Ivan Zbíňovský

Ivan Zbíňovský [známy aj ako Ivan Zbiňovský] (* 30. december 1882, Košťany nad Turcom – † 1917 ? Moskva ?) – bol málo známy, ale pre entomológiu Slovenska významný amatérsky prírodovedec – entomológ, (hlavne lepidopterológ), účtovník – obchodník, obchodný cestujúci a „mecenáš“ Slovenského národného múzea a Kmeťovho múzea v Martine.

Život

Ivan Zbíňovský (vlastným menom Ján Alexander Zbiňovský) sa narodil v Košťanoch nad Turcom v rodine Štefana Zbíňovského a matky Zuzany, rodenej Staričkovej v roku 1882. Pochádzal zo štyroch detí – synov, z ktorých jeden sa stal maliarom, ale následne ochorel na duševnú chorobu. Ďalší syn mal tiež nešťastný osud – svoj život ukončil pod kolesami vlaku. Nejstarší syn Aladár mal spočiatku ísť za učňa do hostinca do poľskej Poznane, ale v roku 1900 rodina Zbíňovských odkúpila obchod vo Varšave, kde držali tovar, určený hlavne pre krajanov – Slovákov, hlavne Turčanov. Syn Aladár sa neskôr oženil s dievčaťom z obce Košťany a tam je i pochovaný.

Ivan Zbíňovský nepracoval dlho v obchode u rodičov. Po skončení základného vzdelania pôsobil ako účtovník v obchode s galantérnym tovarom u rodákov z Turca – Országovcov – pôvodom z Kláštora pod Znievom. Bol to veľmi vzdelaný a ambiciózny muž, neustále študoval a čítal. Mal veľmi dobré kontaky s profesormi z varšavských škôl, lekármi z nemocnice a neustále sa učil cudzie jazyky, na čo mal skutočne mimoriadny talent: ovládal slovenčinu, poľštinu, ruštinu, nemčinu, maďarčinu, japonštinu a španielčinu. Dokonca zo Španielska si objednával vedecké knihy, lebo sa zaoberal okultizmom a hvezdárstvom. Vlastnil tiež rôzne mapy vesmíru. Prostredníctvom príslušníkov z vrstiev inteligencie sa dostal do kontaku i s poľskou šľachtou. Často sa večer táto spoločnosť miestnych vzdelancov stretávala u Zbíňovských doma, pričom im matka Zuzana často varievala halušky. Financie pre Ivana Zbíňovského nemali cenu, preto stále „smrdel grošom“. Peniaze, ktoré zarobil, alebo dostal od svojho brata Aladára ihneď minul za motýle, alebo knihy. Pracoval v obchode Országovcov, kde viedol výrobu kožených predmetov: peňaženiek, tašiek a pod. Ivan Zbiňovský bol „nepokojná duša“. Hocikedy si zmyslel, že odchádza na nejakú cestu. Zbalil si veci a „zmizol“ z domu. Za niekoľko týždňov prišiel pozdrav z Kanárských ostrovov, Španielska, Portugalska, Ecuadoru a pod. Portugalský prezident mu dal v tom čase plnú moc na budovanie kávových plantáží v Ecuádore. Dlho býval z domu preč a potom sa vždy vrátil s bohatými zbierkami nových exotických motýľov. Tieto zbieral už do svojho detstva a preparoval zbierku pre vznikajúce Slovenské národné múzeum. Mal veľa priateľov – zberateľov nielen v Poľsku, ale i v cudzine. Poznal sa takmer so všetkými významnými zberateľmi hmyzu v tom období.

Spolupracoval hlavne s bohatým poľským továrnikom Friedrichom Pulzom, ktorý mal vo Varšave fabriku na výrobu voňaviek a mydiel. S týmto si motýle často vymieňal a Pulz chcel od neho kúpiť i celú jeho zbierku, ale Zbíňovský je nepredal, napriek tomu, že mu dával obrovskú sumu (vraj 30 000 rubľov za jednu škatuľu exotických motýľov), pretože Zbíňovský povedal, že ju buduje pre svoj – slovenský národ. Pri budovaní jeho zbierky mu pomáhali aj chlapci, ktorí pracovali v ich obchode. Za každý chytený exemplár ich odmenil, preto sa mu podarilo vybudovať aj veľmi slušnú zbierku zástupcov európskej motýlej fauny. Motýle každoročne prinášala do Martina jeho matka, ktorá chodievala na Turiec, kde nosila darčeky a navštevovala príbuzných v Košťanoch, Vrútkach a pod. Pôvodne panoval názor, že motýle prinášali do Turca olejkári, ale tento názor sa nepotvrdil. Ivan Zbíňovský chcel poznať i oblasť Ruska, hlavne jeho východnú časť. Odcestoval do Vladivostoku a tu pracoval v obchode I. A. Čurina, ktorý mal v tejto oblasti veľa filiálok. Tu sa Ivan stáva vedúcim galantérneho oddelenia a chodieval nakupovať tovar do Rakusko – Uhorska, Francúzska, Nemecka a pod. Často navštevoval i francúzske továrne, pretože francúzske firmy sa snažli prostredníctvom neho získať viac odberateľov v Rusku. Ako obchodný agent sa z poverenia francúzskych obchodníkov dostal cez celú Áziu až do Japonska. Ivan Zbíňovský sa oženil dosť neskoro. Vzal si veľmi mladú ženu, ktorá bola dcérou poľského šľachtica. Manželstvo sa mu však nevydarilo, namal ani žiadnych potomkov. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa Ivan prihlásil do ruskej armády, kde v 8. štábe pôsobil ako prekladateľ. V roku 1917 prevzal pri Moskve fabriku na hračky, ktorá bola v tom čase jedinou v Rusku a patrila Országovcom, u ktorých Ivan pracoval i predtým. Ivan Zbíňovský dostal v tomto období zápal pľúc, ktorý mal u neho zlý priebeh. V čase, keď sa už necítil dobre, chcel ísť do Maríkovej na Slovensku, kde mal príbuzných, ale to sa mu už nepodarilo, lebo zomrel. Pochovaný je v blízkosti Moskvy.

Jeho zbierka hmyzu (prevažne exotických ale i európskych motýľov) v počte 633 kusov v 48 škatuliach je t. č. uložená v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu Andreja Kmeťa. Zbierku daroval múzeu v roku 1913. Záznam o darovaní sa nachádza i v Časopise muzeálnej slovenskej spoločnosti, kde sa uvádza, že zbierku v počte cca 1200 kusov motýľov, chrobákov a iného hmyzu venoval múzeu Ivan Zbíňovský. Ďalší záznam o tomto dare je i v zápisnici XX. valného zhromaždenia Muzeálnej slovenskej spoločnosti zo dňa: 6. 8. 1913, kde sa uvádza, že táto zbierka je jedna z najkrajších ozdôb múzea. V múzeu Andreja Kmeťa v Martine je iba jeho zbierka motýľov. Chrobáky a ostatné druhy exotického hmyzu zostali v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

Ako píše RNDr. Vladimír Straka z Turčianského múzea Andreja Kmeťa: „svojou zbierkou si Ivan Zbíňovský v slovenskej muzeológii postavil svoj pomník“.

Zdroje informácií o autorovi

• Straka, V.: 1981, Entomologické zaujímavosti v zbierkach Turčianského múzea Andreje Kmeťa. Z minulosti a prítomnosti Turca, 5: 177 – 179.
• Koleška, Z.: 1995, (Zbiňovský Ivan: 744 – 745). In: Seznam biografií československých entomologů (entomologové nežijíci) – 15. pokračování. Klapalekiana 31 (Supplement), Praha: 564 – 775.
• Okali, I. et al.: 1996, Slovník slovenských zoológov a zoológov so vzťahmi k územiu Slovenska. 131.
• Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Zbíňovský Ivan“: (internet).
• Groll, E. K. [ed.]: 2006, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Zbíňovský Ivan“: (internet).
• Bukovská, Ž.: 2007, Za rodákmi: „Zbíňovskí z Koštian zakaždým vo Varšave prichýlili všetkých Turčanov“. In: Nový život Turca, Martin, (21.1.2007): 16.

Bibliografia

Nie je známe, že by bol publikoval niektoré entomologické články, prípadne iné – prírodovedne zamerané práce.

Externé odkazy

• Záznam o narodení a krste v matrike indexovaný - evanjelická farnosť Turčiansky Peter; pokrstený ako Joannes Alexander Zbinyovszky