Dubnícke bane
Dubnícke bane[1] (iné názvy: Dubnícke opálové bane, opálové bane v Dubníku) sú medzinárodne významná lokalita a chránený areál v katastrálnom území obce Červenica v okrese Prešov v rovnomennom kraji.[2] Územie bolo vyhlásené v roku 1964 na rozlohe 6 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Chránený areál je v správe štátnej ochrany prírody Prešov.
| Dubnícke bane | |
| chránený areál | |
 Štôlňa Jozef
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Prešov |
| Obec | Červenica |
| Súradnice | 48°54′14″S 21°27′40″V / 48,904°S 21,461°V |
| Rozloha | 0,06 km² (6 ha) |
| Vznik | 1964 |
| Správa | Prešov |
| Kód | 525 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťLokalita sa nachádza na východnom Slovensku v pohorí Slanské vrchy, nad obcou Červenica.
Predmet ochrany
upraviťPredmetom ochrany je mimoriadne významné zimovisko viacerých druhov netopierov, ktoré je využívané na vedecké účely. Zistených tu bolo týchto 16 druhov: Netopier Brandtov (Myotis brandti), Netopier brvitý (Myotis emarginatus), Netopier fúzatý (Myotis mystacinus), Netopier veľký (Myotis myotis), Netopier Blythov (Myotis blythi), Netopier pobrežný (Myotis dasycneme), Netopier riasnatý (Myotis nattereri), Netopier Bechsteinov (Myotis bechsteini), Netopier vodný (Myotis daubentoni), Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), Podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), Ucháč sivý (Plecotus austriacus), Ucháč svetlý (Plecotus auritus), Uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), Večernica pozdná (Eptesicus serotinus) a Večernica severská (Eptesicus nilssoni).[3]
Opálové bane v Dubníku
upraviťHistória opálových baní
upraviť
Opálové bane v Dubníku (staršie názvy – v druhej polovici 19. storočia sa používalo aj označenie Červenicko-dubnícke opálové bane maď. A Vörösvágás - dubniki opálbányak, resp. Vörösvágás Dubniker Opálgruben) boli známe po celom svete už od konca 16. storočia kvôli drahému opálu, ktorý sa v nich ťažil. Je možné, že sa tu opál ťažil už počas rímskej doby. Opál z Dubníckych opálových baní si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál „Oheň trójsky“. Najväčší opál menom „Harlekýn“ našli v roku 1775.[4] Vážil 594 g a ohodnotili ho na 700 tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni.
Najslávnejšie obdobie zažili opálové bane za rodiny viedenského klenotníka Samuela Johanna Nepomuka Goldschmidta, [5] ktorý sídlil v osade Dubnik.[6] Až do objavenia nálezísk opálu v Mexiku a Austrálii v 19. storočí boli Opálové bane v Dubníku jedinou ťaženou lokalitou na svete. V povojnových rokoch, v roku 1922, sa ťažba pre nerentabilnosť ukončila na Libanke a ostatných banských poliach.
Dejiny opálových baní do roku 1922 zdokumentoval významný slovenský historik, muzeológ a popularizátor vedy Štefan Butkovič v knihe História slovenského drahého opálu z Dubníka.[7] Zlatý vek opálových bani pri obci Červenica pripomína zrekonštruovaný vchod do štôlne Jozef.
Súčasnosť
upraviť.jpg)
Po roku 1989 vznikli viaceré subjekty, ktoré sa snažili o komerčné využitie lokality, či už formou obnovenia ťažby opálu, alebo rozvoja turizmu. V roku 2007 boli medializované informácie o sporoch viacerých organizácii, ktoré sa snažili získať kontrolu nad baňami.[8] V máji 2012 dostala spoločnosť Opálové bane Libanka povolenie na banskú činnosť – ťažbu opálu v dobývacom priestore Červenica. V októbri toho roku nasledoval začiatok povrchovej ťažby drahého opálu na halde Viliam s názvom Monika. Stalo sa tak po viac ako 90. rokoch od ukončenia ťažby po poslednom nájomcovi, francúzskom konzorciu Bittner-Belangenay.[9]
V Krajskom múzeu v Prešove je otvorená stála expozícia Neživá príroda, ktorej súčasťou je aj drahý opál z Dubníka.[10] Podzemie opálových baní bolo sprístupnené verejnosti od 1. júla 2015 cez štôlňu Jozef.
Referencie
upraviť- ↑ Dubnícke bane. In: Encyklopédia Slovenska I A–D. 2., nezm. vyd. Bratislava : Veda 1985.
- ↑ Dubnícke bane. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2017-02-20]. Dostupné online.
- ↑ PJENČÁK, DANKO, Peter, Štefan. Bane Libanka a Malá Šimonka - najvýznamnejšie zimoviská netopierov v Slanských vrchoch. Vespertilio, roč. 6, s. 177-180. ISSN 1213-6123.
- ↑ Najväčší drahokamový drahý opál Európy, vzorka 12,5 x 5,7 x 1,1-7 cm; Harlekýn = Vienna Imperial Opal (inv. č. A. y. 188) [online]. ozdinminerals.com, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online.
- ↑ https://www.geni.com/people/Samuel-Johann-Nepomuk-Goldschmidt/6000000020868324099
- ↑ Osada Dubník [online]. opalovebane.eu, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. Archivované 2016-12-30 z originálu.
- ↑ BUTKOVIČ, Štefan. História slovenského drahého opálu z Dubníka. Košice : Technické múzeum, 1970.
- ↑ DOHOVIČ, Svjatoslav. O opálové bane sa začal tvrdý boj. Pravda (Bratislava: Perex), 2007-11-27. Dostupné online [cit. 2017-02-27]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Anna Košuthová. Po 90 rokoch sa na Dubníku znova začína ťažiť opál [online]. sme.sk, 2012-10-19, [cit. 2012-10-19]. Dostupné online.
- ↑ LAZORÍK, Igor. Expozície : Neživá príroda [online]. Krajské múzeum v Prešove, 2016-02-12, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dubnícke bane
Externé odkazy
upraviť- Článok o opálových baniach a ich histórii – mineraly.sk
- Otvorenie stálej výstavy opálu v Carrafovej väznici
- Dubnícke bane v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
- Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
- Poloha lokality na turistickej mape
