Lübeck

	Lübeck
	mesto
	Pohľad na Lübeck
Vlajka	Erb
	Prezývka: "Mesto siedmich veží" alebo "Brána severu"
Štát	Nemecko
Spolková krajina	Šlezvicko-Holštajnsko
Mesto bez okresu	Lübeck
Diaľnica	A 1, A 20, A 226
Rieka	Trave
Nadmorská výška	13 m n. m.
Súradnice	53°52′S 10°41′V / 53,867°S 10,683°V
Rozloha	214,14 km² (21 414 ha)
Obyvateľstvo	209 890 (31. 3. 2010)
Hustota	980,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1076
Primátor	Bernd Saxe (SPD)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	23501 – 23570
Tel. predvoľba	+49(0)451; (0)4502
Kód	01 0 03 000
EČV	HL
	Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Hanseatic City of Lübeck
Rok zápisu; (č. zasadnutia)	1987 (#11)
Číslo	272
Kritériá	iv
	Poloha mesta Lübeck v rámci Nemecka
	Poloha mesta Lübeck v rámci spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko
	Wikimedia Commons: Lübeck
	Webová stránka: http://www.luebeck.de
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Lübeck je bývalé hanzové mesto a mestský okres na severe Nemecka, konkrétne na juhovýchode spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko ležiace pri Baltskom mori. Po hlavnom meste Kiele má v spolkovej krajine najväčší počet obyvateľov a rozlohou ide o najväčšie mesto Šlezvicka-Holštajnska. Stredoveké centrum mesta je zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Svetové dedičstvo UNESCO

Súradnice: 53°52′S 10°41′V / 53,867°S 10,683°V

Geografia

Mesto leží v Severonemeckej nížine na hornom toku rieky Travy, ktorá sa po zhruba 17 km vlieva do Baltského mora. Geografická poloha zvýhodnila mesto vo vývoji pred inými baltskými prístavmi a je dôvodom neskoršieho razantného ekonomického rozmachu. Bolo jedným z centier Hanzy (spolok severonemeckých prístavných miest, ktoré sa zaoberali obchodom).

Dejiny

Henrich Lev

Kameňotlač (1572)

Územie dnešného Lübecku bolo osídlené po skončení poslednej doby ľadovej. V oblasti sa nachádza niekoľko neolitických dolmenov. Okolo roku 700 bolo územie dnešného Lübecku osídlené Slovanmi, po príchode ktorých predošlé germánske obyvateľstvo odišlo na západ. Začiatkom 9. storočia odtiaľto Karol Veľký vyhnal Sasov, ktorí sa postavili jeho pokusom o ich christianizáciu, a na ich miesto priviedol svojich spojencov Polabských Slovanov. Na brehu rieky Travy asi 4 km severne od dnešného centra Lübecku založili osadu Liubice, ktorá sa v 10. storočí stala najdôležitejším sídliskom Obodritského zväzu a bol tu postavený hrad. V roku 1128 bola Liubicu vypálil pohanský rujanský kmeň Ránov. Moderné mesto Lübeck založil v roku 1143 Adolf II., gróf zo Schauenburgu a Holštajnska, ako nemeckú osadu na riečnom ostrove Bucu. Založil tu nový hrad, o ktorom sa zmieňuje prvý raz v roku 1147 Helmold. V roku 1158 Adolf odstúpil hrad Henrichovi Levovi. Po Henrichovom páde v roku 1181 sa stal Lübeck na osem rokov slobodným ríšskym mestom. Fridrich I. Barbarossa postavil do čela mesta vládnucu radu, ktorá tu bola až do 19. storočia. Ovládali ju obchodníci, zásluhou ktorých potom po stáročia lübeckej politike dominovali obchodné záujmy. Mesto a hrad potom striedavo vlastnilo niekoľko držiteľov. Do roku 1192 bol Lübeck súčasťou Saského vojvodstva, potom patril do roku 1217 k Holštajnskému grófstvu, nakoniec do bitky pri Bornhövede v roku 1227 bol súčasťou Dánska. Okolo roku 1200 sa stal lübecký prístav hlavným prístavom pre kolonistov, ktorí odtiaľ vyplávali do pobaltských území dobytých Livonským rádom a neskôr Rádom nemeckých rytierov.

V roku 1226 cisár Fridrich II. Hohenstaufský povýšil mesto na slobodné ríšske mesto a súčasné územie mesta sa stalo až do 31. marca 1937 hlavnou časťou novovzniknutého mestského štátu Slobodné a hanzové mesto Lübeck, ktorý bol od roku 1871 spolkovou krajinou Nemeckého cisárstva. V 14. storočí sa stal Lübeck najmocnejším členom obchodnej organizácie Hanza a bol označovaný ako "Kráľovná hanzy". V rokoch 1806 - 1810 Lübeck okupovalo Francúzske cisárstvo, a následne nim bol 13. decembra 1810 anektovaný a od 1. januára 1811 do roku 1813 začlenený do novovytvoreného francúzskeho departementu Bouches-de-l'Elbe. Od 1. apríla 1937 je súčasťou Šlezvicka-Holštajnska.

UNESCO

V roku 1987 boli zachované stredoveké časti mesta vyhlásené za súčasť kulturného dedičstva UNESCO. Rozhodujúci bol najmä príkladný charakter mesta vyjadrujúci stredoveký mestský rozvoj, markantná silueta so siedmimi vežami piatich hlavných kostolov a zachovalá zástavba z predindustriálného obdobia. Centrum mesta je turistický cieľ, zaujímavá je hlavne najstaršia časť Lübecku, ktorá leží z väčšej časti na ostrove medzi riekou Travou a Wakenitzom. Ostrov sa rozprestiera asi kilometer od severu na juh a 1,5 km od západu na východ. Niektoré budovy ako napríklad Holštajnska brána (Holstentor) ležia mimo ostrov. Okruh chránený UNESCOm zahŕňa tie najdôležitejšie stavby Lübecku: radnicu, kláštor, Koberg (úplne zachovalá štvrť z 13. storočia), Kostol sv. Jakuba, Nemocnicu sv. Ducha, štvrť patricijských domov z 15. a 16. storočia medzi kostolom sv. Petra a Holštajnskou bránou (Holstentor) a soľné zásobníky (sklady) na ľavom brehu Travy. S Lübeckom je spojený slávny nemecký spisovateľ Thomas Mann, ktorý sem umiestnil dej svojho románu Buddenbrookovci, za ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru.