Ucháč svetlý

Ucháč svetlý[2] alebo netopier svetlý (zastarané) (Plecotus auritus) je druh netopiera z rodu Plecotus.

ucháč svetlý
Plecotus auritus 01.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Plecotus auritus
Linné, 1758
Synonymá
netopier svetlý
Plecotus auritus range Map.png
Rozšírenie ucháča svetlého.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

Obýva severnú oblasť Eurázie, od Anglicka a Francúzska až po Kóreu a Japonsko. Jeho charakteristickým znakom sú výrazné ušnice. Je veľmi podobný so vzácnejším ucháčom sivým (Plecotus austriacus), s ktorým bol do šesťdesiatych rokov považovaný za jeden druh a s ktorým je aj dodnes často zamieňaný.

Vrchná časť tela je hnedá, na bielych bokoch máva zvyčajne žltkasté a čierne škvrny, tragus je svetlý, palec krídla je väčší ako 6 mm. Dosahujú hmotnosť 5 – 11 g, dĺžku tela 41 – 52 mm, chvosta 37 – 55 mm a predlaktia 36 – 42 mm.[3] Najväčšou charakteristikou sú však jeho veľké ušnice, ktoré dosahujú 31 – 41 mm a ktoré rod Plecotus spoľahlivo odlišujú od ostatných netopierov.[3]. Dožíva sa 12 rokov. Roztiahnuté ušnice sú dlhé skoro ako celé telo.

Spôsob životaUpraviť

ZimovanieUpraviť

Neskoro na jeseň upadajú do zimného spánku, pri ktorom majú uši zložené pod krídlami a idú vidieť iba tragus.[4] Je zavesený za päť pazúrikov zadných končatín hlavou dolu s lietajúcou blanou priloženou k telu. Zimuje najčastejšie v jaskyniach, dutých stromoch a v podkroviach.

ZvukyUpraviť

Vydáva síce echolokačné signály, ale sú veľmi vysoké-pre ľudské ucho nepočuteľné, najčastejšie pri 50 alebo 35 kHz, rýchlo za sebou (20/s); bežnou technikou sa nedá seba rozlíšiť netopier svetlý a sivý.[3]

ÚkrytUpraviť

Tento druh sa skôr javí ako typický obyvateľ jaskýň, ale často obýva hrady, stromy, najmä v nížinách a pahorkatinách, vyhýba sa mestám. Žijú v letných kolóniách s počtom 5 – 30 samíc v podkrovných štrbinách,[3] alebo môžu hniezdiť aj samostatne.[4]

LovUpraviť

Lovia prevažne v lese, často aj počas dňa a to väčšinou mole a iné nočné motýle, húsenice, ucholaky, dvojkrídlovce alebo pavúky. Pri love využívajú svoj dobre vyvinutý sluch. Nie je dobrý letec, lieta nízko a pomaly (15 km/h).[5][6] Netopier vydáva rôzne zvuky, ktoré sa odrážajú od okolitých predmetov. V priestore sa vďaka nim veľmi dobre dobre orientuje a loví.

ReferencieUpraviť

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko, Ján Krištofík, Vladimíra Hnazelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Ucháč svetlý - Plecotus auritus, s. 392 - 398.
  3. a b c d GAISLER, Jiří; DUNGEL, Jan. Atlas savců České a Slovenské republiky. Praha : Academia. ISBN 80-200-1026-2. S. 44.
  4. a b Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 13, Mammals II, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
  5. HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. Kapitola Netopýr ušatý, s. 95.
  6. BRYL, Marek; MATYÁŠTÍK, Tomáš. Rýchlosť cicavcov - Cicavce, internetová encyklopédia [online]. Univerzita Palackého, upol.cz, 1998 – 2005. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť

  • Hutson, A.M., Spitzenberger, F., Aulagnier, S., Coroiu, I., Karataş, A., Juste, J., Paunovic, M., Palmeirim, J. & Benda, P. 2008. Plecotus auritus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. (www.iucnredlist.org). Prístup 26. november 2011.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Netopýr ušatý na českej Wikipédii a Brown long-eared bat na anglickej Wikipédii.