Frank Patrick Herbert
Frank Patrick Herbert (* 8. október 1920, Tacoma, Washington, USA – † 11. február 1986, Madison, Wisconsin) bol americký autor science fiction. Patrí nepochybne k velikánom svetovej science fiction a zaraďuje sa k osobnostiam ako Arthur C. Clarke, J. R. R. Tolkien, Herbert George Wells, Roger Zelazny a Harry Harrison. Preslávil sa najmä monumentálnym 6-zväzkovým eposom o púštnej planéte Duna, ktorý bohužiaľ nestihol ukončiť. Toto dielo sa dnes zaraďuje do zlatého fondu svetovej fantastickej literatúry.
| Frank Patrick Herbert | |
 americký spisovateľ | |
| Narodenie | 8. október 1920 Tacoma, Washington, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 11. február 1986 (65 rokov) Madison, Wisconsin, USA |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Frank Patrick Herbert (plné texty diel autora) |
| Commons |  Frank Patrick Herbert |
Ako spisovateľ bol kritikmi uznávaný a celosvetovo komerčne veľmi úspešný. Najväčší ohlas vzbudil svojim románom Duna (angl. Dune) a piatimi pokračovaniami, ktoré vytvorili fiktívny vesmír známy ako Duniverzum. Sága Duny pracuje s témami ako prežitie a evolúcia ľudskej rasy, ekológia, vzájomné vzťahy náboženstva, politiky a moci. Mnohými priaznivcami science fiction je považovaná za najlepšie dielo žánru; je isté, že je jedným z najpopulárnejších.. Ako napísal sám Arthur C. Clarke: „Duna je medzi SF románmi unikátom… Okrem Pána prsteňov nepoznám nič, čo by sa jej mohlo rovnať.“ Duna bola v roku 1965 ocenená cenou Nebula a v roku 1966 sa podelila o cenu Hugo. Ako literárna predloha poslúžil román i filmu Duna z roku 1984, ktorého režisérom bol David Lynch. Hoci samotný film bol prijatý dosť kontroverzne, je dodnes považovaný za klasiku žánru. Duna bola v roku 2001 spracovaná i do podoby TV minisérie televíznym kanálom Sci Fi Channel. Bola komerčne i divácky veľmi úspešná a Sci-Fi channel preto v roku 2003 pokračoval v zobrazení ďalšej časti ságy minisériou Children of Dune. Ďalšie známe romány Franka Herberta sú The Dosadi Experiment (Experiment Dosada), The White Plague, The Godmakers (Stvoritelia Boha) a hlavne trilógia o planéte Pandora, ktorá je asi najznámejším Herbertovým románom okrem Duny.
Životopis upraviť
- „Aké zmysly nám to chýbajú, že nedokážeme vidieť ten iný svet okolo nás?“
- ~Frank Herbert, Duna
Detstvo upraviť
Narodil sa 8. októbra 1920 Eileen McCarthyovej Herbertovej v Tacome (štát Washington), kde i vyrastal. Jeho otec, Frank Patrick Herbert senior, bol údajne tyranský a autoritársky typ. V čase jeho narodenia pracoval ako vodič linkového autobusu medzi mestami Tacoma a Aberdeen. Neskôr predával elektrické zariadenia, automobily, pracoval ako policajná hliadka na motocykli. V roku 1928 sa i z rodinou presťahoval do malej farmy v Burley.[1]
Ako dieťa bol veľmi zvedavý a veľa čítal. Páčili sa mu diela H.G.Wellsa, J.Verna a E. R. Burroughsa. V deň svojich 8. narodenín vstal spoza jedálenského stola v rodičovskom dome a prehlásil: "Chcem byť spisovateľom." Jeho starý otec z matkinej strany, John McCarthy, o chlapcovi povedal: "Je to desivé. Tak malé dieťa by nemalo byť tak bystré." Na základnej škole bol uznávanou autoritou na všetko. Jeho zvedavá a nezávislá povaha ho počas detstva i v dospelosti opakovane privádzala do ťažkostí. Strednú školu ukončil v roku 1938; univerzitu nedokončil, pretože sa odmietol zaoberať predmetmi, ktoré ho nezaujímali. Stal sa akýmsi "vedcom bez diplomu".
Profesionálnym spisovateľom sa stal až v strednom veku. Roky sa ťažko predieral životom, menil zamestnania i miesta, kde žil (precestoval väčšinu Severnej i Južnej Ameriky).
Život upraviť
Frank Herbert v roku 1939 ukončil Salem High School a v tom istom roku začal svoju kariéru ako novinár, keď klamal o svojom skutočnom veku – čo mu umožnilo stať sa zamestnancom novín Glendale Star. Počas II. svetovej vojny slúžil 6 mesiacov v námorníctve ako akreditovaný fotograf (Photographer Second Class V-6), potom bol zo zdravotných dôvodov prevedený do zálohy (1943). Následne pracoval 2 roky ako editor pre Oregon Journal v Portlande, štát Oregon.
V roku 1941 sa v meste San Pedro v Kalifornii oženil s mladučkou Florou Parkinsonovou. 16. februára 1942 sa im narodila dcéra Penny. Manželstvo dlho nevydržalo, rozviedli sa už v roku 1945.
V rokoch 1946 – 47 študoval na University of Washington v Seattli, kde v krúžku kreatívnej literárnej tvorby stretol svoju budúcu druhú manželku Beverly Ann Stuartovú, s ktorou žil 37 rokov (svadba bola 20. júna 1946) až do jej smrti v roku 1984 (zomrela na rakovinu pľúc). V tom čase boli jedinými študentmi, ktorým sa podarilo niečo zo svojich prác i predať a publikovať (Frankovi dobrodružné poviedky do Esquire (Survival of the cunning, marec 1945) a Doc Savage (The Jonah and the Jap, apríl 1946), Beverly príbeh do Modern Romance).
Beverly bola v nasledujúcich rokoch hlavným živiteľom rodiny; pracovala ako zle platený reklamný autor pre obchodné domy a aby umožnila tvorbu manželovi, zanechala svoju spisovateľskú kariéru. Frank pracoval ako reportér a editor v mnohých novinách na Západnom pobreží (Seattle Star, Oregon Statesman, Tacoma Times) a písal prejavy politikom (najdlhšie spolupracoval s novinami San Francisco Examiner's California Living magazine, pre ktoré pracoval viac ako 10 rokov). Bol tak nezávislý, že odmietal pracovať pre jedného vydavateľa; písal o tom, čo sa páčilo jemu. Bol komentátorom v lokálnych rádiách, živil sa aj ako lovec ustríc, kameraman, pisateľ prejavov a koordinátor kampaní viacerých republikánov a robil dokonca inštruktora pre prežitie v džungli. Takto sa pretĺkali viac ako dve desaťročia.
Herbert začal čítať science fiction v 40. rokoch a v 50. ju začal i písať – vo forme poviedok, ktoré sa objavili v Startling Stories a ďalších časopisoch. V nasledujúcom desaťročí ich publikoval takmer 20. Jeho kariéra románopisca začala v roku 1955 vydaním románu The Dragon in the Sea, kde použil prostredie ponorky 21.storočia ako miesto na vykreslenie boja zdravého rozumu a šialenstva. Kniha predpovedala celosvetové konflikty za ovládnutie zvyšných zdrojov ropy. Román bol úspešný, no nepriniesol autorovi významnejší finančný benefit.
Po oslnivom úspechu Duny sa stal spisovateľom z povolania (od roku 1972). Nerodilo sa to však ľahko; za román dostal preddavok 7500 dolárov a po jeho veľkom komerčnom úspechu ďalšie peniaze – v roku 1968 to bolo približne 20 000 dolárov. Hoci to bolo zďaleka najviac, koľko vtedy spisovateľ sci-fi zarobil, nestačilo to stále na to, aby sa stal spisovateľom na plný úväzok. Úspech mu však otvoril mnohé dvere, ktoré boli preňho dovtedy zatvorené: Začal písať pre časopis Seattle Post-Intelligencer (1969 – 1972) a učiť umeleckú literárnu tvorbu na University of Washington (1970 – 72). Na univerzite sa zapojil do viacerých protivojnových aktivít. V roku 1972 pracoval vo Vietname a Pakistane ako konzultant pre sociálne a ekologické štúdie (jeho pozemky na polostrove v štáte Washington sa stali ukážkou ekologickej samostatnosti). Následne napísal, režíroval i produkoval televízny dokument The Tillers, založený na jeho práci s Royom Prostermanom v Pakistane, Vietname a ďalších krajinách.[1]
S Beverly mal 2 synov: Briana (1947) a Brucea (1951). Dcéra Penny (1942) bola z prvého manželstva. S Beverly vlastne tvorili spisovateľský tím: pravidelne sa s ňou radil, svoje diela jej čítal a ona mu pomáhala a robila mu editora. V roku 1974 u Beverly diagnostikovali rakovinu a následne postúpila ťažkú operáciu. Žila potom ešte ďalších 10 rokov, no jej zdravie bolo liečbou ťažko podlomené.
Po jej smrti sa ešte tretí raz oženil (1985), jeho poslednou manželkou sa stala Theresa Shackelfordová. Väčšinu života prežil na pobreží Pacifiku v Kalifornii a na Havajských ostrovoch.
Zomrel na následky rozsiahlej embolizácie do pľúcnice počas rekonvalescencie po operácii pre rakovinu pankreasu 11. februára 1986 v Madisone, štát Wisconsin. Mal 65 rokov.
Vybrané diela upraviť
Vedecká fantastika upraviť
Slovenské preklady upraviť
Séria o Dune upraviť
2018 - Duna (Dune, preklad Marína Gálisová, vyd. Premedia)
2019 - Spasiteľ Duny (Dune Messiah, preklad Marína Gálisová, vyd. Premedia)
2020 - Deti Duny (Children of Dune, preklad Marína Gálisová, vyd. Premedia)
Referencie upraviť
- ↑ a b . Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frank Patrick Herbert
Zdroj upraviť
- Encyklopédia Duny – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.