Július Klimko
Ing. Július Klimko (* 12. apríl 1871, Ružomberok – † 15. marec 1964, Prešov) bol lesný inžinier a politik HSĽS v období medzivojnového Česko-Slovenska.
Július Klimko | |
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | |
---|---|
V úrade 1920 – 1929 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 12. apríl 1871 Ružomberok, Slovensko |
Úmrtie | 15. marec 1964 (92 rokov) Prešov, Slovensko |
Politická strana | HSĽS |
Alma mater | Vysoká škola technická v Budapešti |
Profesia | lesný inžinier |
Národnosť | slovenská |
Vierovyznanie | rímskokatolícke |
Životopis
upraviťJeho otec bol Jozef Klimko a matka Veronika rod. Opršalová. Študoval na gymnáziu v Ružomberku a v rokoch 1885-89 v Banskej Bystrici. Neskôr študoval lesné inžinierstvo na Vysokej škole technickej v Budapešti. Inžinier štátnych lesov v Sedmohradsku, lesný radca v Liptovskom Mikuláši, po 1918 riaditeľ štátnych lesov v Solivare a statkár v Šariši. Prispieval do Slovenskej pravdy, Slováka. V medzivojnovom období podporoval Vojtecha Tuku a jeho plány na autonómiu Slovenska v rámci obnoveného Uhorska.
Vo voľbách do Národného zhromaždenia republiky Československej v roku 1920 bol zvolený do hornej komory parlamentu. Kandidoval za Slovenskú ľudovú stranu (neskôr Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu) v X. volebnom kraji (Prešov). V senáte zasadal v dopravnom, ústavnoprávnom a zahraničnom výbore. V priebehu volebného obdobia spolu so svojimi kolegami vystúpil zo spoločného poslaneckého klubu ČSL - SĽS a stal sa členom klubu senátorov Slovenskej ľudovej strany.[1] Do senátu bol zvolený aj v parlamentných voľbách v roku 1925. Opäť kandidoval za Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu v X. volenom kraji (Prešov). V tomto volebnom období zasadal v imunitnom, národohospodárskom, stálom a v ústavnoprávnom výbore senátu.[2] Po Tukovom odsúdení v roku 1929 politicky významnejšie nevystupoval. V nasledujúcich parlamentných voľbách už nekandidoval a vrátil sa k svojej pôvodnej lesníckej profesii.
V obecných voľbách v Prešove v roku 1932 kandidoval do mestského zastupiteľstva na kandidátnej listine Združenia katolíkov. Išlo prakticky o druhú ľudácku kandidátku v meste, avšak mala pomerne blízko aj k maďarskej Krajinskej kresťansko-socialistickej strane.[3]
Do januára 1938 pôsobil ako vrchný lesný radca lesnej správy v Prešove, kedy bol preložený do trvalej výslužby.[4]
Po vzniku Zväzu slovenských drevopriemyselníkov, drevoobchodníkov a drevomajiteľov v novembri 1938 bol zvolený za jeho I. podpredsedu.[5] Zakladal a viedol aj pobočku Slovenskej ovocinárskej spoločnosti v Prešove.[6] V roku 1941 sa ešte spomína ako člen dozornej rady firmy Cukrovar Trebišov, úč. spol. v Trebišove.[7]
Referencie
upraviť- ↑ Menný zoznam senátorov (k) [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-01-04]. Dostupné online.
- ↑ Menný zoznam senátorov 1925 - 1929 (k) [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-01-04]. Dostupné online.
- ↑ Kresť. soc. opozícia v ľudovej strane. Slovenský denník (Bratislava), 1932-09-24, roč. XV, čís. 220, s. 3.
- ↑ Osobné zmeny v správe štátnych lesov. Slovenský denník (Bratislava), 1938-01-25, roč. XXI, čís. 20, s. 4.
- ↑ Slovenské lesy do slovenských rúk. Slovenský denník (Bratislava), 3.11.1938, roč. XXI, čís. 254, s. 3.
- ↑ Nové odbočky Slovenskej ovocinárskej spoločnosti. Slovák (Bratislava), 27.4.1939, roč. XXI, čís. 97, s. 8.
- ↑ Valné zhromaždenie Trebišovského cukrovaru. Slovák (Bratislava), 31.5.1941, roč. XXIII, čís. 124, s. 8.
Literatúra
upraviťExterné odkazy
upraviť- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 95; pokrstený ako Julius Sigismundus Klimko