Elena Lacková
Mgr. Elena Lacková (rodená Doktorová; * 22. marec 1921, Veľký Šariš – † 1. január 2003, Košice)[1] bola prvou rómskou spisovateľkou, ktorá písala v rómčine.[1]
| Elena Lacková | |
| slovenská prozaička a dramatička | |
| Iné mená | Elena Doktorová |
|---|---|
| Štát pôsob. | Slovensko, Česko |
| Narodenie | 22. marec 1921 Veľký Šariš, Česko-Slovensko |
| Úmrtie | 1. január 2003 (81 rokov) Košice, Slovensko |
| Zamestnanie | spisovateľka, dramatička, predsedníčka Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti |
| Alma mater | Filozofická fakulta Karlovej univerzity v Prahe |
| Príbuzní | Alžbeta Ferencová (pravnučka) |
Do jej najznámejšej tvorby patrí divadelná hra Horiaci cigánsky tábor a próza Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou.[1] V roku 1968 spoluzaložila Zväz Cigánov-Rómov, bola členkou Spolku slovenských spisovateľov a predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku. V roku 2001 sa stala prvou Rómkou, ktorá dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy.[2] Taktiež dostala pamätnú medailu prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie rómskeho holokaustu.[3]
Jej pravnučkou je herečka a speváčka Alžbeta Ferencová,[4] v roku 2023 pokrstila prvé slovenské vydanie knihy Narodila som sa pod šťastnou hviezdou.[5]
Skorý život upraviť
Elena Lacková absolvovala meštiansku školu vo Veľkom Šariši v roku 1935.[1] V roku 1942 bola jej rómska obec násilne vysťahovaná Hlinkovou gardou. O týchto skutočnostiach neskôr napísala uznávanú divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor.[6] Počas druhej svetovej vojny stratila svoje dieťa.[7]
Spisovateľská kariéra upraviť
V roku 1946 napísala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor.[6] Založila “prvé cigánske divadlo”, s ktorým mala premiéru Horiaceho cigánskeho tábora v roku 1948 vo Veľkom Šariši. Po úspechu z jej hry nastúpila Lacková do funkcie kultúrnej pracovníčky.[3] V roku 1950 sa so svojou rodinou presťahovala z chatrče v rómskej komunite do Prešova. Jej manžel sa zamestnal na odbore zdravotníctva Krajského národného výboru.[8] Lacková sa zamestnala ako osvetová pracovníčka rómskych obyvateľov na Krajskom národnom výbore v Prešove.[1] V roku 1956 vydali jej hru Horiaci cigánsky tábor v knižnej podobe vydavateľstvá Lita v Bratislave a Diliza v Prahe. Vďaka rozšíreniu jej divadelnej hry ju nacvičili mnohé divadelné krúžky a ochotnícke divadlá po celom Slovensku. Ochotníci z Drienova sa s jej hrou dostali až do krajskej súťaže v Revúcej, kde získali ocenenie.[8] Od roku 1963 študovala na Fakulte sociálnych vied na Karlovej univerzite v Prahe.[1] Študovala aj na Filozofickej fakulte na Karlovej univerzite, kde dokončila magisterské štúdium v roku 1970.[3] Lackovej autobiografické dielo Uľiľom tel bachtaľi čercheň (Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou) vyšlo s pomocou Mileny Hübschmannovej v roku 1986. Toto dielo bolo neskôr preložené aj do češtiny, angličtiny a francúzštiny. V roku 1993 sa stala členkou Spolku slovenských spisovateľov.[6]
Elena Lacková o jej hre Horiaci cigánsky tábor upraviť
“V hre Horiaci cigánsky tábor som chcela zvýrazniť, že aj Rómovia bojovali proti fašizmu a za svoju slobodu po boku slovenských partizánov v Slovenskom národnom povstaní. Žiaľ, ostatná literatúra, aj učebnice dejepisu zabudli na tento historický fakt. Ale ja, ako svedok tejto skutočnosti a historickej pravdy, chcem pre terajšie a budúce generácie podať svedectvo o rómskom holokauste a o rómskom odboji na Slovensku.”[8]
Pôsobenie vo verejnom živote upraviť
Koncom 60. rokov sa Lacková zapojila do národnostného hnutia rómov a v roku 1968 bola spoluzakladateľkou Zväzu Cigánov-Rómov, v ktorom sa angažovala až do roku 1973, kedy bol zrušený.[8]
Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti upraviť
Počas obdobia Nežnej revolúcie sa stala predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku, ktoré vzniklo v roku 1990 v Prešove. Ako predsedníčka sa Lacková snažila oživiť rómske hudobné tradície vo Veľkom Šariši a podporovať vznik rómskych folklórnych hudobných skupín. Podieľala sa na organizácií prvých rómskych festivalov a kultúrnych podujatí. V politickom svete sa snažila o uznanie svojbytnosti Rómov.[6] Pod jej vedením začal v roku 1991 zväz vydávať celoštátne periodikum pre Rómov, Romano nevo lil.[3] Romano nevo lil pravidelne vydáva poviedky, poéziu a komentuje politické dianie v živote Rómov a majority.[6]
Ocenenia upraviť
V roku 1995 dostala Elena Lacková diplom Za rozvoj rómskej kultúry udelený Univerzitou J. E. Purkyně v Ústí nad Labem. V roku 2000 dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra 3. triedy udelené prezidentom Slovenskej republiky. Taktiež dostala v roku 2000 pamätnú medailu prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie holokaustu Rómov pri príležitosti Pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu.[3]
Tvorba upraviť
Divadelná tvorba upraviť
- Horiaci cigánsky tábor (1946)
- Nový život (1952)
- Rómske srdce (1955)
- Veľký primáš Baro (1991)
- Hrbatý Maren (1999)
- Stratení ľudia (2002)[3]
Rozhlasová tvorba upraviť
- Žužika (1989)
- Iskry a popol rómskej lásky (1992)
- Rómske srdce (1995)
- Husle s tromi srdcami (1998)[3]
Prozaická tvorba upraviť
- Horiaci cigánsky tábor (1956)
- Romane paramisa – Rómske rozprávky (1992)
- O mule na aven pale – Mŕtvi sa nevracajú (1994)
- Parne garuda – Bieli krkavci (1996)
- Uľiľom tel bachtaľi čercheň – Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou (1997)
- Život vo vetre (2005)[3]
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f Elena Lacková [online]. Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Významná rómska spisovateľka Elena Lacková sa narodila pred 100 rokmi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-03-22. Dostupné online [cit. 2021-07-27].
- ↑ a b c d e f g h Elena Lacková [online]. [Cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
- ↑ BELLA, Vitalia. Alžbeta „Zea“ Ferencová: Iveta mala byť ešte drzejšia. No ako by som sa mohla s niekým biť, keď ani neviem zvýšiť hlas?. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-01-25. Dostupné online [cit. 2023-02-04]. ISSN 1339-844X.
- ↑ HANDZOVÁ, Zora. Herečka Alžbeta Zea Ferencová je pravnučkou prvej rómskej spisovateľky. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-02-25. Dostupné online [cit. 2023-03-11]. ISSN 1336-197X.
- ↑ a b c d e Elena Lacková :: Projekt [online]. www.kesaj.eu, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
- ↑ Elena Lacková [online]. www.romarchive.eu, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Elena Lacková [online]. Čata: Rómske srdcia – Romane Jíle, [cit. 2023-03-11]. Dostupné online.
Ďalšia literatúra upraviť
- LACKOVÁ, Elena. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. dopl., opr. a rozšír. vyd. Bratislava; Martin : Literárne informačné centrum; Slovenská národná knižnica, 2008. 576 s. ISBN 978-80-89222-48-3, 978-80-89301-12-6. S. 281.
Externé odkazy upraviť
- Elena Lacková – Literárne informačné centrum
- Elena Lacková – profil na webe o. z. Rómske srdcia – Romane Jíle
- Elena Lacková v rómskej internetovej encyklopédii Amari Luma
- Zoznam diel Eleny Lackovej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
- Najvýznamnejšia Rómka Elena Lacková sa dostala v roku 1964 z osady na Karlovu univerzitu – rozhovor Andreja Bána s romistom Alexandrom Mušinkom v Denníku N (2021)