianae Schneid. [online]. The International Dendrology Society, Hachette, UK, [cit. 2022-09-28]. Dostupné online. (anglicky)
  6. W.N. Ellis. Aceria caliberberis [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2017-12-04, [cit. 2022-09-28]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty upraviť