Ján Chrapan ml.

Prof. RNDr. Ján Chrapan DrSc. (* 21. september 1936, Košice – † 23. júl 2016 Bratislava) bol slovenský jadrový fyzik, radioekológ, vysokoškolský pedagóg a moderátor. Výsledky jeho vedeckej práce zahrňujú hlavne medzinárodný prínos k vytvoreniu vedeckej oblasti radiačná chronológia, konštituovanie vedeckého výskumu v oblasti dejín fyziky a k aplikovaniu radiokarbonovej metódy. Pracoval na fyzikálnej problematike monitorovacej siete radioaktívneho znečistenia atmosféry. Jeho záľubou boli dejiny vedy a životné osudy ľudí, ktorí ju tvorili, predovšetkým tu na Slovensku. Snažil sa slovenskému národu pripomenút význam slovenských vedcov, technikov a padagógov, ktorí svojou činnostou prispeli ku vzniku unikátnych technických diel, ako napríklad Banskoštiavnické tajchy, priehrady, mosty, krajinné úpravy a všetko, čo robí Slovensko krásnou krajinou.

Ján Chrapan ml.
Slovenský jadrový fyzik, radioekológ, vysokoškolský pedagóg, moderátor
Narodenie	21. september 1936 Košice, Československo
Úmrtie	23. júl 2016 (79 rokov) Bratislava, Slovensko
Národnosť	slovenská
Rodičia	Ján Chrapan, Zlata Aurelia Chrapanová
Manželka	Ľudmila Baštová, Eva Tokariková, Eva Bittnerová
Deti	Ján, Igor, Miroslav, Andrej
Biografický portál

Životopis

Detstvo

Narodil sa 21. septembra 1936 v Košiciach. Jeho rodičia v tom čase pôsobili na škole v Tornali (dnešné Šafárikovo). Otec prof. RNDr. Ján Chrapan CSc. ako riaditeľ školy a matka Aurelia Chrapanová rod. Bikfalvyová, ako učiteľka. Keď na základe viedenskej arbitráže mesto pripadlo Maďarsku, presťahovali sa v roku 1939 do Bratislavy, kde mu 15. mája 1940 umrela mama na TBC. Ranné detstvo prežil u starých mám na južnom Slovensku - Pukanec. Základné školské vzdelanie 1-4 absolvoval na štátnej ľudovej škole v Pukanci 1942 – 1946. Poslednú triedu základného štúdia ukončil už v Bratislave.

Štúdium

Stredoškolské štúdium pokračoval v rokoch 1947 – 1948 na III. Št. Gymnáziu v Bratislave. V rokoch 1948 – 1951 študoval na stred. šk. chlapčenskej v Bratislave. Od roku 1951 – 1953 študoval na gymnáziu v Bratislave. Maturitu absolvoval 29. mája 1954 na JSŠ v Bratislave 1953 – 1954.

Vysokoškolské vzdelanie 10. septembra 1954 – 30. mája 1959 získal na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave v obore obecná fyzika. (Diplom č. 11519 zo dňa 27. júna 1959).

Tituly

• Titul RNDr. získal na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave 31. mája 1968 vo vednom obore aplikovaná fyzika. (Diplom č. 001578 o dňa 1. mája 1968).
• Vedecká hodnosť CSc. mu bola udelená 11. mája v roku 1972 Slovenskou komisiou pre vedecké hodnosti.
• Akademický titul docent získal po obhajobe habilitačnej práce 01. marca 1978 na tému Aktivita radioaktívnych prírodných zdrojov ako indikátor evolučných procesov a to 14. augusta v roku 1979, kde mu bol udelený Ministerstvom školstva Slovenskej socialistickej republiky. (Prípis MŠ SSR č.5 817/1979)
• Akademický titul profesor pre odbor jadrová a subjadrová fyzika mu bol udelený 27. marca v roku 1987 Prezidentom Československej socialistickej republiky. (Menovací dekrét ev.č. 68, zo dňa 27. marca 1987).
• Vedeckú hodnosť DrSc. mu bola udelená 18. apríla v roku 1988 na základe obhajoby doktorskej dizertačnej práce „Fyzika geomigrácie z aspektu radiačnej chronológie“ rozhodnutím Vedeckej rady UK v Bratislave. (Diplom č. 659 zo dňa 18. apríla 1984).

Pedagogická činnosť

Košice

Po absolvovaní vysokoškolského vzdelania 1959 zahájil svoju profesnú činnosť ako akademický pracovník - asistent fyziky na Katedre fyziky Fakulty ťažkého strojárstva VŠT v Košiciach. 20. septembra 1959 založil Stavebné bytové družstvo zamestnancov VŠT, jedno z prvých Stavebných družstiev vo východoslovenskom kraji a do roku 1962 bol jej predsedom.

Bratislava

Od 01. septembra 1962 pôsobil ako odborný asistent na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, katedra jadrovej fyziky. Od roku 1974 bol členom Terminologickej komisie Ústavu merania a meracej techniky SAV. V rokoch 1973 – 1975 bol členom rezortnej komisie Ministerstva školsta SSR pre zavádzanie SI sústavy. V rokoch 1975 až 1984 spolupracoval s Československou televíziou v Bratislave ako odborný poradca a moderátor relácie Svet vedy a techniky. V rokoch 01. augusta 1979 – 31. augusta 1980 pôsobil ako docent aplikovanej fyziky KJF PF UK Bratislava. V rokoch 01. augusta 1980 – 30. juna 1984 pracoval ako docent aplikovanej fyziky KJF Matematicko-fyzikálnej fakulty UK Bratislava.

Liptovský Mikuláš

Dňa 01. júla 1984 vstúpil do aktívnej vojenskej služby s hodnosťou podplukovník, neskôr plukovník a začal pôsobiť na VVTŠ-ČSSP v Liptovskom Mikuláši, kam sa v roku 1985 presťahovala aj jeho manželka RNDr. Eva Tokariková s rodinou. V rokoch 01. júla 1984 - 31. marca 1987 pracoval ako docent aplikovanej fyziky Katedra fyziky VVTŠ–ČSSP v Liptovskom Mikuláši vo funkcii zástupca náčelníka katedry fyziky, ktorá sa neskôr spojila s Katedrou matematiky a zmenila názov na Katedru prírodných vied Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši.. Neskôr od 01. apríla 1987 – 31. augusta 1990 pôsobil ako profesor na jadrovej a subjadrovej fyziky KF VVTŠ-ČSSP vo funkcii zástupca náčelníka katedry. Od roku 01. septembra 1990 – 31. októbra 1993 pôsobil už ako profesor na jadrovej a subjadrovej fyziky KF VVTŠ-ČSSP vo funkcii náčelník katedry.

Dňa 30. novembra 1993 ukončil aktívnu vojenskú službu. V rokoch 01. decembra 1993 – 31. augusta 1997 zostal pôsobiť ako civilný pracovník, najprv ako vedecký pracovník Katedry časti strojov VA v Liptovskom Mikuláši a neskôr od 01. septembra 1997 – 31. augusta 1998 pôsobil ako profesor na jadrovej a subjadrovej fyziky, Katedry časti strojov VA v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1984 – 1998 vytvoril na katedre fyziky VVTŠ-ČSSP pracovisko fyziky nízkych radioaktivít.

Banská Štiavnica

Od 01. septembra 1998 – 31. augusta 2001 pôsobil ako profesor na jadrovej a subjadrovej fyziky Katedra environmentálneho inžinierstva Fakulty ekológie a enviromentalistiky TU Zvolen, so sídlom v Banskej Štiavnici, v rokoch 1999 a 2000 vo funkcii jej dekana. Od 01. septembra 2001 – 31. augusta 2006 pôsobil ako profesor jadrovej a subjadrovej fyziky KEI FEE TU Zvolen. 20. júla 1990 bol vedeckým kolégiom pre historické vedy Slovenskej akadémie vied menovaný za člena komisie pre obhajoby kandidátských dizertačných prác pre vedný obor 71-06-9 – dejiny vied a techniky pri Historickom ústave SAV v Bratislave. 14. decembra 1990 bol z poverenia prezídia ČSAV riaditeľom Ústavu teorie a historie vědy, Československé akademie věd na základě doporučení Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV, menovaný členom Československého komitétu pro dějiny vědy.

02. januára 2003 mu bol rektorom TU vo Zvolene udelený čestný titul profesor emeritus (Diplom 1/2003 zo dňa 02. januára 2003)

Ružomberok

Od roku 2005 do roku 2007 pôsobil na Katolíckej univerzite v Ružomberku. 29. novembra 2005 bol menovaný dekanom Fakulty zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku za člena vedeckej rady FZ KU v Ružomberku.

Vedecká činnosť

Od roku 1958 vedecky pracoval a publikoval v oblasti detekcie ionizujúceho žiarenia fyziky subjadrových častíc a radiačnej chronológie s výstupmi do oblastí fyziky nízkých aktivit, tuhých látok a radioekologie. Pri organizovaní vedeckých prác pôsobil ako vedúci riešiteľských kolektívov, vedúci oddelenia radiačného datovania (1965 – 1980). V roku 1962 stál pri zrode Katedry jadrovej fyziky na Matematicko-fyzikálnej fakulte (dnes Fakulta matematiky, fyziky a informatiky) UK v Bratislave, kde založil oddelenie radioaktívneho datovania.

Od 1964 bol aktívnym členom Jednoty slovenských matematikov a fyzikov (JSMF), Jednoty československých matematikov a fyzikov (JČSMF), vedeckej spoločnosti SAV a to ako vedúci vedeckých seminárov (z radiačnej chronológie (1965 – 1984), z dejín fyziky (1982 – 1984), seminár aplikovanej fyziky (1984 – 2007), ako aj spoluorganizátor starostlivosti o mladé talenty z fyziky (fyzikálna olympiáda, klub mladých fyzikov). V januári 1984 obdržal od Československej vedeckotechnickej spoločnosti v Bratislave Čestné uznanie za aktívny podiel na realizácii vedeckotechnického rozvoja.

Od roku 1995 sa účastnil na príprave projektu Cyklonového centra SR v oblasti využitia urychĺovačových technológií v rezorte obrany. Jeho myšlienka vybudovať prvé mimobratislavské pracovisko Cyklotronového centra sa realizovala v roku 2002 v podobe nového oddelenia nukleárnej medicíny v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP v Ružomberku so zabudovaním koincidenčnej gamakamery (ESPECT/CT) pre účely diagnostiky hlavne kardiovaskulárních, ale aj onkologických a neurologických chorôb aj s pomocou pozitronových žiaričov. Bol členom Európskej fyzikálnej spoločnosti a Európskej nukleárnej spoločnosti. Od založenia Odbornej skupiny dejín a metodologie fyziky 1987 a Sekcie radiačnej chronológie Slovenskej nukleárnej spoločnosti 1991 SNUS bol ich voleným predsedom. Za činnost v tejto organizácii bol ocenený čestným diplomom SNUS. V roku 2010 mu bola udelená cena ZSVTS Propagátor vedy a techniky za významné výsledky v oblasti vedy a techniky. Pôsobil v rôznych komisiách v rezortoch školstva a obrany (napríklad predseda celoslovenskej komisie MŠ pre zavádzanie SI v rezorte, predseda zkúšobných komisií, ako komisie pre obhajobu diplomových, kandidátských a doktorských prác, Terminologickej komisie JSMF z fyziky, Terminologickej komise SAV z teorie merania, Československého komitetu pro dějiny vědy a pod.) Bol členom redakčních rád odborných časopisov ako Rozhledy, členský časopis JSMF SFS SSDVT Myšlienky, neskoršie zborník Slovenských matematikov a fyzikov a technických pracovníkov Myšlienky a fakty, kterého bol predseda redakčnej rady, ročenka dejín a metodológie fyziky, zborník vedeckých prác VVTŠ-ČSSP. Dňa 01.10.1985 bol náčelníkom fakulty PVO PV VVTŠ-ČSSP menovaný členom vedeckej rady fakulty PVO PV. Dňa 01. septembra 1997 bol dekanom Fakulty logistiky menovaný členom vedeckej rady Fakulty logistiky VVTŠ-ČSSP v Liptovskom Mikuláši. Dňa 19. septembra 1991 obdržal poverenie k zastupovaniu VVTŠ-ČSSP v Rade vysokých vojenských škôl. Dňa 05.09.2011 mu Slovenská fyzikálna spoločnost udelila stutus čestného člena Slovenskej fyzikálnej spoločnosti.

Aktívne pracoval na organizácii vedeckých seminárov v rámci JČSMF (Jednota československých matematikov a fyzikov), Radiačná chronológia (1965 – 1990), Aplikovaná fyzika (1984 – 1997), Medzinárodný seminár dejín a metodológie fyziky (od roku 1984), Mikulášske rozhovory (problematika rádiochronológie a interakcie ionizujúceho žiarenia s látkou) (1988 – 1997), z ktorých sa vyvinuli vedecké konferencie s medzinárodnou účasťou, ako napríklad Banskoštiavnické dni (problematika nízkych aktivít, jadrovej energetiky, odpadového hospodárstva a rádioenvironmentalistiky) a na organizovaní celoslovenského seminára pre učiteľov fyziky základných a stredných škôl Vanovičové dni. Pôsobil jako dlhoročný zahraničný konzultant Laboratória 14C Archeologického a etnografického múzea v Lodži, konzultant VSÚ 080 v Lipt.Mikuláši, VÚ 070 v Brně a ETVU v Novej Dubnici.

Od roku 1965 vychoval viac ako 100 diplomantov

Publikačná činnosť

Publikačná činnosť prof. RNDr. Jána Chrapanan ml. DrSc. bola zameraná na širokú škálu fyzikálnych problematík ako detekcia ionizujúceho žiarenia fyziky subjadrových častíc a radiačnej chronológie, didaktika fyziky, dejiny fyziky. Pozostávala z viac ako 300 odborných tituľov, ako Kandidátska práca, Habilitačná práca, samostatné vedecké práce a monografie, vedecké práce kolektívneho charakteru, ako aj odborné práce, výskumné správy, odborné články do časopisov. Medzi publikácie patrí aj devät učebníc a vysokoškolských skrípt ako Atómová fyzika I., II., III, Experimentálna jadrová fyzika, Dejiny fyziky a pod. Spolu s RNDr. Evou Tokarikovou sa dlhodobo venoval prekladateľskej činnosti: Landau -Rumer Čo je teória relativity SVTL, Bratislava 1986, Grigorjev - Mjakišev Sily v prírode ALFA, Bratislava 1980, Landau - Kitajgorodskij Fyzika pre všetkých I. - fyzikálne telesá ALFA Bratislava, MIR Moskva 1982, Landau - Kitajgorodskij Fyzika pre všetkých II. - molekuly ALFA Bratislava, MIR Moskva 1983, Landau - Kitajgorodskij Fyzika pre všetkých III. - elektóny ALFA Bratislava, MIR Moskva 1984, Fyzika pre všetkých IV. - fotony a jadrá , Alfa Bratislava 1984.

Uznanie

• JČSMF
• SBD VŠT Košice
• Čestné uznanie JSMF Poprad 1978
• Vyznamenanie JSMF za vynikajúcu prácu Karlové Vary 1981
• Čestné uznanie ČSVTS Mestská rada v Bratislave 20. február 1984
• Cena ZSVTS Propagátor vedy a techniky
• Čestné uznanie MŠ k 25. výročiu FO
• Čestný diplomom SNUS
• Stutus čestného člena Slovenskej fyzikálnej spoločnosti
• 24. septembra 2012 mu, spolu s Ing. Karlom Komárkom PhD a prof. RNDr. Dušanom Hovorkom DrSc udelil Literárny fond, sekcia pre vedeckú a odború literatúru a počítačové programy, Prémiu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2011 v kategórii spoločenských vied za dielo Ako písať a komunikovať Vademecum začínajúcich vedeckých a pedagogických pracovníkov.