Hugo Gressmann

Hugo Gressmann (* 27. marec 1877, Mölln, Pruské kráľovstvo – † 7. apríl 1927, Chicago, USA) bol nemecký protestantský teológ.

Hugo Gressmann
nemecký protestantský teológ
Narodenie27. marec 1877
Mölln, Pruské kráľovstvo
Úmrtie7. apríl 1927 (50 rokov)
Chicago, USA

ŽivotopisUpraviť

Hugo Gressmann sa narodil 27. marca 1877 v severonemeckom meste Mölln v rodine železničiara. Detstvo strávil v obci Travemünde (dnes súčasť Lübecku).

Maturitnú skúšku úspešne zložil v roku 1896 na lübeckom gymnáziu Katharineum.[1]

Následne študoval protestantskú teológiu a orientálne jazyky na univerzitách v Greifswalde, Göttingene, Marburgu a Kiele. Počas štúdia v Greifswalde sa stal členom študentského spolku Schwarzburgbund-Verbindung Sedinia, v Göttingene bol členom spolku Schwarzburgbund-Verbindung Burschenschaft Germania a v Marburgu Schwarzburgbund-Verbindung Frankonia.[2] K jeho profesorom patrili o. i. aj Friedrich Giesebrecht (1852 – 1910), Julius Wellhausen (1844 – 1918), Rudolf Smend (1851 – 1913), Wilhelm Bousset (1865 – 1920), Otto Baumgarten (1858 – 1934), Albert Eichhorn (1856 – 1926), Peter Jensen (1861 – 1936), Georg Hoffmann (1845 – 1933) a Mark Lidzbarski (1868 – 1928).

V akademickom roku 1897/1898 vyhlásila filozofická fakulta göttingenskej univerzity súťaž o najlepšiu prácu na tému: „Ueber die in Jes. c. 56 – 66 vorausgesetzten zeitgeschichtlichen Verhältnisse.“ Malo ísť o zaujatie stanoviska k Duhmovej téze, že autorom kapitol 56 až 66 Knihy proroka Izaiáša je Tritoizaiáš. Víťazom sa stal Gressmann, na druhom mieste sa umiestnil budúci hannoverský protestantský biskup August Marahrens (1875 – 1950).

V roku 1899 prijala fakulta tento spis ako Gressmannovu dizertačnú prácu. Gressmannovi bol tak po jej úspešnej obhajobe udelený akademický titul Dr. phil.

V roku 1902 Gressmann úspešne ukončil aj štúdium teológie na univerzite v Kiele, jeho dizertačná práca mala názov Studien zu Eusebs Theophanie. V roku 1904 sa tu habilitoval a začal pôsobiť ako súkromný docent.

Rok 1906 strávil Gressmann v Jeruzaleme ako vedecký pracovník Nemeckého evanjelického inštitútu starovekých dejín Svätej zeme (Deutsches Evangelisches Institut für Altertumswissenschaft des Heiligen Landes), ktorého riaditeľom bol vtedy nemecký protestantský teológ a orientalista Gustaf Dalman (1855 – 1941).

V roku 1907 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora Starého zákona na univerzite v Berlíne, stal sa tak nástupcom Hermanna Gunkela, ktorý v tom čase prevzal miesto riadneho profesora na univerzite v Gießene.

Za riadneho profesora bol vymenovaný až v roku 1921.

 
Hrob Huga Gressmanna a jeho manželky Hanny rod. Horst

Gressmann bol v rokoch 19221927 riaditeľom berlínskeho Institutum Judaicum.[3] Jeho nástup znamenal pre tento inštitút radikálnu zmenu kurzu – Institutum Judaicum sa už viac nemal venovať „misii medzi židmi“, ale kritickému vedeckému bádaniu. Gressmann bol presvedčený o nevyhnutnej potrebe štúdia judaizmu a judaistiky a netrpel v tomto ohľade nijakými predsudkami. Vďaka tomu mohli v inštitúte hosťovať mnohí významní židovskí učenci, ako napr. Ismar Elbogen (1874 – 1943), Julius Guttmann (1880 – 1950) alebo Leo Baeck (1873 – 1956). Dôsledkom dlhodobého budovania dobrých medzináboženských vzťahov bolo pozvanie Gressmanna ako hosťujúceho profesora na Jewish Institute of Religion[4] v New Yorku. Počas svojho prednáškového turné po Spojených štátoch amerických na jar 1927 však Gressmann náhle dostal ťažký zápal pľúc. Zomrel na následky komplikácií 7. apríla 1927 v Chicagu. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v berlínskej štvrti Nikolassee, na jeho náhrobnom kameni je vyrytý citát zo 4. kapitoly Jánovho evanjelia: „Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ (Jn 4, 24)

Hugo Gressmann bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov Nábožensko-dejinnej školy. Veľkou inšpiráciou mu bol Albert Eichhorn, ktorému venoval aj svoje dielo Der Ursprung der israelitisch-jüdischen Eschatologie [Pôvod izraelsko-židovskej eschatológie].

Po odstúpení Karla Martiho (1855 – 1925) v roku 1924 prebral Gressmann vedenie odborného časopisu Zeitschrift für die alttestamentliche Wissenschaft.

Výber z dielaUpraviť

  • Ueber die in Jes. c. 56 – 66 vorausgesetzten zeitgeschichtlichen Verhältnisse. 1898.
  • Studien zu Eusebs Theophanie. 1902.
  • Musik und Musikinstrumente im Alten Testament. 1902.
  • Der Ursprung der israelitisch-jüdischen Eschatologie. 1905.
  • Die Ausgrabungen in Palästina und das Alte Testament. 1908.
  • Die älteste Geschichtsschreibung und Prophetie Israels. 1909.
  • Das Gilgamesch-Epos. 1911. (v spolupráci s profesorom Arthurom Ungnadom)
  • Mose und seine Zeit: Ein Kommentar zu den Mosesagen. 1913.
  • Die Anfänge Israels. 1913.
  • Das Weihnachtsevangelium. 1913.
  • Der Zauberstab des Mose und die eherne Schlange. In: Zeitschrift des Vereins für Volkskunde 23. S. 18 – 35. 1913.
  • Albert Eichhorn und die religionsgeschichtliche Schule. 1914.
  • Tod und Auferstehung des Osiris. 1923.
  • Die Aufgaben der alttestamentlichen Wissenschaft. In: Zeitschrift für die alttestamentliche Wissenschaft. 1924.
  • Die Aufgaben der Wissenschaft des nachbiblischen Judentums. In: Zeitschrift für die alttestamentliche Wissenschaft. 1925.
  • Israels Spruchweisheit im Zusammenhang mit der Weltliteratur. 1925.
  • Hellenistische Gestirnreligion. 1925.
  • Altorientalische Texte und Bilder zum Alten Testament. 1909, 1926. (editor)
  • Der Messias. 1929. (op. posth., vydal Hans Schmidt)

LiteratúraUpraviť

  • ITTEL, G. W. Urchristentum und Fremdreligionen im Urteil der religionsgeschichtlichen Schule. Inaugural-Dissertation Erlangen, 1956. S. 33 – 34.
  • GALLING, Kurt. Greßmann, Hugo Ernst Friedrich Wilhelm. In: Neue Deutsche Biographie. Band 7. Berlin: Duncker & Humblot, 1966. ISBN 3-428-00188-5. S. 50 f. (dostupné online)
  • SMEND, Rudolf. Hugo Gressmann. In: Deutsche Alttestamentler in drei Jahrhunderten. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 1989. S. 173 – 181.
  • WONNEBERGER, Reinhard. Greßmann, Hugo. In: Theologische Realenzyklopädie. Band 14. 1985. S. 212 – 213.
  • GEBAUER, Sascha. Hugo Gressmann als Palästinaforscher. In: Zeitschrift des Deutschen Palästina-Vereins 129. 2013. S. 217 – 233.
  • CLEMENTS, R. E. A Century of Old Testament Study. Cambridge: Lutterworth Press, 1994. S. 16.

ReferencieUpraviť

  1. Die Abiturienten des Katharine - Die Abiturienten des Katharineums zu Lübeck (Gymnasium und Realgymnasium) von Ostern 1807 bis 1907 - Titel - Schulprogramme - Digitale Sammlungen [online]. digital.ub.uni-duesseldorf.de, [cit. 2017-07-20]. Dostupné online. (po nemecky)
  2. GOEBEL, Hermann (ed.). Mitgliederverzeichnis des Schwarzburgbundes. 8. vyd. Frankfurt am Main : [s.n.], 1930. S. 177, Nr. 72.
  3. GOLLING, Ralf. Das ehemalige Institutum Judaicum in Berlin und seine Bibliothek [online]. [Cit. 2017-07-20]. Dostupné online.
  4. Hebrew Union College-Jewish Institute of Religion [online]. www.jewishvirtuallibrary.org, [cit. 2017-07-20]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hugo Gressmann na nemeckej Wikipédii.