Hronsecký potok
Hronsecký potok[1] je potok v geomorfologickom celku Zvolenská kotlina[2]. Má dĺžku 4,0 km.[3] Je tokom III. rádu.
| Hronsecký potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Bystrica |
| Obce | Vlkanová, Hronsek |
| prameň | Vlkanová |
| - poloha | Hrabová |
| - výška | 409 m |
| - súradnice | 48°40′17″S 19°11′09″V / 48,6715°S 19,1857°V |
| Ústie | Hronsek |
| - poloha | Hron |
| - výška | 298 m |
| - súradnice | 48°38′49″S 19°09′15″V / 48,6470°S 19,1543°V |
| Dĺžka | 4,0 km |
| Rád toku | III. |
| Číslo hydronyma | 4-23-02-2176 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň upraviť
Pramení v 409 m n. m. v lesnom extraviláne vo východnej časti územia obce Vlkanová na severozápadnom svahu lesa Hrabová v okrese Banská Bystrica v Banskobystrickom kraji[4]. Pramení a preteká územím geomorfologického podcelku Zvolenská pahorkatina[5][2].
Opis toku upraviť
Od prameňa tečie juhozápadným smerom, v 394 m n. m. pretína obecnú hranicu a vteká na územie obce Hronsek, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Na Dubník, tečie popri účelovej komunikácii. Pravým brehom obmýva úpätie poľa Suché Vranisko a nižšie úpätie lúky Holienec, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Grošový a úpätie vrchu Kochlačka[4]. V 321 m n. m. opúšťa extravilán a vteká do intravilánu obce Hronsek, v 311 m n. m. podteká železnicu Zvolen – Banská Bystrica, v 309 m n. m. v intraviláne mení smer na juh, ľavým brehom obmýva priestor zrekonštruovaného vodného hradu Hronsek z 15. storočia vybudovaného v lokalite niekdajších meandrov Hrona, pravým brehom obmýva drevený artikulárny kostol, v južnej časti intravilánu v 298 m n. m. ústi do Hrona ako jeho ľavostranný prítok. Pramení, preteká a ústi v juhozápadnom kúte regióna Horehronie. Nemá dôležitejšie prítoky.[6][7].
Pôvod názvu upraviť
Názov potoka má pôvod v názve obce Hronsek územím ktorého preteká a ústi. Z názvu obce po rozšírení o adjektívnu príponu -ský → -cký a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Hronsecký potok[8]. Vývoj názvu obce podľa od najstarších písomných dokladov: 1500 Zyklafalu, 1506 Czwiklafalwa, Czwiklina, 1514 Galowyczfalwa, 1515 Galowycz, 1522 Czwyklina, 1565 Garanzegh, 1572 Cwklina, 1786 Garamsseg, 1808 Hronec, 1920 Hronsek-Skalka, 1946 Hronsek[9][10]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 2010[11]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Hronsecký potok je jedinečným hydronymom (2023-03-15).
Referencie upraviť
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2023-02-23.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-17].
- ↑ Jaromír Krško. Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. ISBN 978-80-8083-611-5.
- ↑ a b Geografické názvy okresu Banská Bystrica A7 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR P-185/1987 z 03.06.1987. Bratislava : Slovenský úrad geodézie a kartografie.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR P-250/1986 z 5.8.1986. Bratislava : Slovenský úrad geodézie a kartografie.
- ↑ Priebeh Hronseckého potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-03-18].
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-18]. Dostupné online.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku Zväzok I.. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
- ↑ Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2010, ročník 42, čiastka 4, s. 45. Dostupné online [3] [cit. 2022-03-17.]