Gărmen (dedina)

	Gărmen
	Гърмен
	dedina
	pohľad na dedinu zvchu
Vlajka	Erb
Štát	Bulharsko
Oblasť	Blagoevgrad
Okres	Gărmen
Nadmorská výška	520 m n. m.
Súradnice	41°35′53″S 23°48′12″V / 41,598155°S 23,80321°V
Rozloha	16,232 km² (1 623 ha)
Obyvateľstvo	1 892 (2024)
Hustota	116,56 obyv./km²
PSČ	2960
Tel. predvoľba	07523
	Poloha v Bulharsku
	Wikimedia Commons: Garmen
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 41°35′53″S 23°48′12″V / 41,598155°S 23,80321°V

Gărmen (bulh. Гърмен) je dedina ležiaca v juhozápadnom Bulharsku. Nachádza sa v Blagoevgradskej oblasti v okrese Gărmen, ktorého je administratívnym centrom.^[2]^[3]^[4]^[5]

Geografia

Poloha

Dedina leží v Blagoevgradskej oblasti na hranici severovýchodnej časti Gocedelčevskej kotliny^[4]^[2] a západných svahov západorodopského dielu Dăbraš (bulh. Дъбраш).^[2]^[4] v nadmorskej výške približne 520 m n. m.^[2]

Nachádza sa približne 7 kilometrov severovýchodne od mesta Goce Delčev^[4] a 113 kilometrov juhovýchodne od oblastného mesta Blagoevgrad.^[2] Najbližšie dediny sú Marčevo a Ogňanovo, ktorých hranice tesne susedia.^[4]

Pri južnom okraji dediny preteká rieka Mesta a západne od dediny rieka Kanina,^[4]^[2] ktorá je prítokom Mesty.^[2]^[4]

Klíma

Podnebie je prechodné kontinentálne-stredomorské.^[2]^[4] Zrážky dosahujú najvyšších hodnôt v zimnom a najnižších hodnôt v letnom období. Priemerné ročný úhrn zrážok dosahuje úrovne približne 650 mm.^[4]

Pôdy

Pôdy sú chudobné, ide predovšetkým o nánosy, erózne feozeme (šedé lesné pôdy)^[2]^[4] a erózne škoricové lesné pôdy.^[4]

Vývoj počtu obyvateľov

Rok	Počet obyvateľov
1920	887^[4]
1926	1171^[4]
1934	1313^[4]
1946	1556^[4]^[3]
1956	1480^[4]
1965	1837^[4]
1975	1660^[4]
1985	2093^[4]
1992	1842^[4]
2011	1998^[3]
2024	1892^[6]

Náboženstvo

V dedine bolo vždy dominantným náboženstvom pravoslávne kresťanstvo.^[4]

Dejiny

Prvými obyvateľmi katastra dediny boli Tráci. V 2. storočí bolo na území dnešnej štvrti Zagrade založené rímskym cisárom Trajánom mesto Nicopolis ad Nestum, ktoré bolo v priebehu 6. storočia zničené Slovanmi.^[5]

Dnešná dedina sa prvýkrát spomína v osmanských registroch z rokov 1623 – 1625 pod názvom Grăbľani (bulh. Гръбляни).^[2]^[4] Pod tým istým názvom, ako aj pod názvom Grămľani (bulh. Гръмляни) sa spomína aj v registroch z rokov 1635 – 1637, 1660 a 1671.^[4]

V roku 1867 v období bulharského národného obrodenia bola v dedine otvorená prvá škola.^[2]^[4]

Po podpísaní Berlínskej zmluvy v roku 1878 ostal Gărmen v Osmanskej ríši.^[2] V roku 1901 bol v dedine založený výbor Vnútornej macedónskej revolučnej organizácie (VMRO)^[2]^[4] pod vedením Stojka Paškuleva.^[4] V roku 1903 sa mnohí obyvatelia obce zúčastnili Ilindensko-preobraženského povstania, pričom pôsobili v čate Atanasa Tešovalijatu.^[2]

V priebehu prvej balkánskej vojny v rokoch 1912 – 1913 sa množstvo utečencov z Gărmenu^[2]^[4] sústredilo v oblasti dnešného mesta Velingrad,^[2] zaradilo sa do štruktúr bulharskej opolčenskej armády a zúčastnilo sa oslobodzovania tzv. pirinského kraja (dnešná Blagoevgradská oblasť, ktorá približne zodpovedá územiu Pirinského Macedónska).^[2]^[4] K oslobodeniu dediny spod osmanskej nadvlády došlo 24. októbra 1912.^[4] V roku 1913^[3] sa na základe Bukureštskej mierovej zmluvy^[2] dedina stala súčasťou Bulharského cárstva.^[3]

V roku 1923 bolo v Gărmene založené komunitné centrum Iskra.^[2]

V rokoch 1941 – 1944 sa množstvo obyvateľov dediny zúčastnilo partizánskeho odporu proti fašizmu.^[4]

V roku 1959 bola ku Gărmenu priradená dedina Zagrade (dnes miestna časť dediny).^[3]^[4]

Hospodárstvo

Hlavným ekonomickým odvetvím v dedine je poľnohospodárstvo, pričom prevažuje pestovanie tabaku, viniča, obilninárstvo, ovocinárstvo^[3]^[2] (predovšetkým jablká).^[2]^[4] Zo živočíšnej výroby ide najmä o chov hovädzieho dobytka a oviec.^[2]^[4] Rozšírené je taktiež lesníctvo.^[4]

Gărmen je taktiež významným ubytovacím turistickým rezortom.^[3]

Nerastné suroviny

V katastri dediny sa nachádzajú náleziská diatomitu,^[4]^[3] nie sú však hospodársky využívané.^[3]

Kultúrne pamiatky

Pohľad na Chrám svätého Juraja v miestnej časti Zagrade

V katastri dediny sa nachádza viacero kultúrnych pamiatok. Sú to:

Kultúrne pamiatky národného významu

ruiny antického mesta Nicopolis ad Nestum^[7]^[2]
antické náhrobné mohyly^[7]
Ranokresťanská bazilika^[7]

Kultúrne pamiatky miestneho významu

zvyšky mozaiky monastieru svätého Juraja^[7]
Chrám svätého Juraja^[7]^[2]
Chrám svätého Juraja v miestnej časti Zagrade^[7]
obľúbené miesto partizána Borisa Munčeva^[7]

Prírodné pamiatky

V miestnej časti Zagrade sa nachádzajú tri chránené vekovité platany.^[5] Sú približne 600 rokov staré.^[3]^[5]

Múzeá

V Gărmene je umiestnená múzejná archeologická zbierka.^[3]^[2]

Školstvo

V dedine sa nachádza základná a všeobecná stredná škola ako aj materská škola.^[4]

Kultúra

Kultúra sa sústredí v rámci komunitného centra Iskra v ktorom sa nachádza čitáreň, knižnica a kinosalón. V rámci komunitného centra pôsobí skupina národných piesní a tancov, ako aj vokálno-inštrumentálny zbor, estrádno-satirická skupina a mužský pevecký zbor.^[4]

Doprava

Dedina má pravidelné autobusové spojenie s mestom Goce Delčev ako aj s ostatnými dedinami v okrese Gărmen.^[4]

Zaujímavosť

Po dedine je pomenovaný mys v Antarktíde.^[8]

Galéria

pohľad na časť dediny zvrchu
z dediny
z dediny
pohľad na Chrám svätej Anny v dedine
pohľad na Chrám svätej Nedele nad dedinou
pohľad na budovu školy

Referencie

↑ https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-03-2024_2.txt
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 5. GĂR – ZMI. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-27-2. S. 1651.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad, 2013. ISBN 978-619-152-142-5. S. 164.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab ^ac ^ad ^ae ^af ^ag ^ah ^ai ^aj ^ak ^al KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj. Tom. 1. A – M. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“, 1995. ISBN 954-90006-1-3. S. 245 – 246.
↑ ^a ^b ^c ^d CVETANOV, Momčil; GEORGIEVA, Nikolina; KOCAKOV, Georgi. Oblast Blagoevgrad – Pirin. Stara Zagora : DOMINO, 2019. ISBN 978-954-651-313-7. S. 151 – 154.
↑ grao.bg
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Благоевград [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-07-10]. Dostupné online.
↑ COMPOSITE GAZETTEER OF ANTARCTICA [online]. data.aad.gov.au, [cit. 2024-07-10]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gărmen (dedina)

[1] ttps://www.grao.bg/tna/t41nm-15-03-2024_2.txt

[ref50-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 5. GĂR – ZMI. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-27-2. S. 1651.

[ref51-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad, 2013. ISBN 978-619-152-142-5. S. 164.

[ref52-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab ^ac ^ad ^ae ^af ^ag ^ah ^ai ^aj ^ak ^al KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj. Tom. 1. A – M. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“, 1995. ISBN 954-90006-1-3. S. 245 – 246.

[ref53-5] CVETANOV, Momčil; GEORGIEVA, Nikolina; KOCAKOV, Georgi. Oblast Blagoevgrad – Pirin. Stara Zagora : DOMINO, 2019. ISBN 978-954-651-313-7. S. 151 – 154.

[grao.bg-6] rao.bg

[ninkn.bg-7] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Благоевград [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-07-10]. Dostupné online.

[8] COMPOSITE GAZETTEER OF ANTARCTICA [online]. data.aad.gov.au, [cit. 2024-07-10]. Dostupné online.

[2]

[3]

[4]

[5]

[1]

[6]

[7]

[8]