Ján Daniš

MUDr. Ján Daniš (* 4. jún 1911, Ostrany (v súčasnosti Hrušovo) – † 4. jún 1974, Lučenec) bol slovenský lekár, chirurg a zakladateľ nemocnice v Lučenci.

Ján Daniš
slovenský lekár, chirurg
Narodenie	4. jún 1911 Ostrany, Slovensko
Úmrtie	4. jún 1974 (63 rokov) Lučenec, Slovensko
Biografický portál

Lučenec 1959, chirurgická vizita, (zľava - prim.Daniš, Dr.Hrivnák, Dr.Kuník, Dr.Barna, Dr.Štubňa)

Pamätná tabuľa. MUDr. Ján Daniš - Lučenec

Životopis

Ján Daniš sa narodil v rodine učiteľa. Jeho otec bol dlhé roky riaditeľom základnej školy v Hnúšti-Likieri. Spolu so svojim bratom vyrastal v intelektuálnom prostredí. Jeho rodičia vlastnili veľkú knižnicu a zaujímali sa nielen o svoje zamestnanie ale aj o všeobecné dianie vo svete. Základnú školu vychodil vo svojej rodnej obci. Po jej ukončení nastúpil do Štátneho reálneho gymnázia v Rimavskej Sobote na ktorom maturoval v roku 1929. V škole bol vždy výborným žiakom. Po maturite sa rozhodol pre štúdium medicíny na Karlovej univerzite v Prahe, ktorú úspešne ukončil v roku 1938. Svoju lekársku prax zahájil v roku 1938 na 1. chirurgickej klinike v Prahe u prof. MUDr. Arnolda Jiráska. Po rozdelení Československa sa vrátil na Slovensko a v rokoch 1940 – 1942 pracoval ako lekár chirurg v nemocnici Hnúšťa-Likier. V roku 1942 nastúpil na chirurgickú kliniku LFUK v Bratislave ako lekár asistent k prof. MUDr. Konštantínovi Čárskemu. Po vypuknutí SNP bol aktívnym účastníkom SNP a pôsobil ako lekár v povstaleckej nemocnici v Likieri. 1. apríla 1945 bol po konkurznom konaní vymenovaný za riaditeľa nemocnice a primára chirurgického oddelenia v Lučenci, kde pôsobil až do svojej smrti. Zomrel v Lučenci, kde je aj pochovaný.

Rodina

Počas svojej lekárskej praxe v Bratislave sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, Jolanou Škrabákovou, ktorá bola v tom čase po maturite v Tisovci študentkou Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave odbor fyzika-chémia. Zobrali sa v decembri 1944. Prakticky od svojho nástupu do Lučenca až do svojej smrti bývala rodina v areáli nemocnice, kde spolu vychovali 5 detí, MUDr. Ivetta Rakická, MUDr. Katarína Babišová, MUDr. Martin Daniš, MUDr. Ján Daniš a MUDr. Marta Kernerová z ktorých MUDr. Martin Daniš a MUDr. Ján Daniš už žiaľ nežijú.

Nemocnica s poliklinikou Lučenec

V čase jeho nástupu ako riaditeľa nemocnice v Lučenci v povojnovom období, v roku 1945, boli veľké problémy so zásobovaním i bežnou prevádzkou nemocnice. Neexistovala sanitná služba, pacientov vozili na konských povozoch. V tomto období mala nemocnica len 2 murované budovy, dnešné infekčné oddelenie a bývalé kožné oddelenie a ešte drevený barak, bývalý Tarch, ktorý už dnes nestojí. Všetky budovy boli v zlom technickom stave. V lučeneckej nemocnici bol v tom čase monoprimariát a nedostatok lekárskeho personálu. Prim. Daniš vykonával funkciu primára na všetkých oddeleniach a spolu s MUDr. Alexandrom Éberom, MUDr. Evou Éberovou, Zoltérom, Wichnerom a MUDr. Polakovičovou obstarávali všetky oddelenia a odbornosti.

Túžbou Prim. Daniša bolo vybudovať v Lučenci modernú nemocnicu. Prvou stavbou, ktorú ako riaditeľ pomáhal realizovať bol detský pavilón, ktorý uviedli do prevádzky v roku 1948. Dnes je táto budova už po rekonštrukcii. Následne inicioval výstavbu poschodového chirurgického pavilónu. Treba povedať, že podmienky, v ktorých sa v tom čase organizovala výstavba pavilónu boli mimoriadne náročné. Riaditelia nemocníc nemali v tom čase k dispozícii služobné auto so šoférom. Na ústredné orgány v Bratislave chodil prim. Daniš vybavovať nočným vlakom, spať taktiež nočným vlakom pri plnej prevádzke nemocnice. Chirurgický pavilón bol daný do prevádzky v roku 1953 a patril v tom čase k najmodernejším nemocniciam na Slovensku. Súčasne začal budovať aj vstupnú budovu nemocnice s interným oddelením podľa projektov známeho lučenského architekta Ing. Oskara Winklera. Tato budova bola dokončená už za vedenia jeho nástupcu MUDr. Gejzu Buriana.

Po odbornej stránke bolo silnou stránkou prim. Daniša brušná a hrudná chirurgia. V povojnovom období bolo v regióne veľa úrazov a veľa pacientov s TBC. Prim. Daniš absolvoval viaceré odborné stáže v hrudnej chirurgii vo Vyšných Hágoch a vo všeobecnej a brušnej chirurgii: na významných pracoviskách napr. u Prof. Knoblocha v Prahe, a urologickej klinike v Bratislave. V hodnotenom období sa v rámci chirurgie vykonávali všetky operačné výkony: chirurgické, ortopedické, gynekologické, traumatologické a popáleninová chirurgia. Prim. Daniš vykonal na chirurgickom oddelení prvú resekciu žalúdka (1947), prvú strumektomiu (1948), zaviedol osteosyntézu dlhých kostí (1956), ktoré dovtedy v nemocnici nevykonávali, v úrazovej chirurgii reparáciu lebky. Časom sa začali oddeľovať jednotlivé primariaty – interné oddelenie, gynekológia, tbc/urológia a iné. Počas pôsobenia Prim. Daniša sa podľa operačných kníh vykonalo ročne priemerne 1100 operácií.

Prim. Daniš sa venoval aj výchove mladých lekárov. Pre 1. a 2. atestáciu z chirurgie vyškolil 2 generácie, celkom asi 20 lekárov – napr. Prim. MUDr. Aladár Štubňa (atestácia 1. a 2. stupňa v odbore chirurgia - prof. Šteiner, + atestácia 2. stupňa v odbore urológia - prof. Zvara), Dr. Július Barna, Dr. Alexander Éber, Dr. Marcel Fillo, Dr. Vladimír Hrivnák, Dr. Juraj Kollár, Dr. Zdenko Kuník, Dr. Edita Slivková a ďalší. Podieľal sa aj na výchove zdravotných sestier externou výučbou v Strednej zdravotníckej škole v Lučenci. Na chirurgickom oddelení vychoval veľmi zdatné inštrumentárky – Františku Seleckú, Vilému Petrákovu-Kaiserovu a iné. Bol členom Slovenského Červeného kríža a aktívne sa zúčastňoval s jeho činnosti. Odprednášal odborné prednášky na rôznych fóroch. V Lučenci vybudoval moderné prosperujúce chirurgické oddelenie na vysokej profesionálnej úrovni, ktoré kráčalo s trendom vtedajšej slovenskej medicíny.