Európske židovstvo

Európske židovstvo sa datuje zhruba dvetisíc rokov späť. Podľa židovskej tradície je Izrael (židia) Bohom vyvolený národ, ktorý je predurčený k utrpeniu a láske. Židovský národ bol v minulosti tvrdo utlačovaný. Protižidovské nálady vyvrcholili holocaustom, ktorý je hrozným dôkazom čoho všetkého sú ľudia schopní.

Rozmiestnenie židovského obyvateľstva v Európe (2005)

Židia sú malý, rozptýlený národ. Až na jednu výnimku sú Židia v každej krajine, v ktorej žijú, neveľkou menšinou a skoro všade tvoria väčšinu z nich prisťahovalci či deti a vnuci prisťahovalcov. Aby sme porozumeli súčasnému rozmiestneniu Židov v Európe, je nevyhnutné, aby sme mali hlbší prehľad židovských dejín. Zásadné pretnutie židovských a európskych dejín nastalo v roku 63 pred Kr., kedy bola Judea pod rímskou správou. Rímske impérium bolo taktiež jedna z prvých európskych diaspor na ktorej území žilo po zničení Jeruzalema v roku 70 približne 4 milióny židov. Veľmi neblahý vplyv na vývoj židovskej spoločnosti malo prijatie kresťanstva za štátne náboženstvo rímskeho cisárstva v 4. storočí. Judaizmus sa spolu s pohanskými kultmi stal obeťou represií a útlaku. Situácia sa zhoršila na začiatku 5. storočia, kedy boli Židia vykázaní z verejných úradov a armády, bola zrušená právomoc židovských súdov, zákaz vlastniť otrokov, a iné. Na začiatku 7. storočia bolo v niektorých kráľovstvách nariadené pokrstenie všetkých Židov (Byzancia, Francúzsko, Španielsko). Život Židov v Európe vtedy dosiahol najnižšej úrovne. Židia boli vyháňaní z niektorých európskych krajín (Anglicko – 1290, Francúzsko – 1394, Španielsko – 1492). Útokom nebolo židovské obyvateľstvo uchránené ani v dobe križiackych výprav (Porýnie), hoci sa ich v niektorých prípadoch panovníci snažili chrániť. Toto všetko malo za následok neustálu migráciu Židov, najmä všeobecný pohyb na východ do Maďarska a Poľska alebo na juh do Talianska. Reformačné hnutie v 16. storočí poskytlo nádej na zlepšenie situácie, avšak neskôr protestantskí panovníci pod vplyvom Martina Luthera začali Židov vyháňať a zavádzať najrôznejšie obmedzenia. V niektorých krajinách prebiehali procesy so Židmi až do konca 18. storočia – hlavne v Španielsku, kde bola inkvizícia zrušená až roku 1834.

Moderná doba

upraviť
 
Pohľad na jeruzalemské Staré mesto

V polovici 18. storočia bolo Židom zakázané vykonávať väčšinu profesií a boli nútení žiť na vyhradených miestach (getách). Zákonodarstvo, verejná správa a vzdelanie v getách podliehali autorite rabínov. Míľnikom emancipácie Židov sa stala Francúzska revolúcia. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prijatie Lionela Rothschilda do britského parlamentu roku 1858. Tento proces sa však zďaleka netýkal všetkých európskych krajín. Napríklad v habsburskom cisárstve židia nemohli mať podiel na politickej moci, boli im uprené aj sociálne výhody a boli nútení nosiť označenie že sú Židia. Stále rozrastajúci sa antisemitizmus bol jedným z prvotných impulzov pre vznik sionizmu - kultúrne a politické hnutie usilujúce po návrate do zasľúbenej zeme. Systematické pokusy o židovské osídlenie Palestíny vyvolali najmä pogromy v Rusku a agresívny antisemitizmus 19. storočia v Západnej Európe, ktorého vrcholom bola Dreyfusova aféra vo Francúzsku. Značný dopad mala taktiež Prvá svetová vojna v ktorej zahynulo cez 140 000 Židov. Počas vojny došlo k niekoľkým význačným udalostiam. K revolúcii v Rusku, ktorá zmietla cársky režim, ktorý svojimi opatreniami židovské obyvateľstvo značne sužoval; britské dobytie Palestíny a vzostup USA. Antisemitizmus v Európe však prebiehal aj naďalej a neustále sa jeho intenzita zvyšovala. Najväčšiu pohromu v histórii Židov v Európe priniesol holokaust. V roku 1935 boli Židia Norimberskými zákonmi zbavení občianstva. Nasledovalo niekoľko pogromov, z ktorých najznámejším je Krištáľová noc. Počas holokaustu prišlo o život 6 miliónov Židov. Židia boli cielene zbavovaní ľudskej dôstojnosti, zavrhnutí ako štvanci a použití ako obetní baránkovia za všetky choroby sveta. Šlo o iracionálnu nenávisť, najbeštiálnejší ľudský inštinkt. Boli bezmocní, bez priateľov, bez nádeje, často zradzovaní vlastnými susedmi. Tí, ktorí prežili, boli zlomení, dezorientovaní stratou svojich rodín, svojich domovov, všetkého im známeho sveta. Straty židovského národa sú nevyčísliteľné. Viac ako jedna tretina židovského sveta bola vyvraždená. Európa, najmä potom stredná a východná, sa stala židovskou pustinou. Tri roky po konci Druhej svetovej vojny sa stalo niečo, na čo túžobne čakalo veľa Židov. Dňa 14. mája 1948 bol vyhlásený štát Izrael, ktorý vznikol na mandátornom území Spojeného kráľovstva. V následujúcich rokochch z územia Európy a celého sveta emigrovali tisíce Židov, aby mohli žiť v Svätej zemi.

Sefardská a Aškenázska diaspora

upraviť
 
Sefardská rodina Bosna

Sefardská diaspora

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Sfaradim

Pomenovanie tejto diaspory vychádza z biblického pomenovania pre Španielsko – Sefarad. Vyhnanie Židov zo Španielska roku 1492 sa v pamäti Židov uchovalo ako prelomová udalosť ich histórie. Španielsko bola jednou z posledných kresťanských krajín, kde Židia žili v hojnom počte (zhruba 200 000) a prosperovali. Množstvo židovského obyvateľstva odišlo po vyhnaní do Portugalska, kde ich však osud dostihol. Ďalší odišli do oblasti severnej Afriky a značná časť sa odobrala do Osmanskej ríše. Osmania nemali žiadne z kresťanských či moslimských predsudkov voči Židom a tak sa židovskému obyvateľstvu v tejto ríši darilo a v tejto oblasti sa neskôr vyskytlo niekoľko významných židovských učencov.

 
Modliaci sa aškenázi

Aškenázska diaspora

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Aškenazim

Pomenovanie tejto diaspory vychádza zo stredovekého hebrejského označenia pre Nemecko – Aškenáz. Po vyhnaní z miest, boli Židia nútení presídliť sa do malých mestečiek a dedín. Hlavný migračný prúd bol východným smerom do Poľska, kde sa od 13. storočia udeľovali zvláštne privilégia. Aškenázski imigranti v Poľsku boli natoľko početní, že rodeným Židom vnútili svoj jazyk a kultúru. Zastávali významnú hospodársku úlohu ako stredná trieda a v ich rukách bola väčšina zahraničného a vnútorného obchodu. Tento rozkvet však skončil kozáckym povstaním roku 1648. Obrovské množstvo Židov bolo usmrtených či pokrstených. Nasledovala spätná migrácia zvyšných Židov, niektorí však aj zostali a začiatkom 19. storočia tvorila populácia ažkenázskej diaspory viac než polovicu celkového počtu Židov na svete. Špecifickým znakom Aškenázov je zmes hebrejčiny a nemčiny – jidiš.

Prehľad židovských komunít v európskych krajinách

upraviť
štát región celková populácia[1] ‰ židovskej populácie[2] absolútny počet Židov
  Židia v Albánsku Juhovýchodná Európa 3 600 000 nezistené nezistené
  Židia v Andorre Stredná Európa 70 600 nezistené nezistené
  Židia v Belgicku Západná Európa 10 400 000 3‰ 31 200
  Židia v Bielorusku Východná Európa 9 800 000 2,5‰ 25 000
  Židia v Bosne a Hercegovine Juhovýchodná Európa 3 900 000 0,1‰ 500
  Židia v Bulharsku Juhovýchodná Európa 7 800 000 0,3‰ 2 100
  Židia v Čiernej Hore Juhovýchodná Európa 684 000 nezistené nezistené
  Židia v Česku Stredná Európa 10 200 000 0,4‰ 4 000
  Židia v Dánsku Severná Európa 5 400 000 1,2‰ 6 400
  Židia v Estónsku Severná Európa 1 300 000 1,5‰ 1 900
  Židia vo Fínsku Severná Európa 5 200 000 0,2‰ 1 110
  Židia vo Francúzsku Západná Európa 60 000 000 8,2‰ 494 000
  Židia v Grécku Južná Európa 11 000 000 0,4‰ 4 500
  Židia v Holandsku Západná Európa 16 300 000 1,8‰ 30 000
  Židia v Chorvátsku Juhovýchodná Európa 4 400 000 0.4‰ 1 700
  Židia na Islande Severná Európa 297 000 0,03‰ 10
  Židia v Írsku Západná Európa 4 100 000 0,3‰ 1 200
  Židia v Lotyšsku Severná Európa 2 300 000 4,1‰ 9 500
  Židia v Litve Severná Európa 3 400 000 1‰ 3 300
  Židia v Lichtenštajnsku Stredná Európa 35 000 0,5‰ 18
  Židia v Luxembursku Západná Európa 500 000 1,2‰ 600
  Židia v Macedónsku Juhovýchodná Európa 2 000 000 0.1‰ 100
  Židia v Maďarsku Stredná Európa 10 100 000 4,9‰ 49 900
  Židia na Malte Južná Európa 404 500 nezistené nezistené
  Židia v Moldavsku Východná Európa 4 200 000 1,4‰ 6 000
  Židia v Monaku Južná Európa 32 400 nezistené nezistené
  Židia v Nemecku Stredná Európa 82 600 000 1,4‰ 115 000
  Židia v Nórsku Severná Európa 4 600 000 0.3‰ 1 200
  Židia v Poľsku Stredná Európa 38 200 000 0.1‰ 3 500
  Židia v Portugalsku Južná Európa 10 500 000 0,047‰ 500
  Židia v Rakúsku Stredná Európa 8 100 000 1,1‰ 9 000
  Židia v Rumunsku Juhovýchodná Európa 21 700 000 0.5‰ 10 300
  Židia v Rusku Východná Európa 144 100 000 1,9‰ 275 000
  Židia na Slovensku Stredná Európa 5 400 000 0.5‰ 2 700
  Židia v Slovinsku Stredná Európa 2 000 000 0.1‰ 100
  Židia v Spojenom kráľovstve Západná Európa 59 900 000 5‰ 297 000
  Židia v Srbsku Juhovýchodná Európa 9 000 000 0,24‰ 2 200
  Židia v Španielsku Južná Európa 42 500 000 0,3‰ 12 000
  Židia vo Švédsku Severná Európa 9 000 000 1,7‰ 15 000
  Židia vo Švajčiarsku Stredná Európa 7 400 000 2,4‰ 17 900
  Židia v Taliansku Južná Európa 57 800 000 0,5‰ 28 700
  Židia v Turecku Juhovýchodná Európa 71 300 000 0.3‰ 17 900
  Židia na Ukrajine Východná Európa 47 400 000 2,3‰ 110 000
  Európska únia (27) 486 104 500 2,33‰ 1 133 500
Celkom 789 922 600 2,01‰ 1 591 028

Zdroj dát: American Jewish Committee Archives Archivované 2019-08-04 na Wayback Machine (rok 2005)

Uvedené dáta sú približné a líšia sa v závislosti na jednotlivých prieskumoch. Na týchto stránkach sú k nájdeniu demografické populačné tabuľky týkajúce sa židovskej populácie:

Literatúra

upraviť
  • BARNAVI, Eli a kolektiv. Atlas univerzálních dějin židovského národa. Praha : Victoria Publishing, 1995. 299 s. ISBN 80-7187-013-7.
  • DE LANGE, Nicolas. Svět Židů. Praha : Knižní klub, 1996. 240 s. ISBN 80-7176-325-X.

Referencie

upraviť
  1. približná hodnota
  2. uvádzané v promile (počet Židov na 1000 obyvateľov)

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé v evropských zemích na českej Wikipédii.