HMS Vanguard (23)
Vanguard bola jediná bojová loď triedy Vanguard Royal Navy Spojeného kráľovstva.
| Vanguard | |
.jpg) HMS Vanguard, rok 1946 | |
| Základná charakteristika | |
|---|---|
| Štát | Spojené kráľovstvo  |
| Druh | bojová loď |
| Staviteľ | John Brown and Company, Clydebank, Škótsko |
| Začiatok výstavby | 2. október 1941 |
| Dátum spustenia na vodu | 30. november 1944 |
| Dátum prevzatia námorníctvom | 9. august 1946 |
| Dátum potopenia (vyradenia) | 9. október 1959 |
| Dĺžka | 246,8 m |
| Šírka | 32,8 m |
| Ponor | 9,3 m |
| Štandardný výtlak | 44 300 ton |
| Bojový výtlak | 51 400 ton |
| Posádka | 1 893 |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie stred | 355,6 mm |
| Pancierovanie prova a korma | 114 mm |
| Pancierovanie paluba | 63,5 + 152 mm |
| Hlavná výzbroj | 8 x 381 mm (4 x 2) |
| Pomocná výzbroj | 16 x 133 mm (8 x 2) |
| Protilietadlová výzbroj | 71 x 40 mm, 2 x 40 mm (STAAG), 14 x .303 in. guľomety Bren |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | 8 bubnových kotlov Admiralty 3, 4 Parsonsonove parné turbíny 130 000 hp (96 940 kW) |
| Palivo | nafta? 4 423 ton |
| Maximálna rýchlosť | 30 [1] uzlov |
| Maximálny dosah | 9 000 námorných míľ (12 u.) |
Stavba upraviť
Rozhodnutie o stavbe padlo 14. marca 1941. Kýl lode Vanguard bol položený v lodenici John Brown and Company v Clydebanku 2. októbra 1941 a slávnostne spustená na vodu bola 30. novembra 1944. Štandardný výtlak bol však 44 300 t, pričom plne vybavená loď mala až 51 400 ton. Kompletizácia a dokončenie trvalo až do 9. augusta 1946, kedy bola jednotka oficiálne prijatá do výzbroje Royal Navy.
Pohon a pancierovanie upraviť
Pohonná jednotka pozostávala z ôsmich kotlov a štyroch vysokotlakových turbín, ktoré dodávali lodi výkon až 130 000 hp čo je 96 940 kW. Zásoba 4 423 ton paliva postačovala, pri ekonomickej rýchlosti 12 uzlov preplávať 9 000 námorných míľ (15 025 km). Loď mohla dosiahnuť najvyššiu (dlhodobú) rýchlosť 30 uzlov. Skrutky boli štyri, dve päťlisté vonkajšie a dve trojlisté vnútorné. Pancierovanie najohrozenejších častí lode dosahovalo hrúbku 355,6 m, veliteľská veža a barbety 330 mm. Menej exponované časti trupu 114 mm. Paluba malo dvojvrstvové pancierovanie o hrúbke 63,5 a 152 mm.
Výzbroj upraviť
1.jpg)
Hlavná výzbroj lode pozostávala zo štyroch dvojhlavňových veží, s osadenými delami BL 15 in /42 (380 mm/42 cal.). Boli to zastarané delá používané na bojových lodiach ešte počas I.sv. vojny (nové delá kalibru 406 mm boli plánované až pre nasledujúcu triedu). Sekundárna výzbroj určená hlavne na boj s ľahšími hladinovými loďami ako sú torpédoborce, ľahké krížniky a pod. ale použiteľných aj proti letectvu pozostávala z ôsmich dvojhlavňových veží kalibru 133 mm a protileteckú výzbroj zastupovalo 71 kanónov kalibru 40 mm, ďalšie dva v prevedení STAAG a 14 0,303 palcových guľometov BREN. Neboli nainštalované torpédometne komplety, takisto nebol postavený hangár pre lietadlá, ani sa neuvažovalo o umiestnení lietadiel.
Služba upraviť
Po prevzatí námorníctvom sa stala vlajkovou loďou Royal Navy. V roku 1947 sa stala „Royal Yacht“ (kráľovskou jachtou), keď prevážala rodinu Juraja VI. do Južnej Afriky. Vzhľadom na ukončenie II. sv. vojny a zmenám postoja k využitiu bojových lodí, zmene taktiky ich použitia boli odstránené protiletecké kanóny osadené samostatne a dvojča STAAG. V rokoch 1947 a 1948 bola jednotka prezbrojená a od roku 1949 slúžila ako tréningová loď.
HSM Vanguard vyradili v roku 1954 z činnej služby, a stala sa pohyblivým veliteľstvom NATO. V roku 1959 bola vyradená zo stavu námorníctva a v roku 1960 predaná do šrotu.
Referencie upraviť
Externé odkazy upraviť
- Stránka o lodi Vanguard (po česky)
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku HMS Vanguard (23) na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
| Bojové lode: Trieda Vanguard |  | |
| Predchádzajúca trieda: Trieda Lion (plánovaná) | Nasledujúca trieda: nebola | |
| Vanguard | ||