Jozef Cehuľa
Jozef Cehuľa (uvádzaný aj ako Cehula bez mäkčeňa, pseudonymy: J. C. Pastorello, Pastierik, J. C. Speculator; * 3. marec 1898, Letanovce – † 5. jún 1986, Gelnica, časť Matilda Huta) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, spisovateľ, básnik, hudobný skladateľ a ľudový maliar.[1]
| Jozef Cehuľa | |
| slovenský rímskokatolícky kňaz, spisovateľ, básnik, hudobný skladateľ a ľudový maliar | |
| Narodenie | 3. marec 1898 Letanovce, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 6. jún 1986 (88 rokov) Gelnica, časť Matilda Huta, ČSSR |
Životopis upraviť
Jozef Cehuľa, druhé dieťa z piatich súrodencov, pochádzal z rodiny tradičných spišských roľníkov, živiacich sa chovom dobytka a povozníctvom. Po cirkevnej ľudovej škole v Letanovciach navštevoval katolícke gymnázium v Levoči, maturitu získal na premonštrátskom gymnáziu v Rožňave. Počas vojenskej služby v Košiciach bol prevelený na front, v roku 1917 padol do dva roky trvajúceho talianskeho zajatia. Po návrate z Talianska začal študovať na Vysokej škole bohosloveckej (Spišská Kapitula) teológiu, v roku 1922 vysvätený, ako kňaz pôsobil v Kežmarku, Liptovskej Osade, Levoči, Harichovciach.
V roku 1950 sa bez štátneho súhlasu stal dekanom levočského dištriktu a tajným generálnym vikárom spišskej diecézy, a keďže sa pohyboval v blízkosti biskupa Jána Vojtaššáka, s ktorým sa začali procesy vo veciach zrady republiky, Jozef Cehuľa bol označený ako klérofašistický rozvratník, a v roku 1953 odsúdený na dvanásť rokov väzenia (velezrada, poburovanie, marenie dozoru štátu nad cirkvou a pod.). V roku 1960 získal amnestiu, bol však naďalej sledovaný ŠTB. Po prepustení žil Cehuľa istý čas u brata, a napokon do konca života pôsobil ako duchovný pri sestrách v Ľubovnianskych kúpeľoch, Kalinove a Matilde Hute, kde zomrel. Životom Jozefa Cehuľu sa zaoberal historik Hadrián Radványi, ktorý o ňom spísal v roku 1994 brožúru (v rukopise) pod názvom Slúžil cirkvi a národu. Jozef Cehuľa 1896 – 1986: Životopisný náčrt s bibliografiou literárnej tvorby.
Literárna tvorba upraviť
Jozef Cehuľa prispieval svojimi prekladmi, i vlastnými článkami a textami do rôznych katolíckych časopisov (Tatranský Orol, Svätá rodina, Kráľovná sv. Ruženca, Rozvoj, Slovák, Pútnik svätovojtešský, Kráľovná mája). Preklady sú zvyčajne mravoučnými biblickými príbehmi, Cehuľove vlastné časopisecké texty majú eticko-náboženský charakter. Tlačou vyšlo päť žánrovo rôznorodých Cehuľových samostatných kníh. V Štátnom archíve v Levoči je uložených množstvo rukopisných prác Pastorella, písal rozsiahle historické romány viažuce sa k spišskej oblasti (Ruža pod šibenicou, Marcelov hrad, Besy pod hradbami, atď.), kratšie novely a dramatické texty. Do niekoľkých zošitov spísal aj svoj vlastný životopis. Literárny historik a kritik Jozef Melicher vo svojej štúdii s názvom Próza katolíckej moderny[2] zaradil Cehuľu k autorom s expresionistickými, lyrizačnými a ornamentálnymi tendenciami.
Zoznam diel upraviť
- 1925 – Či jest Boh? – nábožensko-filozofická brožúra
- 1928 – Krížová cesta katolíkov v Mexiku – informačná brožúra
- 1931 – Za pravdou – sociálny román
- 1948 – Pod palestínskym nebom – zbierka legiend
- 1949 – Vojna richtárov – historický román
Referencie upraviť
- ↑ Jozef Cehuľa In: Osobnosti [online]. letanovce.sk, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
- ↑ OBERT, Viliam. Literárnovedné štúdie II. 1. vyd. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, Filozofická fakulta, 2002. ISBN 80-8050-475-X. S. 93 – 115.
Literatúra upraviť
- DLUGOŠ, F. a kol. 2010. Profily odvahy a viery. Spišskí mučeníci 1948-1989. Ružomberok: Verbum, 2010. 414 s. ISBN 978-80-8084-611-4
- DLUGOŠ, F. 2013. Verní Ježišovi a jeho krížu. Levoča: MTM, 2013. 182 s. ISBN 978-8089187-73-7
- HAGOVSKÝ, J., ŠÍPKA, E. 2000. Farnosť sv. Jána Krstiteľa v Liptovskej Osade v minulosti a súčasnosti. Liptovská Osada: MO Matice slovenskej, 2000. 28 s.
- RADVÁNYI, H. 1994. Slúžil cirkvi a národu. Jozef Cehuľa 1896 – 1986 : Životopisný náčrt s bibliografiou literárnej tvorby. Trnava: rkp, 1994. 60 s.
- VANDOVÁ, L. Tematický aspekt prozaickej tvorby Jozefa Cehuľu. Diplomová práca. Nitra: FF UKF v Nitre, 2019. 87 s.