Jaroslav Votruba

Jaroslav Votruba (* 10. apríl 1889; Uhříněves, Česko[1] – † 21. júl 1971; Kežmarok, Slovensko) bol akademický maliar a grafik Vysokých Tatier.

Jaroslav Votruba
český maliar a grafik Vysokých Tatier
Narodenie10. apríl 1889
Uhříněves, Česko
Úmrtie21. júl 1971 (82 rokov)
Kežmarok, Slovensko
PodpisJaroslav Votruba, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jaroslav Votruba

ŽivotUpraviť

Jaroslav Votruba sa narodil 10. 4. 1889 v Uhříněves (vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, teraz súčasť Prahy v Česku) ako najstarší syn manželov Vincenca Votrubu a Heleny Lukeslovej. Študoval na Cisársko-kráľovskej umelecko-priemyselnej škole v Prahe u profesora Jakuba Schikanedra. Potom pôsobil ako stredoškolský pedagóg kreslenia v Olomouci, Brne, Prostějove a od roku 1919 v Bratislave, kde sa usadil už natrvalo. Pred prvou svetovou vojnou navštívil Halič, Nemecko, rakúske Alpy a Viedeň. Medzivojnovom období maľoval aj v Poľsku a Juhoslávii. Za manželku si zobral Máriu Zádrapovú, s ktorou mal dve dcéry Helenu a Jaroslavu. Zomrel 21. 7. 1971 v kežmarskej nemocnici. Pochovaný je v Tatranskej Javorine.

Tvorba a dieloUpraviť

Pred rokom 1918 sa venoval prevažne grafickej tvorbe, najmä drevorytom, exlibrisom a novoročenkám. Svoje diela vystavoval pravidelne od roku 1911. V roku 1917 vydal prvú grafickú zbierku „Haná“. Zameral sa na krajinomaľbu. Po príchode do Bratislavy maľoval jej okolie a Malé Karpaty, neskôr sa venoval výlučne už len zobrazovaniu Vysokých Tatier, vďaka čomu sa stal známy ako „maliar krásy Vysokých Tatier“. V povedomí odborníkov výtvarného umenia a laickej verejnosti je vnímaný ako maliar Tatier, keď sa po roku 1936 zameral na zobrazenie vysokohorskej prírody. Bol typom krajinára-zberateľa, ktorý pracoval v sériách, vždy na jednu ústrednú tému, pričom sa usiloval dokumentárne ju vyčerpať. Jeho hlavnými maliarskymi technikami boli tempera a olejomaľba, ktoré boli ovplyvnené najmä impresionizmom.

Stal pri zrode Umeleckej besedy slovenskej a Spolku slovenských umelcov, v ktorých ako funkcionár vyvíjal živú aktivitu. Bol členom viacerých umeleckých spolkov na Morave a Slovensku (Sdružení výtvarních umělců moravských, Umelecká beseda slovenská a Spolok slovenských umelcov), v rámci ktorých sa podieľal na príprave viacerých výstav slovenských umelcov na Slovensku a Morave. Jeho poslednou organizátorskou aktivitou ako konateľa SSU bola výstava slovenského umenia v New Yorku v roku 1938.

Počas Slovenského štátu sa svojimi návrhmi známok, bankoviek a suvenírov zapájal do viacerých grafických súťaží. Počas celého života publikoval svoje výtvarné diela aj knižne, často sprevádzané vlastným textom. Snažil sa o kultúrny a turistický rozvoj Vysokých Tatier. Navrhoval založiť v Tatrách galériu, zoologickú a botanickú záhradu a múzeum ľudovej kultúry.

Okrem krajinárskej maľby a grafiky stvárnil aj ľudovú architektúru Oravy a Spiša, slovenské hrady a zámky. Ľudovými motívmi vyzdobil fasády viacerých víl a domov, napr. vila „Hanačka“ a vila architekta Juraja Tvarožka v bratislavskom Starom Meste alebo rodný dom profesora Alojza Miškoviča v Jurgove (dnes Poľsko).

Knižné dieloUpraviť

  • Nad polským mořem. Nad slovanským Baltem. Malířovy dojmy. Bratislava: 1935.
  • Klenotnice Jugoslávie. Bratislava: 1937.
  • Tatry očami maliara. Dojmy napísané, nakreslené a namaľované. Turč. Sv. Martin: 1944.
  • Jar vo Vysokých Tatrách. Dojmy – kresby – obrazy. Bratislava: 1947. (aj angl. , fran. a čes. verzia)
  • Pamätné miesta Slovenského národného povstania vo Vysokých Tatrách. Spoluautor L. Beňo. Martin: 1961.

ReferencieUpraviť

Externé odkazyUpraviť