Haibun (jap. 俳文) je japonský literárny žáner. V zásade je to cestovný denník putujúceho majstra, resp. všeobecne cestovateľa. Zápisky z cesty v próze sú kombinované s haiku veršami a kresbami. Názov bol odvodený od prvej slabiky slova haikai-hai a bun, japonsky próza. Haibun zjednocuje niekoľko žánrov: cestopis, biografiu, opis, rozprávanie, poéziu (haiku, tanka, renga), črty, anekdoty, drobné kresby a maľbu, denník a listy.

Vznik žánruUpraviť

Prvý známy haibun si začal písať v 17. stor. Macuo Bašó (1689). V japonskej literatúre je známy pod názvom "Oku no hosomiči" (Úzka cesta z vnútrozemia). Bašó sa vydal na cestu z Eda 16. mája spolu so svojím žiakom Kawai Sora smerom do severnej provincie Honšú. Počas tejto 150 dní trvajúcej púte prešiel 2 400 km. Konečnú verziu "Oku no hosomiči" skompletoval v r. 1694. Vydaná bola po jeho skone v r. 1702. Stala sa vzorom pre ďalších autorov haibunu. Toto dielo bolo opisom jeho druhej cesty po Japonsku. Celkovo napísal štyri denníky z ciest.

Zásady pri tvorbeUpraviť

Bašó formuloval zásady, podľa ktorých sa má riadiť autor haibunu:

  • Nesmie to byť vymyslený príbeh ale skutočný autentický osobný zážitok cestovateľa
  • celý denník musí mať jednotnú koncepciu
  • má mať výstižný a stručný štýl
  • údaje z pamätných tabúľ, obrazov a sôch slávnych osobností slúžia ako vedecky správny a smerodajný materiál
  • pravidlá pre písanie haiku platia aj pre haibun: sabi (sám osobne), makoto (pravdivo), fueki-ryúko (nemenný-premenný), yoin (ozvena). Očakáva sa, že tieto pravidlá dodržia aj moderní západní autori.

Haibun má byť dokumentárny žáner kombinovaný s umeleckým. Teda má to byť rukopisná forma reportáže s komentármi, poznámkami, kresbami, moderne aj fotografiami, krátkymi filmami. Klasický haibun bol zapisovaný na papier cestovateľom, teda je to osobný denník cestovateľa. Vznikol z tradície, že dospelý muž – samuraj, mních – má absolvovať cestu po Japonsku.

Prozaická časť má byť písaná úsporným a výstižným jazykom. Haibun sa udržal do dnešných dní ako literárny žáner a rozšíril sa aj v západnej anglosaskej literatúre.

ZdrojUpraviť

  • Zdenka Švarcová: Japonská literatura 712 – 1868, vydavateľstvo Karolinum, rok 2005, str. 174 – 175, ISBN 80-246-0999-1
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Haibun na nemeckej Wikipédii.

Externé odkazyUpraviť

  1. Esej "Čo je to haibun?" napísala Lydia Brüll. Veľmi dobrý podrobný výklad.
  2. Príklad súčasnej tvorby haibunu
  3. Bilingválna jap.-angl. stránka pre autorov haibunu, haiku a haiga.