Otvoriť hlavné menu

Imelo biele (Viscum album) je poloparazitická rastlina z čeľade santalovité (v minulosti z čeľade imelovité) cudzopasiaca na stromoch. Hostiteľské stromy však nepoškodzuje.

Imelo biele
Mistletoe P1210829.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Viscum album
Linné, 1753
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Obsah

OpisUpraviť

Imelo je stromovitý ker vysoký 30-50 cm. Má rozkonárené stonky žltozelenej farby. Listy sú kožovité, majú podlhovasto vajcovitý tvar, sú celistvookrajové a neopadavé. Imelo má drobné kvety žltkastej farby umiestnené v rázsochách a tiež na koncoch konárikov. Kvitne skoro, v marci – apríli. Plody sú biele lepkavé bobule.

Obsahové látkyUpraviť

Obsahuje lektín, živice (napr. viskotoxín, ktorý je však vo väčšom množstve toxický), alkaloidy, flavonoidy, cholín, acetylcholín, histamín, rôzne organické kyseliny, triterpény a iné.

VýskytUpraviť

Táto rastlina sa vyskytuje v Európe, Ázii a parazituje najmä na listnatých drevinách a z ihličnatých najmä na jedliach. Je to cudzopasná rastlina, ktorá sa prichytáva na kôre stromov. Zo stromov, ktoré sú jej hostiteľom, odoberá rozpustené minerálne živiny. Špecifický výskyt týchto rastlín je v korunách stromov vo výškach. Pre dobré upevnenie sa na svojom hostiteľovi musia zotrvať dlhú dobu a postupne zapúšťať korene - haustórie pod kôru hostiteľského stromu.

Výskyt v kultúreUpraviť

História tejto rastliny spadá až do obdobia Keltov. Tí považovali imelo biele ako mocnú a čarovnú rastlinu. Pravdepodobne ju využívali pri rituáloch na odháňanie démonov. Vyobrazenia imela možno vidieť na rôznych predmetoch tohto národa v podobe lístkov a vetvičiek. V priebehu času sa vo Veľkej Británii zaužívalo imelo ako symbol šťastia a ľudia si ho vešali počas vianočných sviatkov nad hlavu, alebo ho ako tento symbol často zobrazovali maliari vo svojich obrazoch.

GalériaUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Imelo biele
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Imelo biele

Externé odkazyUpraviť