František Vnuk (* 8. apríl 1926, Červený Hrádok) je slovenský historik, technik, publicista a vysokoškolský profesor. Vo svojich dielach sympatizuje so slovenským štátom, odsudzuje Slovenské národné povstanie, má kritický postoj k Česko-Slovensku. Publikuje prevažne o cirkevnej histórii. František Vnuk patrí medzi najproduktívnejších slovenských historikov súčasnosti. Je autorom viac ako tridsiatich knižných prác a obrovského množstva štúdií, článkov, úvodníkov, recenzií, ktoré spolu tvoria približne dvetisíc bibliografických jednotiek.[1]

František Vnuk
slovenský historik, technik, publicista a vysokoškolský profesor
František Vnuk
Narodenie8. apríl 1926 (97 rokov)
Červený Hrádok, Slovensko
Alma materUniversity of Adelaide; Univerzita Komenského v Bratislave
Záznam Štb o kontrole Vnukovho listu rodine, AÚPN

Študoval na Vysokej škole banskej v Ostrave. Po februárovom prevrate v roku 1948, kedy sa k moci v Československu dostali komunisti, čelil spolu so svojimi spolužiakmi ideologickým čistkám. Emigroval v r. 1949 do Rakúska, od r. 1950 žil v Austrálii. Kvôli emigrácii a činnosti v zahraničí bola Vnukova rodina pod prísnym dohľadom Štb, ktorá okrem iného zadržiavala jeho listy domov.[2] V Austrálii doštudoval metalurgiu na South Australian Institute of Technology v Adelaide, kde potom pracoval ako asistent, neskôr docent a profesor v odbore fyzikálna metalurgia a fyzika pevných telies. V r. 1955 až 1960 absolvoval štúdium histórie a politických vied na University of Adelaide. Neskôr tiež absolvoval študijné pobyty na univerzitách v Birminghame, Stuttgarte, Oxforde a Kingstone. V roku 1987 pôsobil ako hosťujúci profesor na Queen's University at Kingston v Kanade. V rokoch 1987 a 1988 pôsobil v slovenskej redakcii Vatikánskeho rozhlasu v Ríme. V tom čase bol spoluorganizátorom aktivít slovenských katolíckych emigrantov v Austrálii. Od roku 1970 spolupracoval s a od roku 1974 bol členom poradného výboru Svetového kongresu Slovákov.[3]

Na rodné Slovensko sa mohol vrátiť až po páde komunistického režimu v roku 1990. Po návrate sa aktívne zapojil do vedeckej, pedagogickej a publicistickej činnosti. V rokoch 1992 až 1997 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa v roku 1996 habilitoval na docenta v odbore cirkevné dejiny prácou Pokus o schizmu a iné proticirkevné opatrenia v rokoch 1949-1950.[4] Od roku 1998 pôsobil ako vedecký pracovník v Slovenskom historickom ústave Matice slovenskej v Bratislave so zameraním na cirkevné a politické dejiny Slovenska po roku 1918.[5]

Výber z diela Upraviť

  • Neuveriteľné sprisahanie, vojenské a politické akcie proti Slovenskej republike v roku 1944 (1964)
  • Sedemnásť neúrodných rokov, náčrt dejín slovenskej literatúry v roku 1945-1962 (1965)
  • Dr. Josef Tiso, President of the Slovak Republic (1967)
  • Slovensko na Západe v roku 1939-40 (1975)
  • Rebelanti a suplikanti (Lakewood 1987)
  • Dedičstvo otcov (Vydavateľstvo Alfa Omega Brat. 1991)
  • Mať svoj štát znamená život. Politická biografia Alexandra Macha (pôv. 1987 Cleveland, Odkaz Brat. 1991)
  • Dokumenty o postavení katolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1945-1948,
  • Andrej Hlinka : tribún slovenského národa
  • Vládni zmocnenci na biskupských úradoch v rokoch 1949-1951
  • Popustené putá : Katolícka cirkev na Slovensku v období liberalizácie a nástupu normalizácie : 1967-1971
  • Príručný slovník kresťanstva (2003)
  • Slovakia and Slovaks in the Twentieth Century. Historical Essays and Studies (2021)

Vyznamenania a ocenenia Upraviť

  • Strieborná medaila Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (1996)
  • Pamätná medaila Matice slovenskej (1996)
  • Pamätná medaila Konfederácie politických väzňov Slovenska (1996)
  • Veľká medaila sv. Gorazda Ministerstva školstva Slovenskej republiky (1997)
  • Rytiersky rád sv. Gregora Veľkého (1996)
  • Zlatá medaila Matice slovenskej (2001)
  • Cena Daniela Rapanta (2001)
  • Cena Andreja Hlinku (2021)

Referencie Upraviť

  1. LACKO, Martin. Samostatnosť si nevážime, lebo sme za ňu nekrvácali. Rozhovor s historikom Františkom Vnukom. [online]. Ústav pamäti národa, 2012, [cit. 2023-07-07]. (Pamäť národa, ročník VIII, číslo 3.) S. 116,117. Dostupné online.
  2. LACKO, Martin. Samostatnosť si nevážime, lebo sme za ňu nekrvácali. Rozhovor s historikom Františkom Vnukom. [online]. Ústav pamäti národa, 2012, [cit. 2023-07-07]. (Pamäť národa, ročník VIII, číslo 3.) S. 128,129. Dostupné online.
  3. KOLEKTÍV, autorov. Fidei et Patriae. Jubilejník na počesť 80. narodenín Františka Vnuka. Bratislava : Libri Historiae, Dobrá kniha, 2008. ISBN 978-80-89348-01-5. S. 13,14,15.
  4. Zoznam habilitačných prác. [online]. [Cit. 2023-07-07]. Dostupné online.
  5. KOLEKTÍV, autorov. Fidei et Patriae. Jubilejník na počesť 80. narodenín Františka Vnuka. Bratislava : Libri Historiae, Dobrá kniha, 2008. ISBN 978-80-89348-01-5. S. 14,21.