Elena Lacková

slovenská spisovateľka a dramatička

Mgr. Elena Lacková (rodená Doktorová; * 22. marec 1921, Veľký Šariš – † 1. január 2003, Košice) bola prvou rómskou spisovateľkou, ktorá písala v rómčine. Do jej najznámejšej tvorby patrí divadelná hra Horiaci cigánsky tábor a próza Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou.[1] V roku 1968 spoluzaložila Zväz Cigánov-Rómov, bola členkou Spolku slovenských spisovateľov a predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku. V roku 2001 sa stala prvou Rómkou, ktorá dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy.[2] Taktiež dostala pamätnú medailu prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie rómskeho holokaustu.[3]

Elena Lacková
slovenská prozaička a dramatička
Iné menáElena Doktorová
Štát pôsob.Slovensko, Česko
Narodenie22. marec 1921
Veľký Šariš, Česko-Slovensko
Úmrtie1. január 2003 (81 rokov)
Košice, Slovensko
Zamestnaniespisovateľka, dramatička, predsedníčka Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti
Známa vďakaHoriaci cigánsky tábor
Alma materKarlova univerzita

Skorý životUpraviť

Elena Lacková absolvovala meštiansku školu vo Veľkom Šariši v roku 1935.[1] V roku 1942 bola jej rómska obec násilne vysťahovaná Hlinkovou gardou. O týchto skutočnostiach neskôr napísala uznávanú divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor.[4] Počas Druhej svetovej vojny stratila svoje dieťa.[5]

Spisovateľská kariéraUpraviť

V roku 1946 napísala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor.[4] Založila “prvé cigánske divadlo”, s ktorým mala premiéru Horiaceho cigánskeho tábora v roku 1948 vo Veľkom Šariši. Po úspechu z jej hry nastúpila Lacková do funkcie kultúrnej pracovníčky.[3] V roku 1950 sa so svojou rodinou presťahovala z chatrče v rómskej komunite do Prešova. Jej manžel sa zamestnal na odbore zdravotníctva Krajského národného výboru.[6] Lacková sa zamestnala ako osvetová pracovníčka rómskych obyvateľov na Krajskom národnom výbore v Prešove.[1] V roku 1956 vydali jej hru Horiaci cigánsky tábor v knižnej podobe vydavateľstvá Lita v Bratislave a Diliza v Prahe. Vďaka rozšíreniu jej divadelnej hry ju nacvičili mnohé divadelné krúžky a ochotnícke divadlá po celom Slovensku. Ochotníci z Drieňova sa s jej hrou dostali až do krajskej súťaže v Revúcej, kde získali ocenenie.[6] Od roku 1963 študovala na Fakulte sociálnych vied na Karlovej univerzite v Prahe.[1] Študovala aj na Filozofickej fakulte na Karlovej univerzite, kde dokončila magisterské štúdium v roku 1970.[3] Lackovej autobiografické dielo Uľiľom tel bachtaľi čercheň (Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou) vyšlo s pomocou Mileny Hubschmannovej v roku 1986. Toto dielo bolo neskôr preložené aj do češtiny, angličtiny a francúzštiny. V roku 1993 sa stala členkou Spolku slovenských spisovateľov.[4]

Elena Lacková o jej hre Horiaci cigánsky táborUpraviť

“V hre Horiaci cigánsky tábor som chcela zvýrazniť, že aj Rómovia bojovali proti fašizmu a za svoju slobodu po boku slovenských partizánov v Slovenskom národnom povstaní. Žiaľ, ostatná literatúra, aj učebnice dejepisu zabudli na tento historický fakt. Ale ja, ako svedok tejto skutočnosti a historickej pravdy, chcem pre terajšie a budúce generácie podať svedectvo o rómskom holokauste a o rómskom odboji na Slovensku.”[6]

Pôsobenie vo verejnom životeUpraviť

Koncom 60-tych rokov sa Lacková zapojila do národnostného hnutia rómov a v roku 1968 bola spoluzakladateľkou Zväzu Cigánov - Rómov, v ktorom sa angažovala až do roku 1973, kedy bol zrušený. [6]

Kultúrny zväz občanov rómskej národnostiUpraviť

Počas obdobia Nežnej revolúcie sa stala predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku, ktoré vzniklo v roku 1990 v Prešove. Ako predsedníčka sa Lacková snažila oživiť rómske hudobné tradície vo Veľkom Šariši a podporovať vznik rómskych folklórnych hudobných skupín. Podieľala sa na organizácií prvých rómskych festivalov a kultúrnych podujatí. V politickom svete sa snažila o uznanie svojbytnosti Rómov.[4] Pod jej vedením začal v roku 1991 zväz vydávať celoštátne periodikum pre Rómov, Romano nevo lil.[3] Romano nevo lil pravidelne vydáva poviedky, poéziu a komentuje politické dianie v živote Rómov a majority.[4]

OceneniaUpraviť

V roku 1995 dostala Elena Lacková diplom Za rozvoj rómskej kultúry udelený Univerzitou J. E. Purkyně v Ústí nad Labem. V roku 2000 dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra 3. triedy udelené prezidentom Slovenskej republiky. Taktiež dostala v roku 2000 pamätnú medailu prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie holokaustu Rómov pri príležitosti Pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu.[3]

TvorbaUpraviť

Divadelná tvorbaUpraviť

  • Horiaci cigánsky tábor (1946)
  • Nový život (1952)
  • Rómske srdce (1955)
  • Veľký primáš Baro (1991)
  • Uľiľom tel bachtaľi čercheň - Narosila jsem se pod šťastnou hvězdou (1999)
  • Hrbatý Maren (1999)
  • Stratení ľudia (2002)[3]

Rozhlasová tvorbaUpraviť

  • Žužika (1989)
  • Iskry a popol rómskej lásky (1992)
  • Rómske srdce (1995)
  • Husle s tromi srdcami (1998)[3]

Prozaická tvorbaUpraviť

  • Horiaci cigánsky tábor (1956)
  • Romane paramisa - Rómske rozprávky (1992)
  • O mule na aven pale - Mŕtvi sa nevracajú (1994)
  • Parne garuda - Bieli krkavci (1996)
  • Život vo vetre (2005)[3]

ReferencieUpraviť

  1. a b c d Elena Lacková [online]. Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  2. TASR. Významná rómska spisovateľka Elena Lacková sa narodila pred 100 rokmi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-03-22. Dostupné online [cit. 2021-07-27].
  3. a b c d e f g h Elena Lacková [online]. [Cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  4. a b c d e Elena Lacková :: Projekt [online]. www.kesaj.eu, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  5. Elena Lacková [online]. www.romarchive.eu, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  6. a b c d Elena Lacková [online]. romanejile.sk, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.