Imelo biele
Imelo biele (Viscum album) je poloparazitická rastlina z čeľade santalovité (v minulosti z čeľade imelovité) cudzopasiaca na stromoch. Hostiteľské stromy však nepoškodzuje.
imelo biele | |
![]() | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Viscum album Linné, 1753 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
OpisUpraviť
Imelo je stromovitý ker vysoký 30-50 cm. Má rozkonárené stonky žltozelenej farby. Listy sú kožovité, majú podlhovasto vajcovitý tvar, sú celistvookrajové a neopadavé. Imelo má drobné kvety žltkastej farby umiestnené v rázsochách a tiež na koncoch konárikov. Kvitne skoro, v marci – apríli. Plody sú biele lepkavé bobule.
Obsahové látkyUpraviť
Obsahuje lektín, živice (napr. viskotoxín, ktorý je však vo väčšom množstve toxický), alkaloidy, flavonoidy, cholín, acetylcholín, histamín, rôzne organické kyseliny, triterpény a iné.
VýskytUpraviť
Táto rastlina sa vyskytuje v Európe, Ázii a parazituje najmä na listnatých drevinách a z ihličnatých najmä na jedliach. Je to cudzopasná rastlina, ktorá sa prichytáva na kôre stromov. Zo stromov, ktoré sú jej hostiteľom, odoberá rozpustené minerálne živiny. Špecifický výskyt týchto rastlín je v korunách stromov vo výškach. Pre dobré upevnenie sa na svojom hostiteľovi musia zotrvať dlhú dobu a postupne zapúšťať korene - haustórie pod kôru hostiteľského stromu.
Výskyt v kultúreUpraviť
História tejto rastliny spadá až do obdobia Keltov. Tí považovali imelo biele ako mocnú a čarovnú rastlinu. Pravdepodobne ju využívali pri rituáloch na odháňanie démonov. Vyobrazenia imela možno vidieť na rôznych predmetoch tohto národa v podobe lístkov a vetvičiek. V priebehu času sa vo Veľkej Británii zaužívalo imelo ako symbol šťastia a ľudia si ho vešali počas vianočných sviatkov nad hlavu, alebo ho ako tento symbol často zobrazovali maliari vo svojich obrazoch.
GalériaUpraviť
Iné projektyUpraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Imelo biele
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Imelo biele