Haiku
Haiku (jap. 俳句) je žáner japonskej poézie pozostávajúci tradične zo 17 slabík (presnejšie mór) usporiadaných do troch veršov obsahujúcich 5 + 7 + 5 mór.
Pomenovanie
upraviťPojem haiku je odvodený z prvej časti japonského slova haikai (jap. 俳諧 – žartovný, nezvyčajný), čo je humorná alebo ľudová forma žánru renga (jap. 俳諧の連歌 – haikai no renga), a z druhej časti slova hokku (jap. 発句 úvodný verš, sloha), úvodnej slohy básní renga alebo renku. Sloha hokku otvárala básnické dielo, čo z nej vytváralo dôležitý prvok, ktorý sa vyvinul na nezávislú báseň, najmä pod vplyvom Bašóa Macua (1644 – 1694).
Hokku sa stala známou ako haiku, keď Šiki Masaoka (1867 – 1902) navrhol toto pomenovanie ako skratku spojenia haikai no ku (jap. 俳諧の句 verš básne haikai). V súčasnosti sa aj pre pôvodné slohy hokku používa častejšie názov haiku.[1]
Pôvod haiku
upraviťVznik haiku sa odvodzuje od japonskej reťazovej básne renga. Bola obľúbená v obdobiach Kamakura a Muromači. Skladala sa z 50 až 100 strof a každú túto lyrickú sekvenciu komponovali striedavo vždy dvaja alebo viacerí básnici. Prvá strofa bola fixovaná na určité ročné obdobie a volala sa hokku. Hoci renga vznikla na cisárskom dvore, neskôr sa rozšírila medzi ľud a stala sa veľmi populárnou pod názvom haikai. Vrchol dokonalosti dosiahla v 15. storočí.
Japonská tradícia vraví, že prvé samostatné trojveršie haiku napísal Rjúho Nonoguči. Bol prvý, čo zozbieral úvodné slohy z básní renga, z tzv. ľahkovážnych básní "haikai-hokučó", a zostavil z nich zbierku haiku. V 17.storočí sa rozvinula literárna vlna skladateľov haiku, ktorí sa nazvali haidžin a komponovanie haiku sa stalo ich životným štýlom.[2]
Pre schopnosť názorne zobraziť problém a nenásilne tak podať partnerovi v rozhovore poukaz na rozpor v jeho tvrdeniach sa haiku uplatňovalo v diplomatických kruhoch a na cisárskom dvore. Trojveršie haikai sa stalo aj súčasťou umenia haiga.
Stavba trojveršia
upraviťStavba trojveršia klasického haiku má svoj kánon. Jeho vznik sa odvodzuje od taoizmu a zenbudhizmu, v ktorých dominovali krátke poučenia majstrov.
Kigo
upraviťPrvý verš obsahuje kigo (季語), ustálené slovo alebo slovné spojenie symbolizujúce jedno z ročných období alebo udalosti v roku. Tradičné výrazy kigo sú usporiadané v špecializovaných básnických slovníkoch saidžiki (歳時記) s vysvetlivkami a ukážkami z diel.
Kiredži
upraviťPredel alebo cezúra, kiredži (切れ字), je tradične ustálené slovo alebo častica na konci verša. Má prerušiť tok myšlienok, naznačiť paralelu medzi predchádzajúcim a nasledujúcim veršom. Ak sa nachádza na konci tretieho verša, má zavŕšiť báseň alebo vrátiť čitateľa opäť na jej začiatok.
Základné kategórie
upraviť- tradičné japonské haiku, ktoré vzniklo na začiatku obdobia Edo
- moderné haiku japonské a západné, ktoré sa začalo vyvíjať v období Meidži
Charakteristika
upraviťTradičné japonské haiku reflektuje prírodné javy, klimatické a geografické, flóru a faunu, človeka. Slovné spojenie kigo musí mať vzťah ku klimatickým podmienkam, aké vládnu v okolí japonského mesta Edo – dnes Tokio. Opisuje situáciu medzi dvomi elementami, napríklad žaba a rybník, slimák a hora Fudži, vietor a vták, všíma si kontrapunkt medzi týmito subjektami a vyjadrí ho v poslednom verši. Nepoužívajú sa básnické obrazy a figúry známe v západnej poézii, ani viazaný verš s rýmom.
Pre haiku platia štyri zásady:
- sabi (sám osobne)
- makoto (pravdivo)
- fueki-ryúko (nemenný-premenný)
- yoin (ozvena)
Charakteristika moderného haiku
upraviťModerné haiku formovalo už i západné umenie. Počas reformy Meidži sa Japonsko otvorilo svetu a začali vplývať na seba japonské a západné umenie. Prvú konjunktúru v Európe zažilo japonské umenie v 19. storočí, pozri štýl japonéria. Odvtedy sa datuje vznik západného haiku. Forma tohoto haiku je aktuálne rôznorodá, veľmi voľné poňatie v počte slabík, témach a publikovaní na rôznych médiách. Ale väčšina autorov zachováva aspoň kontrapunkt v treťom verši a kireji v druhom verši a báseň je obvykle trojriadková.
Slovenská podoba haiku
upraviťNie je ustálená norma písania haiku v slovenčine. Tradicionalistickí slovenskí haidžini však zohľadňujú zvukovú podobu slabík - mór - a prispôsobujú počet slabík. Preto sa môže stať, že slovenské haiku môže mať o dve písané slabiky viac alebo menej, podľa toho, ako znie vyslovená písaná podoba.
Najznámejší japonskí tvorcovia haiku
upraviťKlasické obdobie „Edo“
upraviť- Rjúho Nonoguči (1595 – 1669)
- Bašó Macuo (1644 – 1694)
- Bončó Nozawa (1640 – 1714)
- Kjorai Mukai (1651 – 1704)
- Buson Josa (1661 – 1701)
- Issa Kobajaši (1763 – 1827)
Obdobie poklasické
upraviť- Šiki Masaoka (1867 – 1902)
- Akutagawa Rjúnosuke (1892 – 1927)
- Seisensui Ogiwara (1884 – 1976)
Moderné japonské haiku
upraviťHaiku Žaba
upraviťAsi najznámejším haiku je „Žaba“ od jedného zo zakladateľov tohto básnického štýlu Bašóa:
- 古池や (Furu ike ja)
- 蛙飛び込む (Kawazu tobikomu)
- 水の音 (Mizu no oto)
Vo veľmi voľnom preklade:
- Prastarý rybník
- Žaba doň skočí
- Žblnk!
Prebásnené:
- Starý rybník bol
- Žabička doň skočila
- Či len zažblnkol
Referencie
upraviť- ↑ Encyclopaedia Britannica - definícia haiku
- ↑ ŠVARCOVÁ, Zdeňka. Japonská literatura. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2005. 300 s. ISBN 80-246-0999-1. S. 175. (po česky)
Poznámky
upraviť- Celý článok bol podrobený revízii podľa knihy "Japonská literatura 712-1868".