István Bethlen
Gróf István Bethlen (maďarsko-latinský prídomok „Bethlen de Bethlen“, maď. Bethleni gróf Bethlen István; * 8. október 1874 Gernyeszeg Rakúsko-Uhorsko – † 5. október 1946 Moskva) bol maďarský politik, v 20. rokoch 20. storočia predseda vlády.
| István Bethlen | ||||||||
| maďarský premiér, politik, maďarský vlastenec | ||||||||
 Bethlenov portrét z roku cca 1920, autor neznámy | ||||||||
 | ||||||||
| Premiér | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 14. apríl 1921 – 24. august 1931 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Rodné meno | Bethleni gróf István Bethlen | |||||||
| Narodenie | 8. október 1874 Gorneștig, Rakúsko-Uhorsko, dnes Rumunsko | |||||||
| Úmrtie | 5. október 1946 (71 rokov) Moskva, Sovietsky zväz | |||||||
| Politická strana | Egységes Párt (1922 – 1935) | |||||||
| Alma mater | Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti | |||||||
| Profesia | ekonóm, politik, diplomat a spisovateľ literatúry faktu | |||||||
| Národnosť | maďarská | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
grófka Bethlenová Margit (1882 – 1970) | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | István Bethlen (multimediálne súbory) | |||||||
Život upraviť
Začiatok kariéry upraviť
István Bethlen pochádzal zo šľachtickej rodiny. Narodil sa v rodine grófa Istvána Bethlen de Bethlen (1839–1881) a jeho manželky grófky Ilony Teleki de Szék (1849–1914). Vychovávali ho súkromní učitelia od jeho 5 rokov. Keď dosiahol 9 rokov, opustil domov v Sedmohradsku, aby začal študovať na súkromnej internátnej škole Theresianum vo Viedni. Bola to najprestížnejšia škola v Uhorsku. Napriek svojim zdravotným a jazykovým (nemčina) prekážkam toto štúdium zvládol.[1]
V roku 1893 už študoval na Budapeštianskej univerzite (Univerzita Loránda Eötvösa) právo a štátnu správu a strávil aj pol roka štúdiom na viacerých anglických univerzitách. Po dvoch rokoch vojenskej služby nastúpil na poľnohospodársku vysokú školu v Mosonmagyaróvári. Štúdiá ukončil v dvadsiatichšiestich rokoch veku a medzi rokmi 1901 až 1918 riadil svoje dedičné majetky v Sedmohradsku.[1]
V roku 1901 bol prvýkrát zvolený do parlamentu za liberalistov.[2] Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vládny komisár v Sedmohradsku. Na začiatku roku 1919 založil Stranu národného zjednotenia, ktorá stála na národno-kresťanských princípoch. Túto stranu viedli magnáti a starí politici, ktorí sa usilovali o obnovenie predvojnových pomerov[3]:391.
V tom istom roku sa zúčastnil parížskej mierovej konferencie, kde se snažil vyjednať pre Maďarsko priaznivejšie mierové podmienky. Po vyhlásení Maďarskej republiky rád, vedenej Bélom Kunom odcestoval do Viedne, kde sa stal hlavným predstaviteľom protibolševického Maďarského národného výboru a tu nadviazal kontakty tiež s Miklósom Horthym.[3]:391
Predseda vlády upraviť
Potom, ako bola porazená komunistická revolúcia a tiež pokus o vrátenie trónu Karolovi IV., sa v apríli 1921 stal Bethlen premiérom novej vlády. Tá ukľudnila situáciu a obnovila ústavný poriadok. Systém, ktorý bol nastolený, niesol znaky neokonzervativizmu postaveného na kresťanských základoch. Tento odmietal liberalizmus, socializmus a bolševizmus.
Na podporu autoritárskeho režimu vydali nový volebný zákon, ktorý len poopravil predvojnové uhorské obmedzené volebné právo. V roku 1922 založili vládnu stranu, ktorá spájala pravicu a strany stredu.
S opozičnými sociálnymi demokratmi uzavreli dohodu o lojalite.[3]:391 Prostredníctvom volebnej manipulácie, rozdávaním funkcií v štátnej správe a zmenou volebného zákona si premiér Bethlen poistil priaznivcov. Bethlen bol schopný spojiť dva najsilnejšie prvky v maďarskej spoločnosti bohatej predovšetkým na priemyselníkov židovského pôvodu v Budapešti a bývalú vrchnosť na maďarskom vidieku do trvalej koalície, čím účinne kontroloval vzostup fašizmu v zemi počas desiatich rokov (svojej vlády).
V zahraničnej politike prelomil maďarskú medzinárodnú izoláciu v roku 1927 podpísaním zmluvy o priateľstve a spolupráci s fašistickým Talianskom.[4] V roku 1931 uzavrel zmluvu s Rakúskom, čím boli založené základy neskorších Rímskych protokolov.[3]:392
Revíziu Trianonskej dohody sa aj napriek snahe grófa Bethlena nepodarilo Maďarsku dosiahnuť, tiež sa mu nepodarilo zlepšiť vzťahy s okolitými štátmi, ktoré boli súčasťou Malej dohody.
Záver života upraviť
Kvôli narastajúcej hospodárskej kríze a množeniu rozporov vo vládnej strane Bethlen v auguste 1931 rezignoval na svoj úrad. Rýchle ho vystriedal Horthy. V poslaneckej snemovni však zaujal svoje poslanecké kreslo a stal sa kritikom posilňovania fašistických tendencií a prílišnej závislosti na Nemecku.
Za druhej svetovej vojny založil aj s inými šľachticmi protifašistický opozičný klub. Apeloval na Horthyho, aby sa ďalej nekompromitovalo Maďarsko, aby boli zastavené deportácie Židov. Tiež sa neúspešne snažil o uzatvorenie separátneho mieru so spojencami. Od roku 1944 bol nútený schovávať sa u priateľov na vidieku, no po obsadení Maďarska sovietskymi vojskami ho internovali a odviezli do Moskvy, kde 5. októbra 1946 v sovietskom väzení[5] zomrel na infarkt.[3]:392
Referencie upraviť
- ↑ a b NAGY, Zsolt. Great Expectations and Interwar Realities (Hungarian Cultural Diplomacy, 1918-1941). Budapest : Central European University Press, 2017. 354 s. Dostupné online. ISBN 978-963-386-194-3. S. 47. (po anglicky)
- ↑ ROMSICS, Ignác. István Bethlen (a great conservative statesman of Hungary, 1874-1946). Boulder : Social Science Monographs, 1995. 491 s. ISBN 978-0-88033-321-4. S. 25 – 26. (po anglicky)
- ↑ a b c d e KŘEN, Jan. Dvě století střední Evropy. Vyd. 1. Praha : Argo, 2005. 1109 s. (Dějiny Evropy; zv. 8.) ISBN 80-7203-612-2.
- ↑ Romsics, p. 225.
- ↑ MORVAY, Peter. Bethlen István. SME (Bratislava: Petit Press), 2004-10-08. Dostupné online [cit. 2019-11-05].
Bibliografia upraviť
- Romsics, Ignác: István Bethlen: A Great Conservative Statesman of Hungary, 1874-1946. East European Monographs. Columbia University Press, 1995.
- KŘEN, Jan. Dvě století střední Evropy. Vyd. 1. Praha : Argo, 2005. 1109 s. (Dějiny Evropy; zv. 8.) ISBN 80-7203-612-2.
- Fasora, Lukáš: Dějiny Maďarska 1918-1945. Brno 2000. ISBN 80-7204-149-5.
- Kontler, László a Pražák, Richard: Dějiny Maďarska. Praha 2002. ISBN 80-7106-616-8.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému István Bethlen
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku István Bethlen na českej Wikipédii.