Podkovár malý

Podkovár malý[2] alebo podkovár krpatý alebo staršie podkováč malý (lat. Rhinolophus hipposideros) je druh netopiera z rodu podkovár. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov podkovár malý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci.[1]

podkovár malý
Kleine Hufeisennase.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Rhinolophus hipposideros
Bechstein, 1800
Synonymá
podkovár krpatý,
podkováč malý
Lesser Horseshoe Bat area.png
Rozšírenie podkovára malého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

  • Hmotnosť: 3 až 9 g.[3]
  • Rozpätie krídel: 192 až 254 mm.[3][4]
  • Dĺžka tela: 37 až 47 mm.[4]
  • Dĺžka chvosta: 22 až 33 mm.[4]
  • Dĺžka ušnice: (13)15 až 19 mm.[4][3]
  • Srsť je na chrbte bledohnedá, u mladších sivobiela a na bruchu svetlejšia.[3]
  • Na nose má nápadný blanitý výrastok v tvare podkovy.[3]
  • Lietajúca blana je hnedočervenej farby.
  • Mladé jedince sú tmavšie.
  • Najvyšší zistený vek: 29 rokov a 5 mesiacov, na Slovensku 15 rokov.[2]
  • Frekvencia: qCF 110 kHz[5]
  • Lieta za úplnej tmy, let je nízky, trepotavý a pomalý. Loví z postriežky.[2]

Echolokácia

7,6 s., zaznamenané a konvertované na počuteľné pre človeka v reálnom čase heterodynovacím bat detektorom, výrazný dopplerov jav.

Rozšírenie a početnosťUpraviť

Nachádza sa v Južnej a Strednej Európe, Severnej Afrike a zasahuje až do Strednej Ázie. Ešte v roku 1980 bol považovaný v Česko-Slovensku za hojný druh [6]. Na území Česka dosahuje severnú hranicu rozšírenia. V Sloupsko-šošůvské jaskyni bola zaznamenaná samica albín[7].

Rozšírenie na SlovenskuUpraviť

Výskyt podkovára malého na Slovensku je viazaný predovšetkým na teplejšie oblasti s dostatkom podzemných priestorov vhodných pre zimovanie a úkryt. Vyskytuje sa najmä v nižších a stredných polohách. Rozsiahle nížiny nevyhľadáva.[8]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 218 (50,6% rozlohy Slovenska):[2]

  • letné a prechodné obdobia: 194 mapovacích kvadrátov (45% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 100 - 1 488 m n. m.
  • zimné obdobie: 133 mapovacích kvadrátov (30,9% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 138 - 1 488 m n. m.

StanovišteUpraviť

Pôvodnými letnými úkrytmi podkovára malého boli krasové jaskyne, od stredoveku však začal využívať povaly budov, najmä zámkov a kostolov. V zimnom období vyhľadáva jaskyne, štôlne a pivnice. Zimuje v teplejších jaskynných priestoroch s minimálnym prúdením vzduchu a s teplotou 6 až 9 °C a takmer 100% vlhkosťou. Tu zimuje úplne výhradne jednotlivo. Pri zimovaní sa úplne zabalí do lietacej blany a svojim tvarom pripomína hrušky. Zimný spánok (hibernácia) nastáva spravidla od októbra do apríla. Medzi úkrytmi preletuje iba na krátke vzdialenosti; je to relatívne stály druh.

Letné kolónie sú tvorené spravidla 10 až 150 dospelými samicami. Vznikajú od konca apríla a rozpadajú sa asi v polovici augusta. Samce žijú v lete samostatne a so samicami sa stretávajú na jeseň pred začiatkom zimovania. Maximálny vek podkovára krpatého, zistený na území Česka, je 26 rokov. Zimné úkryty sú obsadzované od septembra do novembra.

RozmnožovanieUpraviť

Samce pohlavne dospievajú koncom prvého roka života, samice obyčajne až v druhom roku. Párenie prebieha obvykle na jeseň a samica si uchováva po celú dobu zimovania spermie vo svojej maternici v neaktívnym stave a oplodnenie vajíčka dochádza až po ukončení zimného spánku. Mláďatá (obvykle 1) sa rodia koncom mája až začiatkom júna a samica ich spočiatku nosí na bruchu.

PotravaUpraviť

Hlavná časť potravy tvoria nočné motýle a dvojkrídlovce. Živí sa niektorými škodlivými druhmi hmyzu a je preto užitočný.

OchranaUpraviť

Príčinami rýchleho poklesu početnosti je najmä rušenie v letných a zimných úkrytoch, ich ubúdanie a pravdepodobne zvýšená chemizácia životného prostredia insekticídmi a zrejme aj globálne klimatické zmeny.

V Česku je to kriticky ohrozený druh netopierov. Populácia tohto v minulosti hojného netopiera je v Česku na hranici rozšírenie tohto druhu a viaceré populácie sú navyše izolované od ostatných. Výrazný pokles početnosti je registrovaný po celej Európe a podkovár krpatý je z tohto dôvodu považovaný za celosvetovo ohrozený druh.

Ochrana spočíva predovšetkým v zaistení pokoja na zimoviskách a miestach letných kolónií.

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 7. januára 2020.
  2. a b c d KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Ján Krištofík, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Podkovár malý - Rhinolophus hipposideros, s. 286 - 293.
  3. a b c d e SLÁDEK, Jozef; MOŠANSKÝ, Aristid. Cicavce okolo nás.. Martin : Osveta, 1985.
  4. a b c d SCHOBER, Wilfried; GRIMMBERGER, Eckard. Die Fledermäuse Europas: kennen - bestimmen - schützen.. Stuttgart : Franckh, Kosmos-Naturführer, 1987.
  5. SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov
  6. HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. Kapitola Zajac poľný, s. 122.
  7. Gaisler, J.; Kovarik, M.; Stefka, L. : Two unusual records of the Lesser horseshoe bat (Rhinolophus Hipposderos) in the Moravian karst (Czech republic). Hystrix, the Italian Journal of Mammalogy 2011, 22 1, p73-p79, 7p.
  8. podkovár malý – Výskyt v územiach eur. významu [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2011-10-20]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť